Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Knižné tipy a prostý názor jednej knihomoľky, ktorá čítaním uniká z vyčerpávajúcej reality dospeláka.
IG: @girlwiththebooks
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2022
Moje aktivity
Pozerám do hlúpa a rozmýšľam, čo povedať. Po x-tom prečítaní posledných strán moja hlava nedokáže racionálne uvažovať a vymýšľa všemožné konšpiračné teórie s adekvátnym vysvetlením. Žiadne však neprichádza a zostáva tá istá nezodpovedaná otázka. Prečo?
Možno preto, že sa s nami autorka veľmi rada hrá. Alebo sa niekde medzi riadkami odpoveď skutočne ukrýva. Alebo si proste len všetci môžeme trhnúť. Priveľa možností a nespočet koncov.
Ani to mi však nebráni napísať, že je to pre mňa jedna z najlepších kníh od L. Saskovej. Každou jednou knižkou ma presviedča o jej neuveriteľnom talente, no s Neviditeľnou u mňa stúpla k výšinám.
Príbeh o žene, kt. sa naučila žiť osamote. Jej okolitý svet pozostával z bytu so zatiahnutými žalúziami. Cítila sa ako mŕtva, akoby bola duch. Až pokiaľ do jej súkromnej bubliny nevtrhol Andrej. Obľúbila som si ho a neodradili ma ani kastingy, či penzión.
Úplne nová téma, iná knižka a predsa som mala pocit, že Neviditeľnú poznám. S príchodom Ľuboša sa moje podozrenie potvrdilo. Nikdy by ma nenapadlo, že sa vrátim k jednej z hl. postáv a už vôbec nie, že v ďalšej knihe skončím niekde na pol ceste.
Možno som našla začiatok, ale čo z toho, keď som skončila niekde úplne v prdeli? Nepomohlo mi ani ponocovanie a šialené listovanie v Obvinenej a Nebezpečnej.
Nerozumiem, ako je možné, že aj keď viacero našich hl. hrdiniek skončilo na 3.poschodí u doktora Barátha, dokáže byť príbeh tak nečakaný, iný a pútavý.
Celú knihu som doslova zožrala aj s obaleným pozlátkom a ešte k tomu úplne bez hanby.
Z deja som vynechala snáď všetko, čo sa dalo a z mojej recenzie možno vydedukovať len toľko, že pokiaľ toto nová Saskovka dokázala so mnou, Vás môže pohltiť ešte väčšmi.
V skratke povedané, skutočný koniec možno skutočne nie je podstatný, pokiaľ pre nás Neviditeľná už nikdy nezostane nepovšimnutou. A tým splnila svoj účel priam dokonale.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Námesačnosť, smrteľná nehoda či vražda, sekta, láska a dosť veľký počet labilných postáv. Čo viac si priať?
Nezvyčajný príbeh, zaujímavý námet a pre mňa skvelý štýl písania a témy, kt. v takom hojnom počte len tak v nejakej knižke nenájdete.
Síce to nebolo napínavé, no aspoň som chcela vedieť, čo bude ďalej a kto bude ten zloduch. Ak teda nejaký bude.
Na študentské bezstarostné hlavy aj celkom dobrá charakteristika postáv.
Vera bola správne narušená a podľa mňa mala dostať väčšiu šancu ako Astropovci. Jej zrkadlový obraz, správanie nezlučiteľné s dobrým kamarátstvom, prefíkanosť, nedefinovaná psychická porucha a smrť s otáznikom boli určite zaujímavejšie témy ako nejakí hlupáci s akože schopnosťami ovládania mysle.
Dora prekypovala pozitívnymi stránkami, extrémnou podozrievavosťou a sem tam sa mi zapáčila aj nejaká jej myšlienka.
Od Adriána som očakávala omnoho viac. Napochodoval ako pán Tajomný so záľubou v pečení sladkostí, pokračoval ako zamilovaný slaďúšik a skončil úplne nepredvídateľne. Ako zamilovaný slaďúšik. Skvelý do počtu, no samostatne ničím výnimočný.
Zhruba 270 strán knihy čitateľ očakával koniec spätý s hl. témou príbehu. Podozrivých som videla všade navôkol a tajne som dúfala, že naša hl. hrdinka nebude až taký anjelik ako bola celý čas prezentovaná. Autorka sa však rozhodla pre zachovanie Dory svätice a zamiešala karty tak, že mi padla huba až k zemi. Prekvapivé to samozrejme bolo a zistili sme, že máločo na tomto svete je nepredvídateľné, ale skončiť tak nádejnú knižku s tak obrovským bullsh*tom bolo až bolestne ťažké.
Všetko pre tú jednu fotku s QR kódom. Ach, prečo?
Začalo to úžasne, s veľkým potenciálom a nevypovedaným tajomstvom, pokračovalo ako oddychovka a skončilo to ako fiasko. Veľmi ma to mrzí, keďže to bol skutočne originálny námet.
Dievča v hmle si ma úplne omotalo prsta, práve preto som nad druhým prípadom kapitána Meiznera ani len neváhala.
Špinu som začala čítať už dávnejšie, ale keďže nastala moja nekonečná čitateľská kríza, ten správny čas na recenziu prišiel až teraz.
Autorka opäť nesklamala a napísala pútavý príbeh, kt. vašu myseľ rozdelí na niekoľko táborov. Ja som množstvo postáv odsudzovala, neznášala a odpisovala vďaka ich stupídnym pohľadom na svet. Rovnako tak, ako som sa bila s myšlienkami ohľadom Patrika. Nechcem napísať to hnusné spojenie, ale v hlave mi neustále víri fráza, že si to proste zaslúžil. Na posledných stránkach sa síce dozvedáme, že nebol až taký sviniar a pre ľudí, kt. miloval bol ochotný potopiť aj sám seba, no to nič nemení na veci, že opakovane chyboval. Tak často, že mi ho vôbec nebolo ľúto. Na druhej strane, žiadny človek si nezaslúži zomrieť rukou niekoho iného. Za to autorku veľmi chválim, keďže podobné pocity sa v ľuďoch vyvolávajú ťažko.
Meizner zostal verný svojej povahe, kt. sa v Špine prejavila nielen na okolí, ale aj na Eme. Veľmi sa mi to páčilo, pretože Ema sa len tak nedala a ako správna žena mu dala všetko vyžrať.
Prostredie školy, tupí pubertiaci a do toho vyšetrovanie vraždy okorenené Meiznerovou osobnou drámou a spestrenie jeho novým kolegom Dominikom bolo dostatočne chytľavé na to, aby sa mi knižka ťažko odkladala.
Aj napriek pozitívam mám dve maličké výhrady.
1. So Špinou som sa ani zďaleka nevžila tak veľmi ako s Dievčaťom v hmle. Avšak myslím, že je to môj osobný problém, keďže to bolo o dosť drsnejšie. A pokiaľ od príbehu očakávam špinu, tak jej potrebujem požehnane.
2. Vyšetrovanie mi neprišlo príliš napínavé. Dlho očakávané odhalenie vraha som tak nejak predpokladala už v zárodku, pretože tí ostatní boli labilní, ale príliš vyčnievali na to, aby skutočne vraždili.
Celkovo však odporúčam. Autorkin štýl písania a vytváranie ľudských chybujúcich postáv sa nedá nazvať inak ako talentom.
Príbeh o nevlastných súrodencoch. Spracované nespočet krát. Väčšina z toho stála za dve veci. Našťastie, toto nie je dnešný prípad.
M. Ron napísala niečo omnoho hodnotnejšie a chytľavejšie. Žena, čo stvorila Noah a Nicholasa je prefíkaná bohyňa.
Chémia medzi hl. postavami bola doslova hmatateľná. Odkedy Nick spomenul Veľmi nebezpečné známosti, vedela som, že sa tí dvaja buď povraždia, alebo naopak, nedokážu bez seba existovať, pretože budú ako jeden.
Noah bola šialená, impulzívna, bojovala ako za seba, tak i za ľudí, kt. milovala a nedovolila minulosti, aby určovala smer jej budúcnosti. Na začiatku nič netušiace zranené dievča a na konci neskrotná divoška.
A to len vďaka Nickovi. Bol to blázon a tvrdohlavec. Vždy dosiahol presne to, po čom túžil. Až pokiaľ nestretol svoju milovanú nevlastnú sestru. Pihatka mu obrátila život naruby. Vývoj jeho postavy bol mojou drogou. Zmenil sa (našťastie nie na mäkkýša), proste len skrotol. Zamiloval sa práve vo chvíli, keď mu Noah povedala, že ho nenávidí. Čo viac si priať. Dokonalé súznenie.
Dve zlomené duše, čo sa silou mocou snažili udržať svoje tajomstvá a strašiakov hlboko pod povrchom napokon zasiahla sila osudu. Stretli sa, nenávideli sa, až úplne stratili hlavu. Bez toho, aby si to čo i len uvedomovali.
Dej a zápletka presne tak, ako to zbožňujem. Nebezpečenstvo v okolí v podobe psychopatov, zakázaný svet, dostatočné množstvo romantiky a postavy, kt. vo Vás ožijú.
Najviac sa mi však páčila taká tá nevinnosť. Nežnosť prvej skutočnej lásky, s kt. po zvyšok života porovnávame všetko ostatné. Autorka nepotrebovala zaujať čitateľov sexom či povrchnosťou. Ona vsadila na niečo viac. Na silnú emocionálnu stránku.
Nedokázala som knižku odložiť. Za každú cenu som musela vedieť, čo bude ďalej. Priznávam, že mi Moje vina prirástla k srdiečku viac ako je zdraviu prospešné. Obávam sa, že som si vytvorila ďalšiu závislosť.
Dojemný príbeh lásky, z kt. priam mrazí. Úžasná kniha.
Rozmýšľam, ako začať. Po tak dlhej čítacej pauze som si musela vybrať knihu, kt. ma nejakým zázrakom vráti spať. A tak som s malou dušičkou siahla po Temných koňoch.
Nemohla som si vybrať lepšie. Roan mi svojím ťažkým príbehom úplne vytrela zrak. Ani neviem, ako mám vyjadriť toľko protichodných pocitov. Jedno je však isté, pokúsim sa zo seba vydať aspoň nejaké to slovko.
Knižka o mladučkej jazdeckej hviezde a jej ceste za normálnejším životom.
Nedá mi začať inak ako Montym Motgomerym. Navonok dokonalý muž. Biologický otec našej hl. hrdinky. Mal byť jej ochrancom a vzorom. Z časti svoju úlohu zvládol, problém bol v tom, že jeho láska k Roan vykvitla až priveľmi nezdravo. Z otca sa tak stal prvotriedny manipulátor s hladným pohľadom, kt. vlastnej dcére ukradol detstvo.
Roan to vzhľadom na situáciu zvládala bravúrne a bola pre mňa častokrát záhadou. To ako surovo a normálne opisovala ich malé rodinné tajomstvo bola skutočne silná šálka kávy. Vinila sa za to, čo cítila a ako reagovala. Od šiestich rokov bola vychovávaná v tom, že je to v poriadku. Ja sa jej ani nedivím, že sa čas od času pri otcovi cítila dobre. Dokonale ju ovládal a odoprel jej akékoľvek šance na boj.
Našťastie prišiel Will. Jeho postava charakterizovala všednosť a normálnosť (svojím spôsobom). Nebyť Willa, myslím, že Roan by sa otcovi nikdy nepostavila. Jej prerod som prežívala až príliš emotívne. V tomto prípade sa to však inak brať ani nedá.
Autorka ma každou ďalšou stránkou ničila viac. Občas som načisto oslepla a Roanin vzťah s otcom brala normálne. Aj napriek tomu, že som ho väčšinou času videla len ako obyčajnú zver, nedalo mi to a jeho lásku som párkrát skutočne zahliadla. A úprimne? Som z toho zhrozená.
Stratila som sa v bolesti, strasti a chvíľkovej radosti z prvej lásky.
Čítala som mnoho príbehov s podobným kontextom, no Temné kone boli opäť niečím iné. Nečakala som toľko otvorenosti a surovosti.
Odporúčam všetkým tým, pre kt. bola Lolita slabý odvar nenormálnosti.
Skvele napísané.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Molly a jej život na hrane. Ako veľmi som sa na túto knižku tešila. Ani len mi nenapadlo, že by mi nesadla. Čakala som, že ňou budem od začiatku až do konca posadnutá. Opak je však pravdou. Ani zďaleka by som to nenazvala nezabudnuteľnou jazdou.
Molly mala ťažké detstvo, vyrastala v náhradných rodinách, svoje emocionálne ja úplne pochovala a dospelosť si užívala po svojom. S parťákom Robsonom (bol do nej blázon a ona to nevidela) vymetali kluby, kradli (teda, požičiavali si) autá a sem tam ukradli aj nejaké tie peňaženky. Až pokiaľ sa na scéne neobjavil úžasný fešák. Známy z detstva - svalnatý Vikoušek, kt. sa do nej úplne neočakávane, zo strany na stranu, zamiloval. Nasledovalo dalších 150 stránok randenia, dokazovania citov, nezáživného sexu, naťahovania deja, až napokon vyplávalo na povrch srdcervúce tajomstvo. A ako to už s tajomstvami býva, jeden z našich hrdinov to nedokázal stráviť. A tak urobil troška bordel a hral nedostupného.
Zhruba 40 strán pred koncom sa konečne začalo niečo diať. Vlámanie, odsúdenie, väzenie, zbytočná smrť 23r. umelca, ďalšia akože smrť, nehynúca láska, dobré skutky, tehotenstvo, a koniec taký, aký by sa nedokázal rovnať ani Titanicu. Žartujem. Titanic má v mojom srdci špeciálne miesto a vždy pri ňom revem ako malá. Pri Molly som väčšinu času sedela s ohrnutou sánkou a dúfala v extrémny zázrak. Bohužiaľ, neprišiel.
Krásna obálka, zaujímavá anotácia, neskutočné množstvo klišé momentov, predvídateľný dej a prerod Melanie na Molly ani nestojí za reč. Čakala som, že ju v živote bude sprevádzať jedna sračka za druhou, no ona mala jednoduchší život ako polovica našej populácie.
Príde mi, že autorka chcela tak veľmi napísať niečo iné a jedinečné, až pri písaní vybočila mimo realitu a úplne sa stratila. Vskutku originálny námet, akurát, že to nemalo v sebe štipku iskry. Necítila som ju pri žiadnej postave, v žiadnom vzťahu, ani pri epilógu, dokonca ani len pri tom sexe. Škoda. Malo to potenciál.
Ďalšia “Saskovka” za mnou. Od začiatku až do konca som sa snažila ničomu neveriť. Nechcela som sa nechať okašľať. A aj tak som napokon zostala zízať s ústami dokorán.
Nebezpečná, rovnako ako Obvinená odhaľuje prostredie psychiatrie. Vtiahne Vás do zákutia ľudskej psychiky a niekedy sa úplne stratíte. Podobne ako hl. hrdinka, ani vy nebudete vedieť, čo so sebou, pretože pripustiť si pravdu by bolo až príliš ťažké.
Nebezpečná nespoznávala samú seba. Hrala dokonalú rolu, aj keď si vôbec neuvedomovala, že niečo hrá. Nevedela som, čo od nej čakať. Vždy, keď sa spamätala, tajne som dúfala, že to vydrží, že bude lepšie, že znova nepadne. Ibaže kolobeh sa opakoval. Jeden týždeň chcela umrieť, druhý ani nie. Jeden týždeň bola pripravená odísť a žiť normálne a ďalší nevedela výjsť ani na dvor.
Postava Petra, Braňa a ich začarovaného kruhu mi nedala spávať. Mohla som do trištvrtiny veriť, že to nie je pravda? Že všetci skutočne klamú? Ach, veď bol taký živý.
Alicu som si obľúbila hneď na začiatku. S jej tvrdením, že sme všetci psychopati plne súhlasím. Do bodky to vystihla.
Denis bol milým spestrením, aj keď som mala čo robiť s charaktermi ostatných postáv. Zrazu bol až príliš normálny. Neverila som, že nemá tajomstvá. Koniec sprevádzaný jeho slovami “Nerob mi to, prosím.” ma úplne zničil. Dúfala som s ním. Držala som mu palce, pretože práve on si ako jeden z mála Nebezpečnú skutočne zaslúžil.
Knihu som síce prečítala, zatvorila a odložila, no neviem na ňu prestať myslieť. Chcem vedieť viac. Otvorený záver pri takých dobrých knihách je pre mňa až moc frustrujúci. Budem tajne dúfať, že sa naša milá Nebezpečná ešte aspoň raz niekde objaví a my sa dozvieme aspoň niečo pozitívne a hlavne niečo stále. Pretože v dnešnej knižke bolo všetko ako na horskej dráhe.
Nebolo to sladké, ani nereálne, už vonkoncom to nebolo ako cez kopirák. Neustále napätie, čo bude ďalej a či vôbec niečo bude. Jednoducho ma to úplne pohltilo. Skvelá práca.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Hilda. Júlia. Eržika. Každá jedna je niečím iná, no spája ich dosť podstatná vec. Žijú v meste, v kt. vládne mafia. Búrlivé 90-te roky z pohľadu troch žien z rôznych generačných skupín.
Autorka v knihe vykresľuje Dunajsko-Stredské prostredie a životy ľudí, kt. sa každý čin našich bezkrkých grobianov dotkol až priveľmi. Zvyčajne sa snažím vžiť do každého, o kom čítam, počujem, či píšem, no konkrétne k tejto skupine neviem cítiť štipku empatie. Čím to bude? Pápayovci boli proste len obyčajné prasatá a fontána plná krvi bola iba slabý odvar karmy.
Júliin príbeh bol čistá tragikomédia. Nešťastná manželka sa zamiluje do mladšieho a on sa jej chystá zniesť modré z neba. Sú zamilovaní až po uši. Tak veľmi, že sú z tej lásky priam zúfalí. Vy im ako čitateľ neskutočne fandíte, aj keď viete, že Andrej dobre dopadnúť nemôže. Dôležité však je, že celá tá ich cesta stála za všetko to trápenie.
Eržika nebola ani zďaleka typická dôchodkyňa. Problémy s alkoholom, osamotenosť, vdova, dcéra ďaleko a syn Riči - chumaj prvotriednych rozmerov, člen skupiny kreténov, násilník a ešte aj feťák. Keď tak nad tým premýšľam, úplne chápem, že sa z tej ženy stala alkoholička.
Od začiatku som dúfala, že Hilda nedopadne tak, ako väčšina dievčat v meste. Modlila som sa, aby ju to obišlo. No potom prišiel jeden večer a jej život sa obrátil naruby. Tak veľmi, že chcela zomrieť.
Každá jedna z postáv mala niečo do seba. Ich príbehy boli skutočne silné a nenechali ma chladnou. Vyronila som slzy pre každú jednu. Dokonca aj pre Andreja. Mne by nepomohlo ani 20 rokov. Ani fakt, že si neváľa zadok niekde vo Venezuele. Nedokázala by som po tom všetkom začať novú kapitolu.
Knihu hodnotím viac než pozitívne. Všetko spolu krásne fungovalo a aj napriek ťažkým témam som si čítanie veľmi užila. Sadol mi autorkin štýl písania a rovnako aj realistická predloha - svet darebákov 90-tých rokov ja môžem. Bolo to brutálne, smutné a divoké. Tak akurát pre mňa.
K Tme som sa dostala úplnou náhodou. Darovala mi ju moja krstná so slovami, že ju čítala, ale tú knihu proste nechce vlastniť ani mať doma. Nešlo mi to do hlavy. Veď predsa som už Kariku čítala. Áno, jeho knihy sú psycho, ale že by som zostala až tak veľmi zhnusená?
A keďže je zvedavosť ako jed, do čítania som sa pustila ešte v ten večer. Ach, keby ste len vedeli, aká som rada, že to mám za sebou.
Hl. hrdinu a jeho 200 stranové trápenie niekde na konci sveta som absolútne neprecítila. Nechápala som, ako je možné, že mi ho nie je ľúto. Bol to hlučný, ukričaný a hysterický dement, kt. sa celý čas utápal v sebatrýznení, v kuse opakoval tie isté chyby, svoje osobnosti menil ako na bežiacom páse, bol protivný a pripravený na istú smrť.
Od začiatku sme tušili, ako to skončí. Myslím, že nebola potreba nám to opakovať na každej tretej strane.
Neviditeľný priateľ, čo rád kradol zápalky a podpaľoval cudzie chaty sa síce snažil pôsobiť ako kultivovaný strašiak, no v skutočnosti bol ešte väčšou otravou ako tá mužská hysterka, čo si väčšinu knihy privodzovala nejestvujúce len preto, že sa jeho vzťah s manželkou ocitol na mŕtvom bode. A to doslova.
Koniec bol čisté divadielko. Vynesenie rozsudku na poslednej strane len preto, aby hl. hrdina skončil ako právom odsúdený. Zbytočne. Každý, kto knihu čítal, vie, že bol odpísaný zhruba od 40 strany. A to bol ešte milý začiatok. Tých nechutností, čo nasledovalo potom som sa fakt mohla ušetriť. Doteraz nechápem, prečo som knihu nezatvorila v momente, ako som zahliadla náznak paródie na seriál Chirurgové s tupým príborovým nožom. Moja smola.
Po prečítaní tohto skvostu som si odniesla jediný pocit. Som znechutená. Z hlavnej postavy a jej myšlienkových pochodov. Z deja. Skrátka zo všetkého. Niečo také sa mi už dlho nestalo.
Možno keby bola Tma 30-stranová poviedka, na hodnote nestratí. Ako kniha však u mňa neuspela.
Tak toto bola skutočne jazda plná rozkoše, neuveriteľnej lásky a pulzujúcej chémie. Pri čítaní som sa usmievala ako blázon a červenala sa rozpakmi.
Napísať erotický román vsadený do úžasného sveta, so skvelou zápletkou, hodnotnými postavami, hl. hrdinami, kt. lásku nedefinuje len sex a celé to postaviť tak, aby to nepôsobilo lacno a tuctovo je podľa mňa vskutku ťažké. Vyvážiť všetko tak, aby Vás to zahrialo pri srdci, vzrušilo a zároveň ničilo sa nevidí tak často. Viď milión príkladov, kt. s radosťou ofrflem. Vďaka Bohu za to, že som bola stvorená na to (rovnako ako každý iný človek) mať vlastný názor.
V dnešnej knihe spoznávame mesto Olymp, vládnu Trinástku a kráľa bohov Dia. V hornom meste sa všetko blyští a krutý Zeus je nedotknuteľný. Všetko je v dokonalej skazenej rovnováhe, až kým sa Persefona nerozhodne povedať nie.
Jej postava bola priam božská. Bola sebestačná, priamočiara, zvrátená, svojim spôsobom narušená a hovorila mi z duše. Nebola to pozlátená princezná. Hádes v nej prebudil sirénu. Napokon odhodila usmievavú masku a povstala temná bohyňa.
Hádes bol čisté pokušenie - úžasný a absolútne nečitateľný, až kým sa nezamiloval. Jeho nežnejšie ja a činy, kt. stváral ma však neštvali. Naopak. Milovala som ho ako pána temnoty, ale aj ako zamilovaného blázna, kt. pokľakol úplne iným spôsobom ako si väčšina z nás predstavuje.
Začalo to tým, že on bol odhodlaný ju vidieť a ona rovnako tak odhodlaná sa neukázať. No keďže je osud pekná mrška, tí dvaja dopadli úplne inak. Navzájom sa tvarovali ako kus hmoty. Bez toho, aby o tom mali čo i len poňatia. Tie ich erotické scény - nemám slov. Čítala som už všeličo, ale toto bolo fakt niečo.
A ten koniec? Wau. Padla mi sánka. Pre Démétér, pre vygradovanie zápletky, a aj pre epilóg.
Táto kniha si zaslúži viac než len výslnie, pretože je diametrálne odlišná od ostatných. Znie to ako klišé. No nič podobné som zatiaľ nečítala. Skvelá práca. Autorka môže byť na seba právom hrdá.
