Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autorka nás postupne zľahka zoznamuje so siedmymi spolužiakmi, ktorí si sú blízki ako súrodenci. Myslia si, že zo seba navzájom videli to najhoršie aj najlepšie a už nič ich nemôže prekvapiť, ale mýlia sa.
Očarilo ma prostredie, v ktorom sa kniha odohrávala a úplne som sa ponorila do posadnutosti Shakespearom, ktorú protagonisti zdieľali. Už od samého začiatku som si priala byť súčasťou rozprávania. Počas celého príbehu som úzkostlivo sledovala, akým smerom sa budú vzťahy medzi postavami vyvíjať a ľahko som odlíšila priateľstvo od lásky.
Možno som len dobrá v riešení záhad, ale musím sa priznať, že od onej osudnej udalosti som tušila, kto je páchateľom, aj keď nikdy by som nebola uhádla okolnosti. Keď sa blížil koniec príbehu, bola som si svojím podozrením už istá.
Myslela som si, že som autorku dobehla, ale záver ma prekvapil a vyrval mi srdce z hrude. Táto kniha by mohla byť pokojne ďalšou Shakespearovou tragédiou. Hoci písaná rukou M.L. Rio, spĺňala všetky body jeho hry. Zrada, bolesť, láska a všetky surové emócie, ktoré nachádzame tak ťažké vyjadriť, figurovali v tomto príbehu a niekedy bolo ťažké odlíšiť realitu od hry.
Od samého začiatku som dúfala, že protagonisti prekonajú pocit viny a nejako sa vrátia späť do reality všedných dní. Dúfala som, že priateľstvo, ktoré prerástlo v lásku sa dočká svojho šťastného konca.
Vždy som milovala príbehy so smutným koncom, ale až pri tomto diele som do hĺbky pochopila, aká mocná je krása tragédie. Pretože to sú konce, ktoré vo vás navždycky ostanú - tie, v ktorých všetko zhorí do tla a ostane len popol.
Francis Scott Fitzgerald patrí k mojim obľúbeným autorom a nebojím sa povedať, že je najlepším predstaviteľom stratenej generácie. Až po prečítaní jeho diel som si uvedomila, že v tvrdení pero je silnejšie ako meč sa ukrýva veľká pravda. Tento autor mi naplno ukázal krásu písaného slova. Fitzgeraldov štýl vám nedokážem opísať inými slovami ako výnimočný, podmanivý a prekrásny. Keď som po prvýkrát otvorila Veľkého Gatsbyho, pousmiala som sa už pri venovaní. Hneď po prvej vete mi bolo jasné, že Nickovo rozprávanie je jedným z tých príbehov, ktoré vás polapia a tisnú vás k sebe v tesnom objatí až do samého konca. Po celý čas som si užívala atmosféru 20. rokov, ktoré som si kedysi tak veľmi zamilovala. Pomocou citlivého a všímavého rozprávača som sa ľahko vžila do príbehu. Prežila som tie najveľkolepejšie večierky, ktoré mi vyrazili dych. Predsa ma však oveľa viac uchvátila kritika konzumného spôsobu života. Ľahkomyseľných zámožných ľudí, ktorým na nikom skutočne nezáležalo. A potom tu bol Gatsby, chudobný mladík, ktorému sa podarilo zbohatnúť, no napriek tomu nikdy nezapadol do vyššej spoločnosti. Gatsbymu totiž stále viac záležalo na ľuďoch, než na veciach, ktoré pre neho mali minimálnu hodnotu.
Páčilo sa mi, že príbeh rozprával práve Nick Carraway, ktorý bol nakoniec jediným, čo ostal s Gatsbym aj potom, keď sa hory zlata zrútili. Kniha je naozaj prenádherným príbehom o tragickej láske, čistej duši a ľudských nedostatkoch. Nastavuje zrkadlo vtedajšej spoločnosti, ktorá žila bohémskym životom a nemyslela na zajtrajšok. Z povojnových autorov je Fitzgerald mojim najobľúbenejším, pretože nepíše o udalostiach počas vojny, píše o tom, čo sa dialo po nej a ako veľmi ovplyvňovala životy. Pomocou svojich pravdivých diel ukazuje každému, kto je ochotný vidieť, že vojenský konflikt zničil ľudí do takej miery, že sa nedokázali zaradiť späť do normálneho života. Vtedajšiu spoločnosť a spôsob života ostro kritizuje so seba-vlastným humorom, no zároveň môžeme vidieť, že ňou bol uchvátený.
Leigh Bardugo píše skutočne neobvyklé príbehy, ktoré sa od ostatných kníh snáď vo všetkom odlišujú. Vždy som obdivovala autorkinu predstavivosť aj svet inšpirovaný cárskym Ruskom, ktorý vytvorila. Píše s neobvyklou ľahkosťou a dokáže ma hladko vtiahnuť do príbehu. Páči sa mi, že svojim postavám vždy vytvorí aj komplexnú minulosť, vďaka ktorej sú o čosi skutočnejšie než charaktery v iných románoch.
Trnitá řeč obsahuje šesť temných rozprávkových príbehov zo sveta Griše. Páčilo sa mi, že rozprávky ani zďaleka nekončili šťastne až naveky. Konce boli prekvapivé, možno trochu melancholické, ale hlavne pravdivé. Príbehy v sebe ukrývali nečakaný zvrat, ktorý ma vždy zaskočil.
Ohúril ma hovoriaci netvor, túžiaci po láske, drevené hračky, ktoré ožili a začali chcieť, aj čarodejnica, ktorá prichýlila vydesené dievča a starala sa oň. Všetko to boli príbehy na zamyslenie. Rozprávky o tom, že tí, ktorých sa štítime a stránime, tí od ktorých by sme to najmenej čakali sú často schopní tej najväčšej lásky a obety, kdežto pozlátka krásy, často ukrýva čierne srdce.
Trnitá řeč je kniha plná tých najpodivnejších divov. Po celý čas som sa cítila ako Alica v krajine zázrakov alebo Čarodejník z krajiny Oz. Prepadla som sa do sveta, v ktorom bolo možné všetko. Hovoriace zvieratá a rieky, ktoré majú vlastnú vôľu, neboli ničím nezvyčajným.
Najviac sa mi páčila desivá rozprávka z Kerchu: Princ vojáček, o drevenej hračke, ktorá pomocou vlastnej vôle ožila, ale aj príbeh so šokujúcim záverom Čarodějnice z Duvy, o miznúcich dievčatách a krásnej žene so zlatým srdcom, ktorý má svoj pôvod v Ravke.
Rozprávky sú sprevádzané nádhernými ilustráciami, na ktoré som sa nemohla vynadívať a kniha vďaka nim pôsobí ako skutočné umelecké dielo. Ako všetky knihy Leigh Bardugo, aj táto má prekrásny cover a zaslúži si čestné miesto v mojej knižnici.
Autorka ma opäť raz prekvapila svojou bezodnou predstavivosťou a schopnosťou vykresliť veci tak skutočne, až je nemožné neuveriť jej.
Knihu odporúčam všetkým, čo milujú rozprávky, ale na tie so šťastným koncom sú už pristarí.
Nemyslím si, že som niekedy čítala lepšiu detektívku, ako bola táto a ešte dlho ma bude mátať otázka, ako ju autor dokázal tak dokonalo premyslieť. Všetko sa odohrávalo akoby pospiatky, hlavná postava znova a znova prežívala ten istý deň inými očami, cestovala časom a charaktermi, a predsa mal príbeh logickú postupnosť a všetko malo dopad na všetko.
Dej bol zamotaný v nekonečných uzloch záhad, kde sa všetky postavy skrývali za svoje masky, žili svoju lož tak dlho, až jej sami uverili. Charaktery mali obšírnu minulosť a autor nám poskytol aj náhľad do ich komplexných životov. Bolo nemožné rozlúštiť celú záhadu skôr, ako hlavná postava, aj keď som mala podozrenie, vždy sa mi potvrdilo až v poslednej chvíli alebo sa naopak roztrieštilo na tisíce malých črepín dôkazov a indícií, a musela som sa do skladania skladačky pustiť odznova.
Kniha je strhujúcim čítaním so sympatickým protagonistom, ktorý sa s každým hostiteľom mení, a predsa s nami kúsok z neho ostáva. So zatajeným dychom som sledovala ako Aiden prekonával všetky prekážky a držala som mu palce. Autor čitateľovi predhadzuje omrvinky dôkazov, no po celý čas ani raz neodkryje svoje karty a príbeh sa až do samého konca viac a viac zamotáva, pričom ústi do nečakaného zvratu.
Román je pôsobivou zmesou detektívky s nádychom fantastiky. Pútavý, tajuplný a s úžasnou napínavou atmosférou, nechýba mu však ani vtip a energia. Ponúka nám strhujúce rozprávanie plné zvratov a tajných zákutí.
Turtonov debut na mňa urobil extrémne dobrý dojem. Autor podal mimoriadny výkon a mne neostáva nič iné, len tešiť sa na ďalšie komplexné a vynaliezavé romány z jeho pera.
Myslím, že príbeh je postavený hlavne na silných postavách, ale predsa má aj mnohé iné kvality. Svet, ktorý autori vytvorili, je povedomý a zároveň celkom cudzí. Je vynaliezavo skonštruovaný a ohromujúci. Počas príbehu som sa stretla s najrôznejšími magickými bytosťami, podivnými prípadmi a nestačila som sa diviť nad bezbrehou fantáziou autorov. Všetko je dopodrobna premyslené, čo som si všimla vďaka všadeprítomným vysvetleniam, ktoré boli príjemné a pomáhali mi lepšie pochopiť okolnosti deja.
Vďaka vtipu a energii sa kniha čítala ľahko a nenechala ma, aby som ju odložila, nakoľko som sa s hlavnou postavou nikdy nenudila. Potešilo ma, že protagonistka nebola žiadna dokonalá postavička bez akýchkoľvek chýb, ako to v podobných knihách často býva. Práve naopak, prekvapila ma jej sebareflexia. Hoci bola silnou hrdinkou, uvedomovala si, že na svete sú veci, na ktoré sama nestačí a tým si ma získala ešte o čosi viac.
Charaktery boli v tomto diele napísané fantasticky, za čo majú autori môj obrovský obdiv, keďže postáv nebolo málo. Obdivovala som aj obrazotvornosť autorov, ktorá bola pozoruhodná, ale v niekoľkých prípadoch ma znepokojovala, najmä v poniektorých desivých scénach.
Príbeh odkrýval svoje vrstvy pomaly, takže o prekvapenia nebola núdza. Časom som zistila, že dej je zložitejší, než som si pôvodne myslela a na mnohých, zdanlivo bezvýznamných, detailoch nakoniec záležalo viac, než by som bola očakávala. Nestáva sa často, aby ma rozuzlenie šokovalo, ale občas sa rada nechám zaskočiť. Pozdával sa mi aj milý úsmevný koniec, ktorý ma príjemne navnadil na pokračovanie.
Magie mrtvých je geniálna oddychovka, s ktorou sa nenudíte. Je vtipná, tajuplná a má úžasnú atmosféru.
Milujem Alicu v krajine zázrakov, jej svet a postavy, ktoré autor vytvoril. Už roky vyhľadávam rôzne interpretácie jej príbehu, ale všetky pre mňa boli len sklamaním. To však neplatí o tomto temnom klenote.
Autorkina fantázia je bezbrehá, vytvorila svoju vlastnú krajinu zázrakov, ktorá je akýmsi zrkadlom toho najhoršieho, čo v sebe ukrýva náš svet, a predsa sa v ňom našla láska a ľudskosť. Christina si z pôvodnej Alice požičala najmä charaktery, ktoré zasadila do nečakaných úloh a predviedla nám svoju vynaliezavosť. Po celý čas som si užívala jej interpretáciu postáv, do ktorej som sa jednoducho zamilovala. Veď komu by sa nepáčil prefíkaný Cheshire, po celý čas sledujúci svoje vlastné ciele, ktorý pomáhal Alice svojským zvláštnym spôsobom alebo interpretácia Rabbita ako záporného charakteru?
Príbeh má mnoho vrstiev a skrýva sa v ňom oveľa viac, než sa nám na prvý pohľad môže zdať. Vytvorila niečo vlastné, čo sa od pôvodnej Alice príjemne odlišuje, aj keď niekoľko prvkov v príbehu ponechala nedotknutých.
Zároveň je to kniha s tým najkrajším romantickým vzťahom, s akým som sa stretla, pretože z Hatchera a Alice, a ich skrytej lásky, ktorá bola pre nich už tak prirodzená, že si ju sotva uvedomovali a takmer vôbec sa ňou nezaoberali, mi vždy poskočilo srdce.
Prepadla som zajačou norou do tohto temného znepokojivého príbehu, ktorý mi miestami naháňal strach a zamilovala som si ho. Bol napísaný s veľkým citom a nedokážem pomyslieť na niekoho, komu by sa nepáčil. Dovolím si tvrdiť, že bol dokonca o čosi lepší ako pôvodná Alice od Lewisa Carrolla a rozhodne to bola najlepšia fantasy, ktorá mi doposiaľ prešla cez ruky. Knihu som nazvala temným klenotom a hneď po dočítaní som sa do nej pustila znova. Ak hľadáte knihu, s ktorou sa vydáte na cestu plnú záludných zákutí a brilantne napísaných charakterov, určite vám odporúčam Alice.
Milujem túto knihu, už som ju čítala asi dvadsaťkrát, tentokrát som jej však venovala väčšiu pozornosť. Skvelé na nej je, že moje nadšenie z nej neopadá a aj po toľkých razoch je stále rovnako úžasná.
Je písaná štýlom listovej korešpondencie. Hlavná postava, Charlie, píše osobe, ktorej totožnosť ostáva neznáma a nikdy nepripojí spiatočnú adresu, pretože sa potrebuje len niekomu vyrozprávať. Váha malých tajomstiev, ktoré pozná, ho ťaží na srdci a chce, aby ho niekto vypočul.
Charlie nedávno zažil stratu najlepšieho kamaráta a v detstve prišiel aj o svoju tetu Helen, na ktorú často spomína. Prežíva svoju prvú lásku, prvé skutočné priateľstvá a ešte stále hľadá samého seba. Možno teda povedať, že kniha je o dospievaní mladého chlapca, jeho prvých skúsenostiach a zážitkoch. Kniha sa tak trochu dotýka všetkých tém spojených s dospievaním, zároveň pojednáva aj o hlboko zakorenenej psychickej traume.
Je to prekrásny príbeh, plný skvelých postáv a neobyčajných myšlienok vnímavého chlapca. Hlavná postava sa nepredvádza, je úprimná vo všetkých smeroch a práve to robí Charlieho myšlienky hlbokými.
V niektorých pasážach sa mi tlačili slzy do očí, v iných som sa veselo smiala, no väčšinou som cítila zmes podivného smútku a pobavenia.
Myslím, že túto knihu by si mali prečítať všetci, bez ohľadu na vek. Pre mňa to vždy bude kniha, prostredníctvom ktorej som kedysi prežila mladosť, po akej som vždy túžila: večierky, skvelí priatelia, prvé lásky a mnoho iných zážitkov.
Záver ma svojím spôsobom prekvapil a zároveň bol tak nádherný, až sa mi samým šťastím tlačili slzy do očí. Plakala som však aj preto, že som sa musela opäť so všetkými rozlúčiť a opustiť svet, aký Charlie vidí, no viem, že veľmi skoro si túto knihu znova prečítam.
Príbeh hovorí o nesmrteľnom alchymistovi, Nicolasovi Flamelovi, a dvojčatách Sofii a Joshovi, ktorí ako jediní môžu zabrániť tomu, aby svet pohltila temnota. Proti nim stojí Dr. John Dee a bezveké mýtické bytosti, snažiace sa ovládnuť svet.
Dej sa odohrával v priebehu dvoch dní a je až neuveriteľné, čo všetko sa počas nich stihlo stať.
Kniha začína chvatne, už v prvých stranách sme svedkami súboja dvoch mágov. V priebehu niekoľkých ďalších kapitol sa v rýchlosti dozvedáme všetko dôležité, čo potrebujeme k tomu, aby sme pochopili, o čo sa v príbehu jedná.
Chcela by som spomenúť aj pekný súrodenecký vzťah, ktorí medzi sebou dvojčatá mali. Nehádali sa, rozumeli si, hoci boli v mnohých smeroch odlišní a boli si vzájomne oporou. Nesprávali sa detinsky a to dodávalo knihe istú dôstojnosť.
Autor vzal severskú, egyptskú a grécku mytológiu a všetky ich zmiešal dohromady, bolo to však súčasťou jeho sveta, preto to nebolo také chaotické ako to znie.
Autorov štýl mi trochu pripomenul písanie Ricka Riordana až na to, že postrádal Rickov typický humor.
Myslím, že knihu by som odporučila skôr mladšej vekovej kategórii, ale nevidím dôvod, prečo by v nej nenašli zaľúbenie aj starší čitatelia. Ja osobne sa považujem za nenáročného čitateľa a na každej knihe viem nájsť niečo pekné. Pred pár rokmi by som ňou bola určite nadšená, teraz môžem povedať len to, že sa mi veľmi páčila.
Zaujímavá bola pre mňa aj poznámka autora, ktorá nám prezrádza, ako príbeh vznikol. Autor hovorí, že hlavnou postavou mal byť pôvodne záhadný John Dee. V mnohých pasážach bolo badateľné, že je autorovým obľúbencom. Vykreslil nám ho z viacerých strán, ukázal nám jeho najhoršiu aj najlepšiu stránku a nakoniec musím priznať, že sa stal aj mojou obľúbenou postavou a v mnohom som mu držala prsty.
Knihu zakončila záhadná posledná kapitola, ktorá nám prezrádza, že všetko ešte len začalo a mne neostáva viac než dúfať, že sa dostanem aj k ďalším dielom série.
NÁSTROJE TEMNOTY – Imogen Robertsonová
ANOTÁCIA V KOMENTÁROCH
Príbeh sa odohráva na troch miestach, v dvoch časových úsekoch s rozdielom päť rokov. Sledujeme vyšetrovanie záhadných vrážd v Thornleihg Hall impulzívnou Lady Harriet a samotárskym anatómom Crowtherom, osud náhle osirelých detí, netušiacich o svojom urodzenom pôvode a príbeh mladého generála Hugha Thornleigha, ktorý bojuje za anglickú korunu v Amerike proti povstalcom vo vojne za nezávislosť. Tieto tri zdanlivo odlišné príbehy spája hlboké tajomstvo rodu Thornleighov.
Je to kniha trochu zložitá, plná sympatických postáv, temných tajomstiev a spleťou nevyriešených záhad, v centre ktorých ako obrovský pavúk číha vrah, preto si vyžaduje vašu plnú pozornosť. Začína sa veľmi svižne. Autorka sa nezdržuje zdĺhavým vysvetľovaním a hneď nás uvádza do deja, ktorého hlavnou časťou je práve vyšetrovanie vrážd. Prebúdzala vo mne rôzne pocity. Primäla ma, obľúbiť si mladého lorda, len aby ma vzápätí nútila uvažovať nad tým, či práve on nestojí za temnými vraždami. Postavy som si obľúbila natoľko, že keď sa všetko zdalo beznádejné aj moje srdce pokleslo.
Telá zavraždených sú vykreslené s hrôzostrašnou detailnou presnosťou, z ktorej sa vám zdvíha žalúdok a kruté výjavy vojny sú opísané tak reálne, až ma bolelo ich čítať. Prežila som smrť niekoľkých dobrých ľudí a každým vyhasnutým životom mi ťažklo srdce.
Koniec ma veľmi prekvapil, nie však totožnosťou vraha ani súvislosťami, ktoré k nej viedli, tie som uhádla už niekedy v polovici knihy, no nepripravilo ma to o zážitok z čítania, pretože napätia a záhad v nej bolo až-až. Nie, prekvapilo ma, že aj na samom konci som sa musela stať svedkom smrti čestného chlapa, ktorý bol dobrák celým srdcom, snáď len život sa k nemu zachoval príliš kruto, pretože nikdy skutočne nedostal šancu na šťastie.
Som vďačná, že si ku mne tento nádherný detektívny príbeh našiel cestu. Bolo radosť sledovať, ako všetky dieliky skladačky zapadajú do seba. Príbeh vo mne bude doznievať ešte dávno potom, čo som dočítala poslednú stranu. Preskočila všetky moje očakávania a ja ľutujem len jednu vec a to, že si túto knihu už nebudem môcť znova prečítať po prvýkrát.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Čítala som časť 3.5, pretože ako jediná z celej série ma skutočne zaujala dosť na to, aby som odložila rozčítanú knihu . Neľutovala som.
Rýchlo som pochopila ako tento fantasy svet funguje, hoci som ani len netušila o čo sa jednalo v predošlých častiach. Už prvé strany ma rozplakali, Levanin príbeh bol jednoducho tak srdcervúci. Túžila byť krásna, túžila po láske. Chcela jednoduché veci, ktoré zasluhuje každý, nemal by o ne prosiť a nemali by byť človeku odopreté.
Princezná žije v tieni svojej nádhernej staršej sestry Channaly, ktorá jej ako malej zohavila tvár. Levana sa ukrýva za kúzlom krásy, cíti sa prehliadaná, osamelá a nedôležitá. Jediné, čo jej prináša aspoň trochu radosti, ale zároveň ju to ničí, je neopätovaná láska k členovi hlavnej stráže, Evretovi.
Po smrti jeho manželky ho kúzlom prinúti, aby ju miloval, vnúti mu svoju vôľu z presvedčenia, že Evret ju hlboko miluje, ale je príliš čestný, aby svoje city prejavil.
Celá kniha bola príbehom nešťastnej lásky a zlomenej mladej ženy. Po náhlej smrti svojej sestry sa Levana stáva regentkou, pokým Channalyna dcéra nedosiahne vek 13 rokov. Levana je ale presvedčená, že je tou najlepšou kráľovnou pre svoj ľud a z lásky k svojej ríši malú princeznú zavraždí.
Príbeh začal zúfalou túžbou po láske, no prerástol v číre šialenstvo. Vedela som, že Levana je zlá, že sa z nej stalo monštrum, a predsa som ju nedokázala nenávidieť, pretože v srdci bola presvedčená, že koná správne. Chcela byť len šťastná a hoci milovala celým srdcom, nikdy nepochopila, čo je to láska. Koniec ma dohnal k slzám a snáď si nakoniec prečítam aj ďalšie časti, aby som sa dozvedela ako krutá kráľovná skončí potom, čo vo svojom srdci zadusila všetku lásku.
Čítala som časť 3.5, pretože ako jediná z celej série ma skutočne zaujala dosť na to, aby som odložila rozčítanú knihu a zapojila sa do SČ u @1dreamworld0 . Neľutovala som. Na e-knihy nezvyknem robiť recenzie, ale rozhodla som sa urobiť výnimku.
Rýchlo som pochopila ako tento fantasy svet funguje, hoci som ani len netušila o čo sa jednalo v predošlých častiach. Už prvé strany ma rozplakali, Levanin príbeh bol jednoducho tak srdcervúci. Túžila byť krásna, túžila po láske. Chcela jednoduché veci, ktoré zasluhuje každý, nemal by o ne prosiť a nemali by byť človeku odopreté.
Princezná žije v tieni svojej nádhernej staršej sestry Channaly, ktorá jej ako malej zohavila tvár. Levana sa ukrýva za kúzlom krásy, cíti sa prehliadaná, osamelá a nedôležitá. Jediné, čo jej prináša aspoň trochu radosti, ale zároveň ju to ničí, je neopätovaná láska k členovi hlavnej stráže, Evretovi.
Po smrti jeho manželky ho kúzlom prinúti, aby ju miloval, vnúti mu svoju vôľu z presvedčenia, že Evret ju hlboko miluje, ale je príliš čestný, aby svoje city prejavil.
Celá kniha bola príbehom nešťastnej lásky a zlomenej mladej ženy. Po náhlej smrti svojej sestry sa Levana stáva regentkou, pokým Channalyna dcéra nedosiahne vek 13 rokov. Levana je ale presvedčená, že je tou najlepšou kráľovnou pre svoj ľud a z lásky k svojej ríši malú princeznú zavraždí.
Príbeh začal zúfalou túžbou po láske, no prerástol v číre šialenstvo. Vedela som, že Levana je zlá, že sa z nej stalo monštrum, a predsa som ju nedokázala nenávidieť, pretože v srdci bola presvedčená, že koná správne. Chcela byť len šťastná a hoci milovala celým srdcom, nikdy nepochopila, čo je to láska. Koniec ma dohnal k slzám a snáď si nakoniec prečítam aj ďalšie časti, aby som sa dozvedela ako krutá kráľovná skončí potom, čo vo svojom srdci zadusila všetku lásku
