24´ favorites Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Všetky recenzie nájdete na mojom bookstagrame: papierovy_svet :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2022
2021
2022
2021
Moje čitateľské kolekcie
24´ favorites Moje aktivity
Konečne!
Dočkala som sa presne toho, v čo som tak veľmi dúfala pri recenzii na prvú časť tejto série a to je oveľa viac akcie. V porovnaní s prvou knihou je táto o niečo hrubšia, ale o to viac nabitá všetkým, čo by mala mať dobrá fantasy séria.
Skvelá správa je, že som ju nepustila z ruky a zhltla som ju za pár dní, aj napriek jej hrúbke a pocitu, že sa snáď nikdy neskončí. Ale tá nešťastná správa je, že autorka stále nepopustila od svojho zvyku všetko veľmi opisovať. Stále tu boli nepodstatné pasáže, ktorým bola venovaná prílišná pozornosť a veci, ktoré by som privítala o niečo viac rozvité tu chýbali. Ale čo sa deja týka, veľmi sme sa posunuli. Páčilo sa mi striedanie pohľadu našich hlavných postáv. V niektorých knihách vidíme možno dva pohľady a tu sme mali rovno štyri, ak nie aj viac. Niekomu sa to môže zdať chaotické, ale po chvíli sa na to dá zvyknúť a čitateľ si to dokonca začne užívať.
Začala som si veľmi obľubovať niektoré postavy a budem veľmi nahnevaná, ak sa im niečo stane. Ale to je údel nás čitateľov. Veľmi často, ak si nejakú postavu obľúbime, autori majú v obľube jej nejakým spôsobom ublížiť, alebo ju rovno zabiť. Radosť naozaj.
Som veľmi rada aj za to, že som dostala odpovede na nejaké otázky, ktoré som mala v hlave už po prečítaní prvej knihy. Trošku viac nám boli priblížené aj jednotlivé Londýny a to, prečo vlastne sú aké sú. Ale bolo to bohužiaľ naozaj len troška. Stále úplne nerozumiem tomu, čo vlastne stálo za zničením Čierneho Londýna a prečo v niektorých mágia existuje a v iných nie. Bola by som oveľa radšej, keby tomu autorka venovala viac pozornosti. Ostáva len dúfať, že to aj urobí, keďže máme pred sebou ešte jednu knihu.
Na konci sa stal zvrat, ktorý mi tak trošku vyrazil dych. To je presne to, čo mi chýbalo pri predchádzajúcej časti a som viac ako nadšená, že teraz som to dostala aj s pridaným mini infarktom. Ale lepší mini infarkt ako nudná kniha.
Veľmi sa teším, kam nás ešte Kellov príbeh zavedie a už teraz sa neviem dočkať ďalšej časti, ktorá má vychádzať o nejaký mesiac.
Tak takto. Po dočítaní tejto knihy som mala neskutočne rozporuplné pocity a absolútne som nevedela, čo si o tom myslím. Prešla som si zopár recenzií od iných ľudí a s veľmi veľa vecami sa stotožňujem a asi aj práve vďaka tomu som si celkom utriedila myšlienky a to, čo chcem vlastne napísať.
Na začiatok, V.E.Schwab je autorka, od ktorej mám prečítané všetky knihy. Má veľmi špecifický štýl písania a jej príbehy sú naozaj originálne a dokážu čitateľa pohltiť. Niektoré sa zaradili medzi moje obľúbené, iné až tak nie, ale to vôbec nevadí, pretože každému sadne niečo iné. Na túto sériu som sa veľmi tešila hlavne kvôli tomu, že už podľa anotácie bola sľubovaná horská dráha emócií a zážitkov, no na moje sklamanie, to čo som očakávala som nedostala a preto moje nadšenie, rovnako ako aj hodnotenie počas čítania klesalo a klesalo.
Jednou z autorkiných silných stránok je vykresľovanie prostredia, emócií a výzorov postáv. No čo je plusom, sa rýchlo môže prehupnúť aj do mínusu, ako to bolo v tomto prípade. Zo začiatku mi tieto opisy nevadili, nakoľko som na to už zvyknutá a taktiež bolo potrebné sa nejakým spôsobom dostáť do deja, avšak po dlhšom čase to už začalo byť unúvané, pretože sa tam NAOZAJ NIČ nedialo. Dej sa neskutočne vliekol a nebola tam žiadna akcia. Ak sa už konečne niečo stalo, tak nasledovalo opäť niekoľko strán opisov a moja pozornosť úplne unikala niekam preč. Nevydržala som pri knihe sedieť viac ako 20 strán vkuse a bohužiaľ je to moja najdlhšie čítaná kniha za poslednú dobu. V jednej recenzii som dokonca videla, že ju niekto čítal mesiac, tak som sa tak pousmiala, že to je naozaj dlhá doba a keď som si následne pozrela, kedy som ju začala čítať ja, uvedomila som si, že som ju čítala ešte dlhšie. Bohužiaľ aj čas čítania je pre mňa merítkom výbornej knihy, pretože viem, že akonáhle je kniha ktorú začnem čítať dobrá, neviem ju pustiť z ruky a prečítam ju behom pár dní, ak nie hodín. Taktiež som mala veľmi často pocit, že sa mi to čítalo nejakým spôsobom ťažko. Bolo to napísané takým zvláštnym štýlom, ktorý som akosi nevedela uchopiť, ale to skôr môže byť môj osobný problém.
V druhej polovici, alebo skôr možno tretine knihy sa príbeh začal nejakým spôsobom vyvíjať a posúvať. Spoznali sme aj nové postavy, z ktorých som si niektoré obľúbila a taktiež sa tu začalo objavovať viac akcie a bojov. Samotná zápletka bola originálna a celkom premyslená, ale čakala som od toho možno niečo trošku viac temnejšie, niečo viac zamotané a niečo, čo mi vyrazí dych, čo sa bohužiaľ nestalo. Koniec knihy ma namotivoval na čítanie ďalšej časti na ktorú sa pomerne teším, ale o to viac dúfam, že sa niekam dejovo pohneme a hlavne tam bude oveľa viac akcie a šokujúcich momentov.
Túto knihu som mala na svojom wishliste už nejakú chvíľu a keď som videla, že sa vydá v slovenčine, mala som veľkú radosť a okamžite som po nej siahla. Vedela som, že to bude príbeh, ktorý budem mať prečítaný za chvíľku a bude to pekné, ale zároveň aj smutné vďaka téme, ktorú obsahuje.
Niekedy je veľmi ťažké zmieriť sa so smrťou milovaného človeka a niekedy je aj veľmi ťažké pochopiť to, že každý sa s tým vyrovnáva inak a po svojom. Práve v tejto knižke to bolo pekne ukázané. Julie sa obviňuje za smrť svojho priateľa Sama, aj napriek tomu, že priamo na udalosti, ktoré sa stali nemala žiadny vplyv. Práve vďaka tejto vine sa uzatvorila pred všetkými a všetkým, neprišla ani na jeho pohreb a to všetkým dalo dôvod myslieť si, že práve ona je za všetko zodpovedná. Vo väčšine knižky mi jej bolo naozaj ľúto a chápala som ju. Páčilo sa mi, že aj napriek tomu, že sa Samov život skončil, niektorých to spojilo dohromady a vytvorili sa krásne priateľstvá. Je škoda, že sa musela stať taká hrozná vec, aby k tomu prišlo, ale lepšie neskôr ako nikdy.
Vo svojej podstate to bola veľmi milá a pekná knižka, z ktorej sa vieme niečo naučiť a dá nám rozdielne pohľady na bolesť a na jej prežívanie. Napriek tomu mi tam stále akoby niečo chýbalo a nedokázala som sa ponoriť do deja tak naplno, ako by som chcela.
Nakoniec poviem len to, že určite stojí za prečítanie a milovníkom takýchto horko-sladkých príbehov sa bude páčiť.
Okolo tejto knihy sa točí veľmi veľa rôznorodých názorov a ja som bola samozrejme veľmi zvedavá, ku ktorému táboru sa pridám ja.
Keďže som milovníkom fantasy, tak bolo jasné, že siahnem aj po tejto. Po vlne komentárov na preklad tejto knihy som bola pripravená na úplnú katastrofu a taktiež na to, že slovo "zasrane" bude na každej jednej strane. Ale hádajte čo? Nie je to také strašné, ako to tu bolo niekoľkokrát prezentované.
Pri dobrých fantasy knihách sa mi často stáva, že zostanem úplne pohltená, niekedy až tak, že nevnímam nič iné okolo seba, ani nejaké zvláštne výrazy, iba som neskutočne zažratá do deja. Presne to sa stalo aj pri Štvrtom krídle. Dejovo som bola veľmi nadšená. Ale! Ako som už niekoľkokrát v recenziách iných spozorovala, naozaj tam bolo neskutočne veľa prvkov z iných sérií, ktoré som čítala a zároveň sú moje obľúbené, preto som zostala trošku sklamaná. Našla som tu veľmi veľa z Divergencie, Trónu zo skla, ale aj z Eragona. Viem, že teraz je už možno celkom ťažké napísať niečo celkom originálne, ale aj napriek tomu je až takto veľa "prepožičaných" vecí už moc.
Avšak nemôžem na druhej strane povedať to, že to nebolo návykové, pretože naozaj bolo a čítalo sa to veľmi rýchlo a ľahko. Dej bol tak trošku predvídateľný, ale páčili sa mi draky, ktoré v knihách mám veľmi rada a taktiež aj romantická linka. Xaden bol typický YA hrdina, ktorý by pre vás spálil aj svet, len aby vád udržal nažive, ale tak to máme radi všakže, dievčatá. :D Violet som si obľúbila a mala som rada aj jej podrezaný jazyk, ale možno trošku spomeniem, že som veľmi očakávala, aká bude jej pečať a blesky ma trochu sklamali. Čakala som niečo oveľa lepšie a nie že sa z nej stane "zasraný Thor".
Koniec koncov, toto je kniha, ktorú si veľmi užijete, pretože je tam toho všetkého dostatok. Romantika, boje, tajomstvá, jednoducho všetko. Je odkopírovaná? Áno. Stojí však za prečítanie? Jednoznačne. Verím tomu, že keby som vo svojich mladších rokoch, tak by som ňou bola posadnutá, rovnako ako Xadenom.
Táto knižka mi na poličke už stála nejaký ten rok a stále som ju akosi obchádzala. Niekedy je to možno niečo ako vnútorná intuícia, že ešte na niečo nie ste pripravení a preto si vás to nenájde. Teraz som sa však pozerala von oknom a videla som za ním padajúci sneh a napadlo mi, že mám veľmi chuť prečítať si nejaký magický zimný príbeh, ktorý je zároveň krásny a zároveň ma aj chytí za srdce. Som rada, že presne niečo takéto som v tej knihe našla.
Ponorila som sa do nej už od začiatku a prečítala som ju behom jedného dňa. Už dlho ma tak žiadna knižka nepohltila, čo teda asi o niečom vypovedá. Nie je to klasický rozprávkový príbeh, ako by ste možno na prvý pohľad čakali, ako som čakala aj ja. Atmosféra celej knižky je naozaj rozprávková, avšak odohráva sa na hrane fantázie a reality, čo bolo aspoň pre mňa neuveriteľne fascinujúce. Autorka tu krásne pracovala s prvkami akéhosi nadprirodzena, ale zároveň nám ukazovala každodennú krutú realitu toho, ako niektorí ľudia musia žiť.
Veľmi sa mi páčilo pozerať sa na to, ako sa vyvíjal príbeh Mabel a Jacka. Zo začiatku sa mi ich vzťah nepozdával a naozaj som si nemyslela, že bol plný lásky. Rozumela som tomu, prečo mali medzi sebou taký odstup a priepasť, ale už dávno som sa naučila, že akýkoľvek problém sa nevyrieši tým, že od neho začnete utekať a zabuchnete pred ním dvere. Keď máte partnera, ste tím. Jeho úspech je váš úspech, jeho triumf je aj vašim triumfom. Práve to zistil aj tento náš krásny pár, ktorého vzťah prekvitol do niečoho krásneho a úžasného.
Veľmi sa mi páčil aj koncept toho, že z lásky a túžby môže vzísť niečo tak krásne ako dieťa. Bolo napoly ľudské a napoly čarovné. Bažiace po vašej láske, ale zároveň voľné ako vtáčik. Veľmi som si užívala to, keď som s Fainou behala po lesoch a keď som sledovala, ako sa mení z dieťaťa na ženu. Aj napriek zisteniam z knihy si však stále neviem zatriediť to, či bola naozajstná, alebo nebola, pretože mne to prišlo, že je z každého niečo. Keď zmizla rovnako rýchlo, ako sa zjavila, cítila som rovnaký pocit straty, ako keby bola súčasťou mojej rodiny a mňa samotnej.
Tento príbeh sa mi naozaj vryl pod kožu a verím tomu, že sa k nemu ešte niekedy vrátim, pretože viem, že s každým ďalším prečítaním toho v ňom nájdem viac a viac
Táto kniha ma zlomila.
Niekoľko dní po jej dočítaní som stále hľadela na prázdnu stranu s tým, že vlastne ani neviem čo napísať. Ako môžem toľko emócií zhrnúť do niečoho krátkeho a výstižného, pretože ja mám pocit, že v tejto knihe sa toho skrýva tak veľa, že by bola urážka to zhrnúť len na pár riadkov.
Toto nebol prvý raz, ktorý som sa pokúšala túto knihu čítať. Prvý raz som ju po pár stranách odložila, pretože ma nebavila. Druhý raz som sa dostala po prvú časť a potom som od nej mala dlhšiu pauzu, až som zabudla na to, čo sa v nej dialo. No na tretí raz to vyšlo a absolútne to neľutujem, aj napriek tomu, že na ňu nedokážem pomyslieť bez sĺz v očiach, ktoré tam mám aj teraz.
Najskôr som nerozumela tým rozsiahlym opisom postáv, ktoré sa nachádzajú na začiatku knihy, ale povedala som si, že dobre, prelúskam sa nimi a bude to lepšie. Až neskôr som naozaj pochopila celý zmysel a verte mi, všetko je to presne tak, ako to má byť. Všetko je tak rozsiahlo vysvetlené, pretože neskôr sa na tom bude stavať veľmi veľa vecí v príbehu a keď sa na to spätne pozerám, bolo krásne sledovať, ako do seba postupne jednotlivé dieliky zapadali.
Fascinovalo ma to, ako autorka zachytila život našich štyroch priateľov. Vo väčšine kníh je zachytených zopár rokov pred a po, kedy sa udalosti v knihe udiali, ale tu je zachytený doslova ich celý život. Možno preto aj tá hrúbka. Už hneď zo začiatku som si obľúbila Willema, ktorý bol jednou z mojich najobľúbenejších postáv až do samotného konca a tento názor nikdy nezmením. Na prvých stranách ukázal to, aký je dobrosrdečný a obetavý a taký zostal po celý svoj život. Rada by som povedala, že ďalší traja z tejto nie až tak veselej partie priateľov boli moji obľúbenci, ale klamala by som. K nim som mala trošku zložitejší vzťah.
Počas väčšiny knihy sa zameriavame na život Juda St. Francisa. Až do posledného momentu som nechápala, prečo vlastne? Máme tam niekoľko hlavných postáv, tak prečo práve Jude? Verte mi, porozumiete. Tak ako každý čitateľ, aj ja som so záujmom sledovala jeho každodenné trápenie a prebíjanie sa životom medzi stránkami tejto knihy. Bola som fascinovaná, ako aj so zdravotnými problémami dokáže fungovať a stále chce, aby ho ľudia videli ako zdravého, nepoškodeného. To totiž všetci chceme. S každou ďalšou ranou, ktorá ho počas života zrážala na zem, som mala pocit, akoby som bola zrážaná s ním. Je naozaj výnimočné, ako dokázala autorka vytvoriť pocit, že sme si s Judom dôverne známi a každá jeho bolesť je zároveň aj naša, pretože sme si ho obľúbili. Počas väčšiny vecí, ktoré sa mu počas života udiali som mala chuť urobiť iba jednu jedinú vec. Objať ho, držať a viac nepustiť.
Ako budúci psychológ (dúfajme) by som chcela vyzdvihnúť aj autorkinu prácu s jednotlivými aspektami, ktoré v knihe boli spomenuté. Od depresie, cez PTSD, až po iné psychologické diagnózy boli podľa mňa vykreslené veľmi reálne a možno bežnému človeku príde častokrát správanie toho druhého veľmi nelogické, ale je to len preto, lebo neviete ako rozmýšľa "chorý" človek. Tak isto jedna myšlienka v knihe, ktorú som si poznačila hovorí o tom, že "zdravým logiku chorých nikdy nevysvetlíte". Ľudská myseľ je veľmi fascinujúce miesto, ktoré je skúmané už nejaký ten piatok, ale nikdy ho nebudeme schopní preskúmať natoľko, aby nás prestalo udivovať.
Po celý čas čítania som bola v neskutočnom napätí, lebo za každou otočenou stránkou akoby som cítila, že príde niečo zlé a niečo, čo ma emočne úplne dostane. A presne to sa aj stalo. Nikdy som pri knihe neplakala toľkokrát, ako pri tejto, ale nedivím sa tomu. Témy, ktoré sú tu obsiahnuté, sú neskutočne citlivé pre veľké množstvo ľudí a ja ani neodporúčam čítať túto knihu ľuďom, ktorí sa nachádzajú na nejakej emočnej horskej dráhe, pretože po tomto to bude hotová púť. Za každou otočenou stránkou som si hovorila, že už nemôže prísť niečo horšie, ale ono to zakaždým prišlo a s každým ďalším odhalením Judovho života som ronila krokodílie slzy. Naozaj nerozumiem tomu, ako o takýchto veciach niekto dokáže čítať s kamennou tvárou. Samozrejme, každý je iný, ale ak to dokážete, máte môj obdiv.
Na konci som mala jediný pocit a to, že som zlomená.
Bola som doslova vyžmýkaná zo všetkých svojich emócií a moje slzné kanáliky si v ten moment zobrali už dovolenku, lebo to so mnou nezvládali.
Toto je naozaj kniha, ktorá vyžaduje trpezlivosť, aby ste sa prebojovali až do trpkého konca a obrovský balík vreckoviek. Zároveň sa v nej skrýva obrovská dávka posolstva a hlbokých myšlienok, ako som zatiaľ asi nečítala v žiadnej knihe. Myslela som si aj to, že keď som videla ľudí plakať nad ňou a tvrdiť to, ako ich zasiahla a dlho po dočítaní ju majú ešte v hlave, tak preháňajú. Teraz rozumiem každému jednému slovu, každej jednej recenzii a každej ich vyronenej slze.
Toto je kniha, ktorú prečítate a budete sa k nej chcieť vracať, aj napriek jej ťažkej téme. S každým novým otvorením vám ponúkne nový pohľad na svet a dá vám do života cennú lekciu.
Toto je kniha, ktorej štýl písania je nádherný, ale zároveň najviac zdrvujúci.
Myslím si, že ani slová ktoré som napísala, nedokážu dostatočne vyjadriť moje pocity z Malého života. Som rozpoltená, zničená, uplakaná, ale zároveň vďačná. Na záver poviem už iba to, čo si myslím, že zostáva v hlave každého jedného čitateľa po zatvorení tejto knihy.
Jude St. Francis, you have my heart for the rest of my life. x=x
"A tak sa pokúšam pozerať s láskou na všetko, čo vidím okolo seba, lebo vo všetkom, čo vidím, vidím jeho."
Približne pred rokom táto kniha opustila moju poličku, pretože som si myslela, že sa k nej nikdy nedostanem a nikdy si ju neprečítam. Teraz som dostala taký chtíč si ju prečítať, že som si ju musela bežať zaobstarať. No komédia čo vám poviem.
Bola som priam zahltená pozitívnymi recenziami a tým, ako ľudia túto knihu milujú, takže som si pomyslela, že na tom niečo bude. Popravde mi ten názov evokoval, že by to mohla byť nejaká detektívka o žene, ktorá prežila svojich 7 manželov a záhadným spôsobom ich zabila. Medzi stránkami tejto knihy som dostala teda niečo úplne iné, ale vôbec ma to nesklamalo.
Príbeh nám opisuje život Evelyn od základov. Ako sa vôbec dostala k herectvu a to, ako sa prepracovala na vrchol. V minulosti bolo veľmi ťažké presadiť sa ako herečka tmavšej pleti a preto musela podnikať aj určité kroky, ktoré možno neboli najpríjemnejšie. A ešte omnoho ťažšie bolo udržať si vzťahy, ktoré mohli zničiť celý váš život, v súkromí. Presne takýto jeden mala aj Evelyn, z čoho som zostala v šoku, ale za mňa to teda bola výborná zápletka celého príbehu.
Ak by som si mala vybrať jedného svojho obľúbenca zo siedmich manželov, bol by to jednoznačne Harry, ktorého postavu som si obľúbila už od začiatku knihy. Poviem vám to asi tak, že každý si zaslúži mať vo svojom živote jedného Harryho.
Koniec mi nechal na duši zároveň pocit smútku, ako aj pocit uspokojenia, pretože sa všetko krásne vysvetlilo a uzavrelo. Bola som veľmi zvedavá na dôvod toho, prečo si Evelyn na napísanie svojej knihy vybrala práve Monique a teda hádala som naozaj rôzne dôvody, ale ten, ktorý to skutočne bol tak... spadla mi sánka. Zároveň mi to bolo ľúto a mala som v sebe neskutočne veľa zmiešaných pocitov. Naozaj až do samého konca som nevedela, či som Evelyn milovala, alebo nenávidela. V niektorých momentoch mi bola sympatická, za niektoré jej činy by si zaslúžila akurát tak facku, ale sme len ľudia a robíme chyby, ktoré neskôr možno ľutujeme.
Nezdalo sa mi, že by knižka mala nejaké hluché pasáže, práve naopak. Všetko perfektne zapadalo do príbehu a nakoniec sa všetko vysvetlilo a všetky dieliky zapadli na miesto. Avšak jediná vec, ktorá pre mňa bola možno navyše, bola dejová linka Monique. Zo začiatku a na konci to bolo veľmi dobré a to som si užila, avšak pomedzi to, ako svoj príbeh rozprávala Evelyn mi to prišlo veľmi zbytočné a dokopy sa tam nič neudialo. Keďže sme o nej zo začiatku toho ani veľa nevedeli, nemala som čas vytvoriť si k nej nejaké citové puto a to, čo sa jej dialo ma nejako nezasahovalo.
Ku koncu poviem asi toľko, že každý z nás by sa mal snažiť zo svojho života vyťažiť čo najviac, neobzerať sa na svoje chyby a prežiť ten čas, ktorý je nám daný, naplno. Presne tak, ako Evelyn Hugo.
Je všeobecne známe, že Julie Caplin píše veľmi milé, romantické oddychovky, ktoré vezmete do ruky po dlhých dňoch, kedy nechcete robiť nič iné, iba vypnúť od okolitého sveta. Zakaždým, keď prečítam jej ďalšiu knihu, ostávam fascinovaná tým, ako túto atmosféru dokáže v čitateľovi navodiť a ten sa k nej potom veľmi rád vracia.
Ja nie som výnimka.
Samozrejme, nie každá jej kniha sa mi páčila tak, aby som si povedala, že ju budem čítať dokola, pretože nikomu sa nemôže páčiť všetko. Ale prevažná väčšina sú moji obľúbenci, ktorých mám hrdo vystavených na poličke. Tentoraz k nim pribudne ďalšia a to konkrétne Hrad v Škótsku. Začala som ju čítať tesne pred Vianocami, kedy boli za oknami vidieť krásne, zasnežené kopce a ja som si sedela v pohodlí s čajom v ruke, čo mi veľmi dotvorilo atmosféru, ktorá bola vytvorená aj v knihe. Som človek, ktorý je veľmi sentimentálny a miluje pozerať klišé Vianočné filmy viac ako čokoľvek na svete a možno práve preto sa mi táto kniha tak veľmi páčila, pretože som mala pocit, akoby som takýto klišé romantický príbeh prežívala medzi stránkami knihy.
Na počudovanie mi to absolútne nevadilo. Práve naopak, užívala som si ho od začiatku do konca, aj keď je podľa mňa každému hneď jasné, ako to celé skončí.
Nadväzujeme tu na príbeh postáv z pekárskej školy, o ktorej bola knižka Domček v Írsku. O to viac som si čítanie užívala asi aj preto, lebo práve túto som čítala tesne pred tým a tak som mala ešte stále celkom živú predstavu o jednotlivých postavách a ich príbehoch. Veľmi sa mi páčilo, že Izzy dostala viac priestoru a mohli sme tak viac nahliadnuť do jej života. Jej vzťah z matkou, ktorá bola tak trochu bláznivá, bol veľmi milý, pretože ona bola vykreslená v podstate ako jej pravý opak, ale koniec koncov sa aj tak mali veľmi radi.
Povedzte mi, kto z nás by už len nechcel zdediť nejaký hrad pri jazere, ktorý by ma nekonečne veľa potenciálu? To, že sa ho Izzy rozhodla prerobiť na hotel, bol výborný nápad a o to viac sa mi páčilo, ako to celé organizovala. Postupne sa tu utváral veľmi milý kolektív ľudí, ktorí prichádzali či už náhodne, alebo zámerne, avšak vždy to malo nejaký zmysel. Niekedy nám do života prídu ľudia celkom nečakane, ale častokrát je to ten najlepší spôsob ako získať blízkych priateľov. A tak isto to bolo aj v tomto prípade. Utvárali sa tu nečakané priateľstvá, odkrývali sa tajomstvá stratených diamantov, objavovali sme zákutia lásky a ja som si užívala každú jednu stranu.
Ak hľadáte knihu, pri ktorej si dokonale oddýchnete, nasajete romantickú atmosféru v objatí zimy, verím tomu, že práve táto knižka vás nesklame.
Mám tak neskutočne zmiešané pocity po dočítaní tejto knihy, že naozaj ani neviem, kde začať. Už dlho som chcela siahnuť po nejakej klasike a som rada, že to bola práve táto, pretože bola úplne iná ako tie, ktoré som doteraz čítala. V dobrom iná samozrejme, vo veľmi dobrom.
Zo začiatku ma prekvapilo to, že príbeh je rozprávaný z pohľadu malého dieťaťa a nie dospelého človeka. Ale je pravda, že mi to vôbec neprekážalo a to urobilo ten príbeh taký čarovný. Práve vďaka tomuto pohľadu som si postupne uvedomovala a cítila, ako sa samotná postavy a aj tie okolo nej vyvíjajú a dospievajú. Naberajú reálne pohľady na svet a uvedomujú si, že nie všetko je také zlé a desivé, ako to bolo keď boli mladší.
Ďalšou skvelou vecou je vykreslenie toho, ako kedysi fungoval svet a spoločnosť. Ľudia s farbou pleti inou ako bielou, boli odsúvaní na okraj spoločnosti a neprihliadalo sa na ich práva. Boli využívaní bez toho, aby dostávali niečo na oplátku. Naozaj smutná doba, ktorú prenasledovali smutné udalosti.
Veľmi milé mi však prišlo to, ako som sa dokázala stotožniť so strachom dievčatka z neznáma. Keď sme boli malí, každý mal nejakého desivého suseda, alebo poznal niekoho, o kom sa šírili desivé príbehy. V tomto prípade to bol Boo Radley, ktorý nevychádzal za brány svojho pozemku a dokonca ani svojho domu. Presne ako bolo v niektorých pasážach podotknuté, po dočítaní knihy som aj ja pochopila to prečo vlastne nevychádza. Nie je to preto, že by nemohol, ale preto, že nechcel. Nechcel čeliť tým malomestským ľuďom, ktorých mozgová kapacita dosahovala veľkosť špendlíkovej hlavičky a podľa toho sa teda aj správali.
Veľmi dobrá a poučná knižka, ktorá vo vás zanechá hlboký dojem a pocit poznania. Nečakala som od nej nič, ale dostala som veľmi veľa a za to som veľmi vďačná.
Po dlhšej dobe mám pocit, že som do ruky chytila knihu ktorá bola hlbšia, reálnejšia, ale zato rovnako vyčerpávajúca. Som si istá tým, že vďaka témam, ktorých sa dotýka, nie je určená každému čitateľovi, ale zároveň viem aj to, že keď už po nej čitateľ siahne, zanechá v ňom hlboký dojem.
Stránky tejto knihy som obracala jednu za druhou, pričom som si to poriadne ani neuvedomovala, taká som bola pohltená samotným príbehom. Chcela som vedieť, akým smerom sa bude život Connella a Marianne uberať. Priznám sa, že som bola trochu sklamaná tým, že ani za toľké roky sa ich vzťah a ani samotné ich osobnosti tak veľmi nezmenili, neposunuli. Stále opakovali tie isté chyby, stále sa vracali tam, kde už raz boli a kde to raz nefungovalo. Nedovolím si tvrdiť, že pre seba títo dvaja boli priam toxickí, ale netvrdila by som, že to bol úplne zdravý vzťah.
Niektoré pasáže sa mi čítali ľahšie a niektoré ťažšie. Bohužiaľ vzťahy v rodine Marianne boli až bolestivo reálne a je smutné, že niektoré rodiny takto fungujú.
Veľakrát som sa pozastavila aj nad správaním niektorých postáv. Zo začiatku som Connella naozaj nemala rada za to, ako sa správal k Marianne. Až príliš dbal na to, čo si o ňom myslí okolie a ako sa na neho ľudia z jeho malého mesta pozerajú. Nemôžem povedať, že to úplne odcudzujem, pretože každý sme tak trochu v našom vnútri pokrytci a každému na tom v kútiku duše záleží. Veď často sa hovorí aj to, že keď nám na druhom niečo vadí, je to vec, ktorú máme nevyriešenú vo svojom vnútri.
Celkovo tu bolo veľmi veľa aspektov, pri ktorých som si povedala, že to nie je ako vystrihnuté z ideálnej romantickej rozprávky a asi to sa mi na tom tak páčilo. Bola táto kniha melancholická a tak trochu depresívna? Áno. Aj napriek tomu by som ju odporučila vďaka tomu, koľko reálnosti v nej je? Určite.
Nebola dokonalá, ale cítila som pri nej to, že život nie je len prechádzka ružovou záhradou, ale aj napriek tomu nakoniec všetko dopadne tak ako má. A myslím, že tak je to nakoniec najlepšie.
