

STANDALONES, ktoré stoja za prečítanie Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Ja som mala zas také nervy. Táto autorka ma svojím písaním privedie do hrobu, fakt. Nemyslím to negatívne, myslím to veľmi, ale veľmi pozitívne. To len tie neskutočne dobre napísané postavy mi spôsobovali také malé infarkty.
Doteraz si pamätám ako som ešte rok (alebo už dva roky? neviem.) dozadu s rukou na srdci vyhlasovala, že si tieňolovcov nikdy neprečítam. Vďaka bohu, že som to nemyslela vážne.
Čo sa týka postáv, séria Posledná hodina je podľa mňa na prvom mieste. Autorka sa s nimi vyhrala, čoraz viac do dejov kníh zahŕňa stála viac a viac prešpekulované charaktery. Lucie tentoraz na rozdiel od prvého dielu dostala svoj zaslúžený priestor, za čo som bola neskutočne rada a myslím, že svoje výslnie dostane aj v poslednej tretej časti. Stále ma udivuje, ako som si myslela, že James ukradne všetku slávu, ale opak je pravdou, skoro vôbec ho nemám rada (sorry James).
No ale, veľa postáv znamená veľa pohľadov, veľa pohľadov písaných ešte aj v tretej osobe a bum = mala som čo robiť, aby som sa zorientovala, k tomu to bolo o dosť natiahnuté a dosť spomalené.
Autorka mala zas všetko premyslené do dokonalosti, dostala ma s každou zápletkou, ale aj tak som na konci čakala o trošilinku viac. Hlavne čo sa týka Jamesovho a Cordeliinho vzťahu. Už sa to mohlo niekam posunúť.
Pri tejto knihe som pochopila jednu závažnú vec - chudáci Herondalovci to majú v láske ťažké. Keď si to tak zoberiete, tak ani jeden hrdina s priezviskom Herondale sa nezaľúbil s nejakým problémom za pätami. Chudákov mi je ich ľúto.
Čo chcem aj naznačiť je, že táto kniha priam prekypuje riešením vzťahov a že ich teda bolo! A pravdaže, aby ten dej nebol úplne pomalý, nesmeli chýbať zakázané čary, tajomstvá, bezhlavé záchranné výpravy a démoni. Čo viac si od našej milovanej Cassandry Clare želať, no nie?
Predstavujem vám ďalší young adult príbeh poskytujúci feel good romantiku so smutným tónom, ktorý zaujme svojím prostredím zasadeným do knižného prostredia, čím si získa väčšinu čitateľov a poskytne pocity širokej škály. Nie je to len suchý príbeh o dvoch ľuďoch a láske medzi nimi, a aj keď sa mi páčil, tak bol pre mňa neskutočným klišé.
Veľmi som si však obľúbila myšlienku, akou autorka poňala príbeh a ako dávala do pozornosti knihy - čo všetko pre človeka znamenajú a s čím všetkým sa spájajú. Príbeh sa čítal fajn, mne trochu s ťažkosťami, niekedy som si nevedela zvyknúť na štýl písania a musím priznať, že by som tento príbeh prijala v skôr filmovej podobe. Stále mi tomu chýbala nejaká iskra, postavy boli zaujímavé, dosť často mi na perách vyvolávali úsmev a na niektorých scénach som sa doslova hurónsky rehotala, ale niečo mi tomu chýbalo.
Každopádne to bol pre mňa priemerný, milý a srdcervúci príbeh vhodný na voľné večery.
Poviem to na rovinu: táto kniha bola krásna. Krásna ako šušťanie strán knihy pri jej čítaní, krásna ako pokoj začínajúcej jesene s farebnými listami povievajúcimi nad našimi hlavami, krásna, ale rovnako tvrdá ako život sám - a to autorka vystihla úplne dokonalo.
Aj som ju preto čítala dlhšie než zvyčajne čítam knihy, ktoré absolútne žeriem - nejako som nevedela prečítať viac. Poznáte to, keď konečne natrafíte na tú perfektne vyváženú chuť dobrej kávy, ktorú si potom vždy dáte v obľúbenej kaviarni, a proste si ju vychutnávate. Také bolo pre mňa čítať túto knihu.
Je to desaťročný masterpiece od talentovanej V. E Schwabovej, ktorý bude raz klasikou medzi klasikami. Začiatok bol o dosť pomalší, kniha sa rozbehla až v nejakej polovici, ale ja by som na nej nič nemenila. To ako autorka zachytila toľko času na pár strán, toľko myšlienok a pravdy, sĺz a úsmevov - je to neuveriteľné.
Nemala som žiaden problém s hlavnými postavami, Addie je výnimočná postava a vždy bude TÁ jediná Addie, ktorú si každý čitateľ zapamätá a ani nebude vedieť ako.
Kniha bola tak zameraná na umenie, až som mala chuť len tak zbehnúť da galérie obrazov, pustiť si hudbu do slúchadiel a proste tri hodiny civieť na jeden obraz...
Kniha je krásne poeticky napísaná s neuveriteľne krásnymi myšlienkami a postrehmi, nejeden krát mi roztrhala srdce a potom ho zlepila dokopy a toto stále dookola.
NÁDHERNÁ. Jednoducho nádherná kniha.
Kto nemá strach, nie je viac človekom. Nemusíš sa zaň hanbiť, ani skrývať ho. Človek, ktorý ukazuje svoj strach a slzy rovnako hrdo ako svoj smiech a veselé oči, si zaslúži obdiv.
