Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Knižné tipy a prostý názor jednej knihomoľky, ktorá čítaním uniká z vyčerpávajúcej reality dospeláka.
IG: @girlwiththebooks
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Lucia Sasková a jej Obvinená.
Myslím, že som emocionálne vyšťavená. Šťastná, spokojná, rozčúlená a zároveň zničená. Dá sa to vôbec všetko cítiť naraz? Akoby som bola rozpoltená.
Za mňa skvelý štýl písania, krásna obálka a ten dej a zápletky? Netušila som, že som tak veľmi ovplyvniteľná. Autorka ma neskutočne zmiatla. Až som sa cítila natvrdlo, že som niečo také opakovane dovolila. Videla som náznaky, maličké znamenia. Cítila som, že niečo bude inak, a aj tak som sa nechala oblbnúť.
Do hl. hrdinky som sa vžila rýchlo a neustále som s ňou súcitila. Bola bezchybná a uveriteľná. Niekoľkokrát som jej sadla na lep. Prinútila ma vidieť svet inými očami. Od útleho začiatku som verila v jej prospech a vykúpenie, až som napokon dostala poriadnu facku. Tak mi treba. Zaslúžila som si ju. Akurát, že mňa, na rozdiel od nej, vôbec neprebrala.
Čo sa týka Alexa. Ach. Postava presne podľa môjho gusta. Ich spojenie s Obvinenou som hltala už vtedy, keď na ňu sliedil zahalený rúškom noci. Niečo mi hovorilo, že s tými dvoma bude ešte zábava. Čo zábava, veď oni boli ako droga. A teraz, po prečítaní, začínam cítiť veľmi silný absťák. Neustále musím rozmýšľať nad ich nezdravým šťastím a pulzujúcou chémiou.
Prostredie psychiatrie a príbehy ostatných pacientov boli srdcervúce. Natália, Ema, Lucia, či Mia, kt. bola psychicky mŕtva tak veľmi, až necítila fyzickú bolesť a tlkot vlastného srdca.
Martin taktiež. Ako veľmi ma bolelo, keď som zistila, že to boli iba sny.
Potešilo ma prepojenie na Unesenú, keďže to bola moja prvá kniha od autorky, kt. si ma získala na plnej čiare.
A koniec? Pochopila som to správne? Skutočne to môže byť až tak veľmi zvrátené? Mohlo ma vyvrcholenie príbehu nasrať natoľko, že mi bolo do smiechu a plaču zároveň?
Obvinená bola jednoducho perfektná. Ak máte záujem o napínavý príbeh s ťažkou témou, pohladením v podobe nemravnej lásky, a s bravúrnym rozuzlením, odporúčam všetkými desiatimi.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dnes tu mám pre Vás príbeh silnej ženy, kt. si najskôr musela prejsť peklom, aby sa napokon mohla zachrániť. Tak nejak som od začiatku tušila, kto bude stáť za jej pádom a tie 3 priznané slová ma aj tak zasiahli. Možno preto, že som žena.
Zvyčajne sa do podobných príbehov púšťam s nádejou, že na každú ďalšiu, či už Marínu, Vanessu, Lolitu, alebo hoc akú inú, čaká šťastný koniec. Pretože nikto nechce počuť, ako traumy víťazia. Každý túži byť zachránený, no ľudia si neuvedomujú, že záchrana veľakrát nepríde. Niekedy proste nepríde nik. Všetci sa Vám otočia chrbtom a s radosťou začnú súdiť. Ľudia totižto súdia veľmi radi a priznajme si, že každý to už minimálne párkrát učinil. Či už podvedome, alebo na plnú hubu - to je úplne jedno.
Zadrž dych ukrýva množstvo podobných skrytých myšlienok. Z opodstatnených dôvodov sa Vám vryjú pod kožu aj keď nechcete.
Autorka zvolila ťažké témy. Páčil sa mi jej štýl písania a veľa jej slov ma prinútilo sa zamyslieť.
Marínin vzťah s Marcelom však nechápem. Máme tu klišé, kedy sa protivný chlap zmení na princa na bielom koni, no ten začiatok? Nech ma akokoľvek láska blízko k nenávisti - u mňa by si ani neškrtol. Po jeho urážkach by som mu vrazila, prinútila ho podať výpoveď a rozprávke by bolo koniec. Marína chvalabohu nie je ako ja. Bola nežná kvetinka osvietená láskavosťou. Konala dobro.
Nepáčilo sa mi však tvrdenie, že Renka si ubližuje tým, čo robí. Netvrdím, že Marínino zmýšľanie je zlé. Po jej minulosti sa nedivím, že sex bez lásky hodnotí ako sebapoškodzovanie. No na svete existujú ženy, kt. spávajú s rôznymi mužmi a neznamená to, že si samé seba nevážia. Len uprednostnia pud pred citom a to nie je znak niečoho menej cenného.
Michala Ries píše skutočne pútavo - celkovo knihu hodnotím ako dosť dobrú. Priznám sa, že ma neprinútila vyroniť jedinú slzu, ale Marínin príbeh si zaslúžil uzrieť svetlo sveta.
To, s čím som sa nevedela stotožniť, som napísala. Či už sa to niekomu páči, alebo nie. Holt, som už raz taká.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Gustáv Murín a jeho knihy s mafiánskou tématikou. Nie je to moja prvá kniha a rozhodne ani posledná.
Gorily v podsvetí mapujú hneď niekoľko kľukatých cestičiek podsvetia (1989-2010) - či už mafiánov, podnikateľov, politikov, tajnú službu SIS, nevinné obete alebo korupciu na najvyšších miestach.
Ako napísal autor, bola to divoká doba, kt. priala tým, kt. veria v skratky ku šťastiu. Karma je však sviňa a väčšina z nich za to zaplatila vlastnou smrťou.
Poďme pekne po poriadku. Všetko odštartovala Nežná revolúcia a Havlova amnestia. Len vďaka jeho dobrote sa mnohí zo spomínaných zločincov dostali k moci.
Jedným z nich bol Gorila, Holáň M. pôsobiaci v mojej rodnej Žiline. Zavraždený v 1997 v hotely Astória nájomným vrahom prezývaným Čistič. Juhu vládli Pápayovci - začalo to masakrom bielych koní a skončilo 113 guľkami Fontány plnej krvi. Bratia Danišovci a bratia Diničovci (vraj zomreli preto, lebo žili, ako žili a robili, čo robili). Steinhübel a jeho posadnutosť mladými pannami. Sýkora M. a jeho sýkorky (držali sa na scéne aj dlho po jeho smrti). Takáčovci. Traja králi Surovčík, Svoboda (so svojou zaujímavou väzbou na Gašparoviča) a Kucmerka (Ošo). Holub otvoril svojou smrťou post bossa všetkých bossov Černáka (2023 môže požiadať o podmienečné prepustenie).
Salinger F. odsúdený len za daňovú trestnú činnosť a prekvapivo stále živý a v najlepšej forme. Čongrády, Borža, Reichel a ďalší.
Osobitnú kapitolu si zaslúžil prominentný právnik Valko. A v neposlednom rade aj kauza Penta a Haščák.
Autor spomína prepojenie tajnej služby s mafiánmi a politikmi. Po prečítaní si uvedomíte, že celé bujaré 90.roky a ich postavičky znázorňujúce predovšetkým nenažrancov boli jedna veľká rodina. Aká to irónia. Obzvlášť, keď si všetci navzájom vystrieľali mozog alebo sa rozmetali na kusy. A tí prešpekulovanejší sedia vo väzení a žijú šťastne až doteraz.
Vzhľadom na množstvo informácii sa kniha číta ťažšie, avšak ja som sa nevedela odtrhnúť.
Žiadnu lásku, len sex je moja druhá kniha od autorky. Musím sa priznať, že som nemala takmer žiadne očakávania, pretože Egomaniak ma sklamal na plnej čiare.
Ale o tom inokedy.
Nenechajte sa zmiasť názvom. Príbeh nie je v žiadnom prípade prepchatý sexom. Áno, nájde sa tam dostatok oplzlých rečí, no s mierou. Aspoň myslím. Aj keď, po 365 dňoch je asi všetko ostatné s mierou.
Hunter Delucia (pracháč, kt. je presvedčený, že všetkých svojou uzavretou osobnosťou chráni) a Natalia Rossiová (terapeutka s nahlodanou dôverou voči chlapom). Typický romantický príbeh. No skrýval niečo viac. Myšlienky, vďaka kt. sa nad tým klišé aj zamyslíte. Občas sa usmievate, inokedy máte nervy a nakoniec ste spokojné a šťastné aj za tých dvoch bláznov. Zo začiatku som ani jedného nemusela, no postupne sa medzi nimi vytvorila známa chémia, kt. Vás núti čítať stále ďalej.
Hunter bol zvrhlík prvotriednych rozmerov a od prvých strán bolo jasné, že mu Natalia podľahne, tak čo viac môže autorka ponúknuť?
Napr. skvelé vedľajšie postavy. Izzy, Anna, Derek, Minnie, aj Nataliina matka mali niečo do seba. Páčil sa mi aj natvrdlý Garrett a som v celku sklamaná, že mu autorka nedala viac priestoru. Trochu adrenalínu v podobe testosterónu a značkovania si teritória predsa nikdy neuškodí, no nie? Za to Jully a jej milostnému trojuholníku som na chuť neprišla. Najviac ma však prekvapil Jayce.
Vedela som, že sa objaví háčik. Čakala som nejaký srdcervúci dôvod, prečo sa Hunter chová ako chuj. Avšak pravda bola skutočným prekvapením.
A koniec? Ten ma sklamal. Ach, áno. Ja a nenávisť k presladeným koncom. V poniektorých knihách mi to neprekáža, ale vo väčšine skrátka nie. Jednoducho potrebujem niečo realistickejšie. Som divná, keď si skôr vychutnám príbeh podobný Rómeovi a Júlii? Určite áno.
No dosť bolo frflania. Ako celok to spolu hrá. Vi Keelandová ma milo prekvapila a aj napriek miniatúrnym nedostatkom v mojej čudnej mysli, hodnotím knihu pozitívne.
Rozmýšľam, ako začať. Mám dosť zmiešané pocity, pretože sa mi táto kniha čítala prekvapivo ťažko. V dobrej polovici som to chcela vzdať a odložiť ju. Nedokázala som sa s ňou vžiť. A priznávam, začiatok mi prišiel nudný.
Nakoniec som ju však dočítala.
Odhaľuje nám príbeh psychoterapeutky a novinárky Lori, kt. napísala vlastnú otvorenú spoveď sprevádzanú životmi jej 4 pacientov - John (neznesiteľný chlap, kt. pokladá ľudí za idiotov), Julie (smrteľne chorá mladá žena), Rita (sedemdesiatnička vlastnoručne odsúdená na trest smrti) a Charlotte (25r. alkoholička, kt. skrýva pocity iba preto, aby bola nedotknuteľná).
Všetky príbehy sú silné a mňa osobne nenechali chladnou. Obzvlášť vývoj postáv. Príde veľa prekvapení, zopár príjemných pocitov a množstvo negatívnych emócii.
Vďaka tejto knihe si uvedomíte, že skutočne nikoho nemôžete škatuľkovať a deliť na dobrého a zlého, pretože každý zápasí s nejakým vnútorným bojom. Ľudia sú rôzni, ale každý jedinec má dôvod, prečo je taký, aký je.
Všade navôkol vídam ľudí, kt. ľudí so psychickými problémami vnímajú ako niečo menej, niečo iné. Veď predsa, keď máš depresiu a úzkosť nie si skutočne chorý. Si len labilný, nezvládaš emócie a potrebuješ nejaký ten neurol na uvoľnenie, no nie? Obrovský omyl. Rovnako ako môžete umrieť na raka, takisto môžete umrieť aj vďaka depresii. Namiesto odsudzovania by sme mali ľuďom, kt. trpia, pomôcť.
Nie je to nič svetoborné, stačí byť ticho a počúvať.
Lori je toho príkladom. Terapeutka, kt. vyhľadá vlastného terapeuta - Wendellova postava sa mi páčila asi najviac. Dokonale čítal v ľuďoch. Počúval a predovšetkým chápal. Jednoducho dokázal pomôcť zbúrať postavené múry.
Teší ma, že som si mohla prečítať takú otvorenú knihu, kde nie sú terapeuti tabu, ale naopak na výslní. Ak si chcete vypočuť zopár smutných a zároveň šťastných príbehov, tak odporúčam.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po dlhej dobe som dostala chuť na niečo ľahšie, bez akejkoľvek drámy.
Je to moja druhá kniha od autorky (Prvotinou bol Absint - a ten bol za mňa o dosť príťažlivejší. Dokonca ma zaujal natoľko, že mám na wishliste ďalšie dve knihy od W. Renshaw. Otázne je, či im dám aj napriek nasledovným riadkom šancu).
Dokonalá ilúzia je presladená a neskutočne predvídateľná. Dúfala som, že ponúkne niečo viac, podobne ako Absint - no nestalo sa.
Príbeh odkrýva životy dvoch hl. hrdinov - Maribel je sekretárka, ktorá nemôže vystáť svojho šéfa Hudsona a tak sa rozhodne podať výpoveď. Ibaže náš pán zatrpknutý má s jedinou ženou, ktorá sa ho opovážila odpísať, úplne iné plány.
Milionár Hudson totižto požiada svoju bývalú zamestnankyňu o ruku a ponúkne jej za ten na hlavu padnutý nápad rozprávkovú províziu. Aký má k tomu dôvod?
Vraj sa chce vyhnúť “dohodnutej svadbe” s akože láskou z detstva.
Áno, určite je to ten pravý dôvod a nemá žiadne iné postranné úmysly.
Maribel na jeho šialený návrh ako inak prikývne, no zabudne spomenúť, že je tehotná s niekým úplne iným. Prezradím Vám aspoň toľko, že pán chodiaca spermobanka bude ešte zaujímavý oriešok.
A to nie je všetko. Zhruba v polovici príbehu príde čerešnička na torte - naši hl. hrdinovia sa do seba zamilujú. Z čista jasna ako blesk z jasného neba.
Nasleduje veľké rozuzlenie. Na povrch vyplávajú šokujúce klamstvá a dej vrcholí rozchodom. A po srdcervúcom odlúčení prichádza koniec.
Taký, aký ste od začiatku očakávali.
V skratke, nie je to “zlá” kniha pre každého. Som si istá, že sa páči mnohým ženám.
No mne nesadla.
Ak máte chuť na jednohubku, ktorá v sebe neskrýva žiadnu strastiplnú cestu, tak odporúčam. Je to milé a nijako Vám jej prečítanie neublíži (a práve to je môj problém, keďže zbožňujem knihy s bolestným ponaučením).
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Seriál ma nadchol natoľko, že som sa dala zlákať aj na knižku. A som veľmi spokojná.
Celý príbeh je písaný z pohľadu Maji Norbergovej - mladej dievčiny obvinenej z plánovanej vraždy svojho priateľa a najlepšej priateľky Amandy. (Našťastie nejde o milostný trojuholník a ženskú, ktorej zo žiarlivosti prepne tak veľmi, až chladnokrvne zavraždí dve najbližšie osoby.)
Po deviatich mesiacoch kolúznej väzby začína pojednávanie s obvinenou, jej bandou právnikov na čele s prominentným Pederom Sanderom, extrémne zaujatou prokurátorkou a my sa konečne dozvieme, čo sa stalo.
Tak či onak, vďaka vonkajšiemu svetu si Maja zaslúžila nálepku zbabelej príšery, ktorá síce časť svojej plánovanej dohody so Sebastiánom splnila, no obrátiť zbraň proti sebe už nedokázala.
To je jeden pohľad. Nie môj pohľad. Pre mňa bola Maja labilné dievča, ktoré sa rútilo zo dňa na deň do väčšieho svinstva a nikoho to nezaujímalo. Áno, svoj podiel viny má na tom ona sama, pretože nikdy nedala najavo, že Sebastián ju ťahá na samé dno.
Ako je už u mňa zvykom, neodsudzujem ani jeho, pretože práve on potreboval zachrániť ešte väčšmi. Jeho otec ho roky ponižoval a týral. Zároveň ho dotoval neobmedzeným množstvom financií, pretože peniaze Vás predsa vždy vykúpia, no nie? Nedivím sa, že vznikla časovaná bomba, vďaka ktorej niekoľko nevinných deciek zaplatilo vlastným životom.
Sebastián nakoniec rezignoval a Maja si prineskoro uvedomila, že jeho pohľad bol už dávno prázdny, mŕtvy. A ona urobila len to, čo musela.
Chvíľkami mi prekážali Majine namyslené žvásty a celkom dosť som neznášala postavy Samira (premúdreného decka s trápnymi poznámkami) a Dennisa (Sebastianovej pravej ruky - najspoľahlivejšieho dílera v meste).
Inak nemám čo vytknúť.
Keďže krimi romány veľmi nečítam, netuším, či je moja recenzia opodstatnená, no za mňa odporúčam. Pretože od začiatku až do konca ste na pochybách vlastným myšlienkam. Odsúdiť či nie? Čo je správne a čo je ľudské?
