Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Všetky recenzie nájdete na mojom bookstagrame: papierovy_svet :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Keď mi kamarátka odporučila Matúšovu knihu, tak trocha som nad tým mávla rukou a neriešila som to, pretože som ho pokladala za ďalšieho tuctového slovenského autora, ktorého knihy nebudú mať žiadnu pridanú hodnotu. Nikto nerád priznáva, keď sa zmýli, ale bohužiaľ ja som sa zmýlila.
Už viackrát som v recenziách podotkla, že ja a slovenskí autori veľmi nejdeme dokopy, pretože nie som moc na tie príbehy, kde sa šéf zamiluje do svojej kolegyne a celkovo to, keď sa slovenskí autori snažia byť veľmi americkí. Od Kvapiek som nemala žiadne očakávania a ani som nevedela, o čom kniha je, takže nie nepresvedčila ma anotácia, ani obálka knihy, ale bol to Matúš samotný, jeho komunikácia s ľuďmi a vystupovanie.
Táto kniha naozaj nemohla prísť v lepšom období. Práve študujem na výške, topím sa v centre skúškového a potrebovala som niečo, čo ma rozptýli a o tom sú presne Kvapky. O živote. O živote počas výšky, kedy je život ako horská dráha, ktorá je niekedy hore a niekedy dole. Budete sa pri nej neskutočne smiať nad bizarnými situáciami, ktoré sú však reálne a z každodenného života a to je na tom to krásne. Prirovnala by som ich k čerstvému vzduchu v študentskej knižnici - občas ťažko dostupné, ale keď ich raz objavíte, dodajú vám nový pohľad na svet. Niekedy netreba proste veci komplikovať a ako trefne Bukowski poznamenal, „Sme tu preto, aby sme sa smiali na blbostiach a žili naše životy tak dobre, že aj smrť sa bude chvieť, keď si po nás príde.“
Nachádzalo sa tu veľmi veľa referencií, či už na knihy, alebo piesne, ale hlavne veci, ktoré tvorili moju mladosť. Od Dana Dreva, ktorého má očividne veľmi rád, až po klasické slovenské "hlášky", ktoré nesmú chýbať v repertoári žiadneho pravého Slováka.
Najviac ma však na každej ďalšej strane prekvapovala Matúšová práca so slovami. Spájal dokopy výrazy, ktoré by mňa nikdy v živote nenapadli, ale vzniklo z toho niečo tak prirodzene vtipné, až je to neuveriteľné. Skvelým obohatením boli aj občasné úryvky z piesní zakomponované do textov, ktoré som ja teda v knihe postrehla prvý raz.
Aby všetko neboli len dúhy a jednorožce, venujeme sa tu aj trochu vážnejším témam, ako sú omamné látky, depresie, strata priateľstiev a nachádzanie tých nových.
Čo vám poviem.. podobne ako študentské párty, aj táto kniha ponúka mix nezabudnuteľných príhod, kde nie vždy viete, čo príde ďalšie, ale vždy vám zostane spomienka na niečo neuveriteľné.
Väčšinou keď vezmete do rúk knihu s obrázkom jednorožca navrchu, očakávate nejaký rozprávkový cukrík, však? No, s Posledným jednorožcom od Petera S. Beaglea dostanete niečo oveľa viac.
Pre mňa to teda nebola nostalgická knižka ako pre veľa ľudí tu. Doteraz som popravde autora ani neregistrovala, ani som nevedela, že nejaký takýto príbeh existuje a práve o to väčšie a príjemnejšie prekvapenie ma čakalo.
V knihe bola atmosféra zvládnutá na jednotku. Budete prechádzať cez stránky s pocitom, akoby ste boli niekde vo sne.
Príbeh sleduje jednorožca, ktorý sa vydáva na cestu, aby našiel iných jednorožcov a uistil sa tak, že nie je ten posledný na celom svete. Aj keď je Posledný jednorožec fantady dielom, dotýka sa tém, ktoré sú relevantné aj v reálnom svete. Autor predkladá hlboké myšlienky o láske, odvahe a pravde, čo pridáva príbehu ďalší rozmer.
I keď tempo príbehu niekedy spomalí a niektorí by to mohli vnímať ako výzvu, ak hľadáte viac ako len typickú fantasy, táto cesta stojí za to. ????
Na záver by som ešte nechcela opomenúť výzor knihy, ktorý je absolútne nádherný chcela by som citovať kamarátku, ktorá povedala vetu, ktorá bola tak trefná, že ju mám doteraz v pamäti: “Slovenské vydavateľstvá konečne pochopili, že knihy môžu vyzerať aj krásne.” :)
Babel bolo naozaj zaujímavé čítanie a do tohto dňa sa neviem rozhodnúť, či som to milovala, alebo neznášala. Jedno viem však určite a to je to, že sa mi čítanie zdalo nekonečné. Dej sa mi tak neskutočne vliekol, že som sa tešila kedy to už konečne skončí, aby som to mohla odložiť a to podľa mňa nikdy nie je dobré znamenie.
Prepracovanosť sveta a taktiež prostredia samotnej Oxforskej univerzity bolo neskutočné, to sa musí nechať, ale v niektorých momentoch som si hovorila, či to nebolo až moc. Vysvetľovanie koreňov jazyka, samotného prekladateľstva a slovných hračiek mi už po prvých sto strán prišla zdĺhavé a zbytočné a podľa mňa, ak by sa minimálne polovička z toho z knihy odstránila, dej by bol oveľa lepši a dynamickejší. Taktiež musím povedať, že udalosti ako také začali byť poriadne zaujímavé až tak v polovičke knihy (aspoň pre mňa).
Nechýbalo tu napätie, tiež nejaké tie intrigy a mihla sa tam aj vlna zamilovanosti, ale len veľmi minimálne. Asi som bola na túto knihu natešená až moc a čakala som od nej zázraky, keďže som ju videla doslova všade a bola prezentovaná, ako majstrovské dielo a kniha roka. Za mňa to teda určite nebola.
Ako najväčšie mínus však asi považujem to, že si Babel absolútne nevedel udržať moju pozornosť. Po pár stránkach som vždy začala robiť niečo iné a len ťažko sa mi ku knihe vracalo.
Nemôžem ju zhodnotiť úplne negatívne, lebo mala samozrejme aj svetlé momenty, ako je samotná hlavná myšlienka deja a celkový nápad knihy, iba to spracovanie tam trošku "pokulhávalo". Určite si nájde svojich milovníkov, ako aj svojich odporcov, ja však musím s poľutovaním oznámiť, že patrím viac práve do tej druhej skupiny.
Kniha "Skupinová terapia" od autorky Christie Tate je dojemným a otvoreným pohľadom na cestu sebapoznania, uzdravenia a rastu v rámci terapeutickej skupiny. Táto memoárová kniha nás zavádza do vnútra autorkiných najhlbších emócií a skúseností, čím nám poskytuje cenný náhľad do sveta terapie a medziľudských vzťahov.
Kniha začína autorkiným opisom jej dospievania, kedy jej psychické problémy a závislosť na jedle ju tlačili k hľadaniu pomoci. Základným bodom jej terapeutickej cesty sa stala skupinová terapia, ktorá sa ukázala ako prelomový moment v jej živote. Tate nám podáva pútavý a upřímný popis svojich stretnutí so skupinou a inými pacientmi, pričom zdôrazňuje dôležitosť podpory a solidarity v procese uzdravenia.
Jedným z najvýraznejších aspektov tejto knihy je autorkina schopnosť vyjadriť svoje pocity a myšlienky s úprimnou ranosťou a odvahou. Jej príbeh nám pripomína, že každý z nás má svoje vnútorné boje a že otvorená komunikácia a spolupráca s inými ľuďmi môžu byť kľúčom k duševnému uzdraveniu. Tateova schopnosť vnímať a spracovávať svoje emocionálne bariéry sa stáva inšpiráciou pre čitateľov, ktorí možno prechádzajú podobnými ťažkosťami.
Je však potrebné poznamenať, že táto kniha môže byť pre niektorých čitateľov náročná, pretože autorka sa nebojí pohľadať do hĺbky svojich osobných problémov a zranení. Pre niekoho to môže byť príliš otvorené a emocionálne náročné čítanie. Avšak pre tých, ktorí hľadajú inšpiráciu a pochopenie v oblasti duševného zdravia a terapie, je táto kniha pravdepodobne cenným zdrojom.
Celkovo povedané, "Skupinová terapia" od Christie Tate je knihou, ktorá nám ponúka hlboký pohľad do procesu uzdravenia a rastu prostredníctvom terapie a podpory skupiny. Svojou úprimnosťou a emocionálnou hĺbkou oslovuje čitateľov a núti ich zamyslieť sa nad vlastnými vzťahmi a psychickým zdravím. Je to príbeh o nájdení svetla v temnote a o tom, ako otvorená komunikácia a empatická podpora môžu mať moc zmeniť život.
Veľmi často sa nestáva, že by som chytila do ruky Thriller a už vôbec nie, že by som bola doňho tak začítaná, že by som ho zhltla behom pár hodín. O to viac ma prekvapilo, ako ma mohla táto útla kniha baviť.
Možno práve preto, lebo nemám za sebou veľa kníh z tohto žánru budem Pomocníčku chváliť. Ale možno je to preto, že to bola naozaj dobrá kniha. Páčilo sa mi, že celý čas som bola v napätí z toho, čo sa stane a čo sa pokazí. Už od začiatku sa mi niečo nezdalo a vedela som, že veľa krát veci nie sú také, ako sa možno zdajú na prvý pohľad. Keďže som milovníčka krimi podcastov (paradoxne), tak som sa z nich čo to priučila. Myslím si, že som si osvojila predvídavosť toho, že niekedy sa stane naozaj nečakané, ako to bolo aj v tomto prípade.
Už od začiatku vás autorka vrhne do príbehu bláznivej manželky a matky v jednej osobe, ktorá vyzerá že bude našej hlavnej hrdinke zo života robiť peklo. Tak sa samozrejme aj stalo, ale predsa len, po čase začnete byť podozrievaví a uvedomíte si, že je to celé až nejaké "moc". Vtedy vám veci prestanú dávať zmysel a všetko sa začne pekne krásne zamotávať.
Musím povedať, že niektoré scény sa mi čítali trochu ťažšie a práve preto viem, že veľmi často takúto literatúru nevezmem do rúk, ale musím povedať, že to napätie a budovanie celkového deja naozaj stálo za to. To rozuzlenie ktoré ale na záver prišlo ma nechalo sedieť s otvorenými ústami, pretože som nečakala, že sa to dostane až tak ďaleko. Ale nemôžem sa tváriť, nebolo mi tej postavy ľúto a myslím si, že po tom čo si prečítate, nebude ani vám. :D
Ak hľadáte dobrý triller s kopou napätia a nečakaných zvratov, určite by som túto knižku odporučila :)
"Starsight" od Brandona Sandersona je skvelé pokračovanie série o Spense a ponúka čitateľom vzrušujúcu cestu do hĺbky vesmíru, komplexného sveta a pôsobivých postáv. Ako druhá kniha v sérii, "Starsight" stavia na základoch položených v "Skyward" a posúva príbeh na nové úrovne.
Jednou z najvýraznejších čŕt knihy je výnimočné stvárnenie sveta. Vesmír, ktorý Sanderson vytvára, je obrovský, rozmanitý a úplne pohlcujúci. Čitatelia sú prenesení do sveta, kde rôzne cudzie druhy, každý so svojimi jedinečnými vlastnosťami a kultúrami, koexistujú. Pozornosť autora k detailom je pozoruhodná, čo umožňuje čitateľom úplne sa pohltiť do komplexného sveta tejto vynaliezavej vesmírnej kulisy.
Postupný rozvoj našej hlavnej postavy Spensy je stredobodom príbehu, kedy sa vyrovnáva so svojou identitou, svojou úlohou ako pilotka a morálnymi dilemami, ktoré sú spojené s jej novými zodpovednosťami. Rast postavy Spensy je zároveň stotožniteľný a inšpirujúci. Nedá mi tiež nepodotknúť pomaly sa vyvíjajúcu romantickú linku, na ktorú som aspoň ja sama čakala snáď od začiatku príbehu.
Tento príbeh je naozaj adrenalínová jazda plná napätia, intrigy a neočakávaných zvratov. Sanderson majstrovsky drží čitateľov na pokraji nervov, keď sa Spensa zapája do špionáže, politických manévrov a záhadných záhad Krellov. Tempo príbehu je dobre vyvážené, pričom okamihy akcie a napätia sú prepojené s pokojnejšími, vnútornými scénami, ktoré prehlbujú emocionálny dopad príbehu. Okrem toho skúma myšlienky, ktoré príbeh pozdvihujú nad jednoduchú dobrodružnosť. Otázky morálky, dôvery a následkov vlastných rozhodnutí v čase konfliktu sú šikovne prepletané do príbehu, čo čitateľom poskytuje veľa podnetov na zamyslenie.
Je však potrebné poznamenať, že zložitosť stvárnenia sveta a politických jemností môže predstavovať pre niektorých čitateľov výzvu, najmä pre tých, ktorí sú noví v sérii alebo v štýle rozprávania Brandona Sandersona. Príbeh občas spomalí v pasážach bohatých na vysvetlenie, ktoré však sú zásadné pre pochopenie vesmíru.
Naviac "Starsight" končí významným "cliffhangerom", čo čitateľov necháva s nečakanými otázkami do ďalšej časti. Hoci to môže byť vzrušujúce pre fanúšikov hlboko zapojených do série, môže to frustračne pôsobiť na tých, ktorí uprednostňujú uzavreté príbehy.
Na záver, "Starsight" je vynikajúce pokračovanie série "Skyward". Vynikajúce rozprávanie Brandona Sandersona, komplexné stvárnenie sveta a dobre vypracované postavy robia z tejto knihy povinnú jazdu pre fanúšikov sci-fi a young adult literatúry. Hoci si vyžaduje úsilie na pochopenie komplexnosti príbehu, pohlcujúci a odmeňujúci zážitok z čítania za to rozhodne stojí.
"Ako vypiecť s kúzlami" od T. Kingfisher je zázračný a očarujúci príbeh, ktorý kombinuje dve nepravdepodobné zložky: mágiu a pečenie. Tento jedinečný základ ponúka priestor pre jedinečný príbeh, ktorý získal ako pochvalu, tak aj trochu kritiky.
Srdce príbehu je naša hlavná protagonistka Mona. Mona disponuje magickými schopnosťami spojenými s pečením koláčikov a pečiva. Jej odhodlanie, vynaliezavosť a zraniteľnosť je to, čo sa mi na nej páčilo a zároveň si myslím, že sú to dôvody, kvôli ktorým si ju čitatelia obľúbili.
Jedným z výrazných rysov knihy je humor a duchaplnosť. T. Kingfisher do príbehu vniesla humor, čím prispela k ľahkému tónu celého príbehu. Humor nie len že udržuje príbehy zaujímavé, ale robí ich aj skutočne príjemnými na čítanie.
Stavba sveta je ďalším silným bodom. Autorka vytvorila živý a očarujúci svet, kde magické bytosti a lahodné pečivo koexistujú. Podrobné popisy mesta, jeho zvláštnych obyvateľov a Moninej pekárne všetko prispieva k tomu, aby čitateľov pohltila do tohto kúzelného sveta.
Témy odvahy a priateľstva sú prepletené celým príbehom, čím sa poskytuje hĺbka príbehu. Tieto témy pridávajú vrstvu emocionálnej zložitosti, ktorá knihu vynáša nad jej zázračnú povahu.
Avšak taktiež nie je bez nedostatkov. Niektorí čitatelia môžu považovať tempo knihy za pomalé a ja som popravde tiež nebola výnimka. Dlho som sa do knihy nevedela začítať, čo ma trochu mrzelo, lebo som sa na ňu tešila.
Okrem toho príbeh občas nasleduje isté predvídateľné vzorce, čo, hoci nie je hlavným nedostatkom, môže byť viditeľné pre tých, ktorí sú oboznámení s týmto žánrom. Navyše, kniha nepátra hlboko do mechaniky svojho magického systému, čo môže nechať niektorých čitateľov túžiť po podrobnejších vysvetleniach.
Na záver by som povedala, že "Ako vypiecť s kúzlami je nápaditý príbeh, ktorý spája mágiu, humor a pečenie do rozkošnej zmesi. Aj keď môže mať drobné problémy s tempom a nasledovať isté očakávané fantasy prvky, jeho jedinečný koncept, angažujúce postavy a srdcervúce témy ho robia hodným pre tých, ktorí hľadajú zázračné a kúzelné dobrodružstvo.
Po mojej poslednej knihe od Julie Caplin, ktorá ma trošku sklamala, som celkom dlho premýšľala nad tým, či týmto jej romantickým príbehom dám ešte šancu. Zo začiatku som bola presvedčená o tom, že nie, pretože sa mi zdalo, akoby autorka už nevedela vymyslieť nič nové a opakovali sa tam stále rovnaké vzorce postáv, ich správanie a toho, ako príbehy končili. Nakoniec som si však povedala, že skúsim šťastie a táto knižka so štvorlístkom mi ho naozaj priniesla.
Neviem čím to bolo, že pre mňa táto knižka bola výnimočná a tak vytŕčala z radu, ale stalo sa. Stala sa mojou druhou najobľúbenejšou od Julie, čo mňa samotnú neskutočne prekvapilo. Mám veľmi rada Írsko a raz by som sa tam chcela pozrieť, takže už len to bol pre mňa bonus, že som sa tam zatiaľ preniesla mojou predstavivosťou.
Nechýbala mi tu ani slow-burn romantika a povedala by som že enemies to lovers, aj keď to nebolo úplne tak, pretože naši hlavní hrdinovia sa stretli za veľmi zaujímavých okolností, pričom nemali hneď voči sebe nevraživé pocity. Ale to samozrejme zistíte ak si prečítate prvých pár stránok knižky.
Páčilo sa mi aj to, že sa tu nachádzal kurz pečenia. Ja sama milujem pečenie a keď je tento aspekt v knihách a je spojený s romantikou, má to u mňa veľké plus. Bavilo ma sledovať Hannah a to, ako jej tento kurz otváral dvere do nových smerov v jej živote. Veľmi veľa smerov.
Obľúbila som si aj našu hlavnú skupinku, ktorá bola na kurze. Dokonca aj tých frfľošov, ktorých som na začiatku nemala rada. V takomto prípade považujem knihu za dobrú a autorkine umenie vykresľovať postavy za vynikajúce. Vdýchla im život, rôzne príbehy a ja som sa tak dokázala do nich vžiť a aspoň trošku pochopiť, prečo asi sú takí akí sú.
Nemôžem dodať nič iné len to, že som si čítanie naozaj veľmi užila a už teraz sa teším na zimné obdobie, na ktoré si šetrím knižky z prostredia Švajčiarska a Islandu a verím tomu, že z nich budem rovnako nadšená ako aj z tejto :)
Som si istá tým, že veľa z vás od tohto autora niečo čítalo, alebo aspoň ste o ňom niekedy počuli. Vždy som milovala sfilmované verzie jeho kníh a vyrastala som na nich, avšak jeho knihy som nikdy neprečítala. Približne minulý rok som sa to rozhodla zmeniť a spraviť si kompletnú zbierku jeho kníh. Pri niektorých knihách to bolo ťažké, pretože som sa k nim nemohla dostať a momentálne mi stále nejaké chýbajú, ale verím, že raz bude celá, tak ako má byť.
Dnes by som chcela napísať pár slov ku knihe, ktorú podľa mňa veľa z vás pozná a možno si práve ani neuvedomujete, kto je jej autorom. Niektorí ste možno videli aj jej sfilmovanú verziu, ktorá je mimochodom veľmi úspešná a po prečítaní tejto knižky musím povedať, že aj veľmi verná svojej predlohe. Za to som samozrejme veľmi rada, pretože nebudeme si klamať, veľmi často sa stáva, že dej knihy nesedí s dejom filmovým a sú tam urobené zásadné zmeny.
Na dej sa pozeráme z pohľadu mladého Johna, ktorý si užíva svoj život plnými dúškami. Jeho najlepší kamarát je alkohol a najlepšia kamarátka krčma. Všetko sa však zmení keď sa rozhodne svoj život od základu prekopať a zapísať sa na vojnu. Samozrejme že je to veľmi nebezpečné povolanie, ale súhlasím aj s jeho názorom a motívom, pre ktorý tam išiel. Aby sa zmenil z chlapca na muža. V poslednej dobe si čoraz častejšie hovorím, že by to niekedy prospelo aj novodobej generácii, ktorej sama už pomaly prestávam rozumieť.
Veľmi sa mi páčila aj romantická linka, ktorá vznikla medzi Johnom a Savannah. Našla som tam však jednu chybičku krásy a to bolo, že na mňa to bolo veľmi rýchle. Samozrejme, niekedy stretnete niekoho a je to ako blesk z jasného neba a páčite sa jeden druhému, ale stále si nemyslím, že sa dokážete behom troch dní do človeka tak moc zamilovať, aby ste spolu strávili nasledujúce tri roky svojho života a ešte vo vzťahu na diaľku. Možno takto hovorím preto, lebo som to nezažila, ale príde mi to extrémne ťažké si to len predstaviť a nie to ešte aj uskutočniť.
Ďalšia vec ktorú musím podotknúť je, že po celý čas som mala pocit, že kniha je neskutočne realistická (teda až na ten moc rýchly rozbeh romantickej linky). Pri Sparksových knihách mám ten pocit vždy pretože vie perfektne vystihnúť ľudské osudy a pocity tak, aby ste mu to presne verili a to je podľa mňa naozaj úžasné. Páčilo sa mi, ako tam zahrnul psychické ochorenie jednej z hlavných postáv, o ktorom vám ja nechcem prezradiť viac, na to samozrejme prídete behom knihy sami, ale keďže študujem psychológiu, pre mňa to bolo výborné čítanie. A naozaj musím povedať, že vyzeralo to tak, že buď to má autor veľmi dobre naštudované, alebo sa s tým niekedy v živote už stretol, pretože opísané to bolo naozaj dobre a vierohodne. To je napríklad vec, ktorú tiež nemám rada ak niektorí autori robia, že sa snažia opisovať nejaké ochorenia a pritom si o tom nenaštudovali dostatočné množstvo informácií a nuž potom to tak aj vyzerá.
Každopádne to bol, aspoň pre mňa, naozaj veľmi pekný príbeh lásky a toho, že človek niekedy urobí to, čo je správne, aj keď ho jeho srdce možno ťahá trošku inam. Nie vždy dostaneme vo svojom živote to čo chceme, ale to čo potrebujeme (myšlienky z mojej obľúbenej rozprávky len tak by the way :)) Určite vám odporúčam si knižku prečítať a verím tomu, že milovníci romantiky to určite ľutovať nebudú, pretože Nicholas Sparks nie je prvoplánový autor a zanechá vás plných pocitov ako aj dobrých, tak aj tých zlých, ale určite to bude stáť za to.
Vec, v ktorú som pri tejto knižke dúfala bola, že si pri nej oddýchnem a vypnem svoju myseľ. Neviem či sa to tak úplne popravde stalo, pretože to nebola úplne typická oddychovka. Ale určite môžem povedať, že to bolo z toho typickejšieho súdka Young Adult literatúry, ktorú som už pred tým čítala veľa krát a podobnú tému mám prečítanú vo viacerých knihách. Nepriniesla mi nový zážitok a potešenie z objavovania nových vecí a možno aj preto nemám pocit, že by som jej nemala dať plné hodnotenie. Dej sa mi v niektorých aspektoch taktiež ponášal na knihu, ktorá bola pred nedávnom aj spracovaná do seriálovej podoby, k čomu sa o malú chvíľu dostanem. Bolo na nej určite veľa dobrého, ale nachádzali sa tam aj veci, z ktorých som nevyskakovala radosťou po strop. Prejdem teda najskôr k tomu, čo sa mi páčilo.
Ako prvé na svojom zozname mám myšlienky a citáty. Vo veľa knihách sa dajú nájsť veľmi pekné myšlienky a to ich akoby u mňa posúva o level vyššie. Možno to je aj tým, že som ju prečítala práve v období, kedy mi tieto myšlienky prúdili hlavou a pre niekoho iného nebudú ani pekné, ani pravdivé, ani nič. Pre príklad ich zopár uvediem:
1. "Spomienky sú ako dážď. Sem-tam mi do mysle spadne neškodná kvapka a potom zrazu stojím pod prúdom vody."
2. "Bol moja prvá láska, ale v istom bode si človek uvedomí, že láska niekedy nestačí."
3. "Život sa skladá len zo sledu malých rozhodnutí, pričom ty vidíš jedine to, čo máš hneď pred sebou, ibaže ono vedie k ďalšiemu a ďalšiemu. Napokon sa ocitneš na mieste, ktoré vlastne nespoznávaš."
Ďalej by som povedala, že bol celkom dobre vystihnutý koncept opustenia, kedy sa dieťa vyrovnáva s tým, že matka tu nie je, možno sa zjaví raz za mesiac, možno niekedy ani to a bude sa musieť naučiť pretĺkať sa životom. Postava otca tiež nebola žiadna sláva. Ellis to určite mala po tejto stránke ťažké a preto si možno myslím, že rozhodnutie, ktoré neskôr Easton urobil, vnímala ako podraz a ako stav, kedy ju opúšťa ďalší človek a vnímala to veľmi ťažko. Vedela som sa do situácie dobre cítiť a chápala som správanie hlavnej postavy, možno preto, lebo ja by som sa zachovala zrejme podobne. Neviem či úplne rovnako, to si netrúfam tvrdiť, ale keby som v situácii, v ktorej by mi veľa ľudí v mojom živote ublížilo a našla by som svoj oporný bod, ktorý by zrazu zmizol, bolo by ťažké nespadnúť. Avšak, na druhej strane ma správanie hlavnej hrdinky veľmi často aj rozčuľovalo, pretože som mala pocit, akoby nevedela čo chce, aj keď jej bolo jasne predostreté, aby povedala jasne čo chce a mohla to mať, tak proste mlčala a to ma neskutočne rozčuľovalo.
Tiež sa mi páčila téma milostného trojuholníka, pretože takéto romantické linky mám naozaj rada. ALE!! Tu prichádza trošku zlom, pretože aj napriek tomu, že sa mi linka páčila, nastala tu podobnosť s knihou The Summer I Turned Pretty. Ak ste čítali tieto knihy, alebo ste videli seriál, možno budete vedieť o čom hovorím a nechcem to úplne spoilovať a rozpitvávať, preto poviem len toľko, že aj tu sme mali bratov, ktorý sa zaplietli s jedným dievčaťom. Samozrejme dejová linka nebola rovnaká, ale bolo tam veľa podobných aspektov, aspoň pre mňa a to bola vec, ktorá mi na tom vadila, pretože ten seriál mám veľmi rada. Na druhú stranu chápem aj to, že teraz sa už nedá tak celkom napísať niečo, čo človek pred tým nevidel alebo nečítal, pretože už je toho všade strašne moc.
Z konca knihy mám také zmiešané pocity, pretože na jednej strane som z neho bola aj rada, na druhú stranu aj nie, na jednej strane mi ten koniec prišiel taký veľmi rýchly a na druhej strane zase neviem čo by som tam ešte doplnila. Ako hovorím, mala som trošku zmätok v hlave a možno ak sa k nej vrátim druhý krát, tak to budem vnímať inak.
Každopádne určite viem, že knižka si nájde svojich priaznivcov, ako aj svojich odporcov. U mňa by som ju nechala asi na takej úrovni že nepoteší, nenadchne a úplne úprimne sa nachádzam niekde medzi. Odporučila by som ju? Asi áno, avšak netreba od nej čakať zázraky. Je to moja prvá kniha od tejto autorky, ale popravde ma nepresvedčila natoľko, že ak by napísala niečo ďalšie, či by som si to prečítala. Utvorenie názoru je samozrejme na každom z nás a možno pre niekoho ďalšieho to bude kniha roka a to je úplne v poriadku :)
