Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Pracujúci dôchodca so záujmami - knihy, dobré filmy, chalupárčenie, horský bicykel
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
No kto by si neprečítal dobrú vec od Viewegha ? Má toho toľko, že niektoré tituly ani nepoznám, s hanbou sa priznám, že napr. ani túto knihu som nepoznal. Jedná sa pritom o najúspešnejšieho českého súčasného spisovateľa. Je to taký literárny (i filmový) hitmaker, napr. Báječná léta pod psa, Výchova dívek v Čechách, Účastníci zájezdu atď, atď.....
Stručne – moje očakávania sa vrchovate veru nenaplnili. Jedná sa o desiatky fejtónov, obsahovo mnohotvárnych, často zaujímavých a menej často menej zaujímavých. Chýbala mi v nich iskra, bližší kontakt na čitateľa. Až vlastne potom som zistil, že fejtóny boli písané na objednávku do literárnej prílohy novinového denníka a síce tak, že bolo pisateľovou povinnosťou napísať jeden fejtón týždenne po do jedeného roka. Aha, takže tu bol ten uzlík. Napriek tomu bolo všetko čitateľné a profesionálne. Lenže taká slabá pachuť zostala.
Nie je chybou tejto knihy, že som ju presne po tretine odložil s tým, že zostane veru už navždy nedočítaná. Chybou bol môj výber , pamätám si, že ma zaujal názov a aj autorka, ktorú som tak letmo poznal. A matne som si spomenul aj na veľmi nevydarený rovnomenný film , keď scenár napísala práve autorka tejto knihy. Problém je v tom, že sa jedná o absolútne ženský román a naozaj necítim potrebu zistiť, prečo sa nechá žena dobrovoľne mučiť svojim miláčikom a to až tak, že sú po stene striekance jej krvi a zhorená časť vlasov. Naozaj odpudzujúce a nechutné.
Sympatická a milá knižočka, ktorá si nerobí žiadne ambície stať sa bedekrom. Celkom isto nie je určená cestovateľom, ktorí striktne dodržujú svoj cestovný plán a presne vedia, kde budú o týždeň spať a v ktorom hoteli. Prosto – dvaja kamaráti sa vybrali do Talianska, chvíľu cestujú po krajine, chvíľu pozerajú pamiatky a zaujímavosti, chvíľu popíjajú dobré talianske vínečka. Autor je skvelý pri opise a popisovaní historických pamiatok a je to skutočne obohacujúce, napr. krásna kapitola „Siena pálená a Chianti“. Podstatne horšie je to vtedy, keď prebiehajú dialógy – priama reč. Často sú zbytočné, strojené, „rádobyvtipné“ a vyskytujú sa v nich slovné zvraty a spojenia, ktoré sa v normálnej reči vyskytujú iba zriedka.
Napriek tomu je to pekné a lahodné čítanie, akoby stvorené na čítanie pod stromom.
Šťastnou náhodou sa stalo, že som mal v knižnici v taške voľný priestor práve pre túto knihu. Takže nie cielený výber, ale náhoda. Slovenských autorov nevyhľadávam, lebo párkrát som sa trpko sklamal a bola škoda času. Rozbiehal som sa pomaly, pár odsekov som i preskočil a istú chvíľu som vážne rozmýšľal, že knihu zruším, lebo „ženský román“. Napokon sa to nejako učlovečilo a kniha si ma získala geniálnym nápadom autorky ponúknuť často bizarnú komunikáciu na zoznamovacom chate pretransformovanú do čitateľskej podoby a to všetko prekladané blogmi, ktoré mali hlavu i pätu. A čím dlhšie som knihu čítal, tým viac si autorka získavala moje sympatie, v mnohom sme sa zhodli a začal som jej fandiť. Autorka je bystrá, inteligentná, vtipná, presne ako jej kniha. Normálne som sa tešil, že sa priradí k mojim obľúbeným slovenským autorom Sokol : Ako som vozil Nórov a Staviarsky : Loli paradička. Mojou výhodou bolo, že svet chatu na zoznamkách nepoznám, všetko to bolo pre mňa nové a často i zaujímavé. Trocha ma zarazil autorkin slovník vulgarizmov, ale takmer vždy si to dotyčný/á zaslúžili, takže OK. Trocha som na pochybách, či táto téma unesie i druhý diel, ale vzhľadom na osobnosť autorky, špecifický svet zoznamiek a najmä jej štýl písania to nepokladám za nemožné.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Je len dobre, že obdobnej literatúry je dosť. Čítal som mnoho takýchto kníh, ale vždy ma šokujú ďalšie a ďalšie krutosti, ktoré Nemci napáchali v koncentrákoch (ale i na iných miestach). Je nepochopiteľné, ako mohol takmer celý národ podľahnúť jednému diablovi. Tým, že som prečítal dosť kníh o KL, najmä o Auswitch, Buchenwald a pod., dostal som sa však k niektorým rozdielnym opisom niektorých udalostí, ktoré sa reálne stali, je však zbytočné na tomto mieste ich komentovať. Možno len spomenúť príbeh Ilzy Kochovej, manželky veliteľa tábora Buchenwald, celkom zvrátenej a neľudskej bytosti, ktorá bola za svoje výčiny v KL súdená, avšak nepreukázala sa skutočnosť, že zbierala potetovanú pokožku väzňov , aby z nich vyrábala napr. tienidlá na lampu a pod. Takýchto nezrovnalostí je viac, lebo väzni iba sprostredkovane cez viacero osôb popisovali, čo iba počuli. dobre, že obdobnej literatúry je dosť.
„Zomri“ ako fb stránku som samozrejme poznal a tak som úplne jednoznačne vedel, čo idem čítať a aký slovník bude nasledovať. Vôbec ma to nevyrušovalo, lebo treba hľadať obsah a nie formu. Len sa divím nie malému počtu čitateľov, ktorí znosili knižku pod čiernu zem, prečo a načo to čítali, keď tak hrozne to pôsobilo na ich psychiku. Lebo v takomto prípade treba knihu odložiť a venovať sa čítaniu úplne inej literatúry.
Kniha sa mi páčila, s mnohými pointami som sa stotožnil, hoci s niektorými nie. Občas mi zašumelo v ušiach, keď tých najvulgárnejších vulgarizmov bolo už dosť, ale opakujem, nevyrušovalo ma to.
Ja osobne by som dal prednosť skôr väčším fotografiám, pretože malé fotečky boli na malom formáte stránky fakt úplne mini.
Rozhodne to nie je tuctová kniha, ako nám to tu predkladá nejaká pani Monika Zbínová, Publico manager&eknihy.
Niežeby som sa vedome vyhýbal slovenským autorom, ale párkrát som sa trpko sklamal. Táto kniha je výnimka, nepožičal som si ju cielene, ale len na odporučenie. Napokon som ju veľmi rád čítal a prečítal a tak, ako to pri dobrých knihách býva, som v prestávkach rozmýšľal o jej ďalšom vývine a o hlavných, či „nehlavných“ hrdinoch. Je to tak, ako to napísal múdro niekto predo mnou, že sú to stručné dejiny Slovenska a ja dodávam, že s pridaním špeciálnych umeleckých, či literárnych ingrediencií. Kniha nás verne sprevádza od dejov v prvorepublikovom období až po súčasnosť, akýmsi pozorovateľom a komentátorom je Adam (Adaško). Zatiaľ čo v prvej časti (predelom, či druhým dielom je WAR2) je autor láskavý, zhovievavý a povznáša sa i nad nedobrými vecami, v druhej časti zreteľne cítiť zášť, ba až nenávisť k novej moci, ktorá v tomto priestore expandovala po „Viťaznom februári“. Plne chápem jeho pocity, ale čítať o Štb na každej stránke je kontraproduktívne a knihe to jednoznačne nepomohlo.
Neviem, aký bol Peter Krištúfek pred jeho nečakanou smrťou človek, akou morálkou (či nemorálkou) sa riadil, ja dúfam, že inou, ako nám ju predvádza jeho sestra, p. Krištúfková, poslankyňa NR SR.
Na pozadí náhodného stretnutia mladého muža, ktorému práve zomrela manželka na rakovinu a 90 ročnej starenky, si títo dvaja vyrozprávajú tragické príbehy skryté v ich životoch. Starenka rozpráva o jej dlhoročnom pátraní po manželovi a dcérke a chce sa zveriť s poznaním desivej reality trestaneckých táborov v Rusku (gulagy), kde vykonávajú dlhoročné tresty v neľudských podmienkach nevinní ľudia, ktorých sem uvrhla sovietska moc. Tu popravili manžela starkej a dcéru dali do detského domova, kde zomrela od hladu a vyčerpania rok po skončení vojny.
Neuveriteľne krutý režim, ktorý vraždil často iba preto, aby boli naplnené tabuľkové kvóty a splnený plán zatknutí tzv. nepriateľov ľudu. Na rozdiel od Hitlera sa Stalin zameral na členov vlastnej strany, ktorých v dňoch „Veľkého teroru“ (1937-38) zavraždil vyše milióna. Bol to oveľa väčší diabol ako Hitler.
Výnimočná kniha s excelentným spôsobom písania, ktorej vôbec nevadí, že vznikla viac než pred osemdesiatimi rokmi. Mám zato, že niektorí spisovatelia a básnici Beat generation boli „poznačení“ práve štýlom písania Fanteho. Fante mal smolu v tom, že knihu vydal tesne pred vypuknutím II. svetovej vojny a práve vtedy mal svet úplne iné problémy. Sklamaný Fante mal dlhoročnú prestávku v písaní a písal iba príležitostne.
Opätovné prebudenie záujmu o Fanteho spôsobil Charles Bukowski o mnoho rokov potom. Kniha popisuje klasický príbeh neopätovanej lásky, avšak absolútne inými umeleckými prostriedkami. Je to krásne čítanie a hlboký umelecký zážitok. Vrelo odporúčam.
Kniha má predslov – Úvod od Bukowského a Doslov od prekladateľa Tomáša Hučka.
Túto knihu mi požičal priateľ a som mu za to vďačný. Muzikanta – pesničkára Redla som poznal iba okrajovo, mal som a doposiaľ mám iných líblingov: Nohavicu, Plíhala, Dobeša, Nosa ...
Redl ponúka v tejto knihe textový top výber svojich hitoviek a peciek veľmi zaujímavou formou, napíše celú „anamnézu“ jednotlivých piesní, t.j. ako vznikli, prečo vznikli, v akom rozpoložení písal texty a pod. Každá pieseň má zrazu veľký príbeh, ktorý by nám zostal navždy skrytý nebyť tejto knihy. Priznám sa, že polovicu piesní-textov som nepoznal. Riešil som to tak, že každú pieseň z výberu som si prehrával na You Tube a našiel som úplné skvosty po hudobnej i textovej stránke. Naozaj ma mrzí, že som Redla pred mnohými rokmi obišiel, ale s tým už neurobím nič.
