25´ favorites Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Všetky recenzie nájdete na mojom bookstagrame: papierovy_svet :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
25´ favorites 
24´ favorites Moje aktivity
Keď som prvýkrát čítala After od Anny Todd, bola som do príbehu úplne ponorená. Pamätám si, ako som otáčala stranu za stranou a nevedela som prestať čítať, aj keď som si vravela „Ešte jednu kapitolu a idem spať.“ Samozrejme, nikdy to nebola len jedna kapitola. Tessin a Hardinov vzťah ma držal v napätí, ich hádky a zmierenia boli ako droga a vtedy som to považovala za príbeh veľkej, vášnivej lásky. Bol to ten typ knihy, ktorú som prežívala spolu s postavami, a priznám sa, že ma bavilo prepadnúť sa do ich chaotického sveta.
Dnes sa na tento príbeh pozerám trochu inak. Nie preto, že by som si už neužívala dramatické romance, ale skôr preto, že s odstupom času si uvedomujem, aký bol vzťah Tessy a Hardina problematický. Veľa sa hovorí o tom, aký toxický bol Hardin a áno, bol. Bol impulzívny, agresívny, často manipuloval Tessu a vedel byť krutý. Ale čo som si neuvedomovala pri prvom čítaní, je, že ani Tessa nebola nevinná obeť. Aj ona robila rozhodnutia, ktoré neboli férové, aj ona vedela byť tvrdohlavá, urážlivá a miestami detinská. Ich vzťah bol plný nielen vášne, ale aj moci a kontroly jeden druhého skúšali, testovali hranice a neustále sa dookola ničili.
A napriek tomu... to fungovalo. Možno nie ako zdravá romantika, ale ako kniha, ktorú nemôžeš odložiť. Anna Todd presne vedela, ako udržať čitateľa v napätí, ako vytvoriť situácie, ktoré ťa nútia otáčať stránku za stránkou. Krátke kapitoly, dynamické dialógy, vášnivé scény to všetko z nej robí knihu, ktorá je prudko návyková.
„My life before him was so simple and decided, now after him... It's just... After.“ - Tento citát dokonale vystihuje atmosféru knihy. Hardin bol pre Tessu bod zlomu, niekto, kto jej obrátil život naruby a spôsobil, že už nikdy nebola tou istou osobou ako predtým. A práve v tom je sila After v tom, ako dokáže zachytiť ten pocit, keď niekto vstúpi do nášho života a úplne ho zmení. V tínedžerskom veku to môže pôsobiť romanticky, no neskôr si človek uvedomí, že nie každá vášnivá láska je dobrá láska.
Ak by som After čítala dnes prvýkrát, asi by som bola kritickejšia. Niektoré momenty by ma rozčuľovali, niektoré rozhodnutia postáv by som považovala za absurdné. No stále si nemôžem pomôcť a nostalgicky sa k nej vraciam ako k príbehu, ktorý bol v určitom období môjho života fenoménom. Možno dnes už vidím jej chyby, ale viem, prečo ma kedysi tak veľmi bavila.
Kniha After nie je dokonalá. Nie je to príbeh o zdravej láske, ani dielo s hlbokým literárnym odkazom. Ale je to kniha, ktorá ma kedysi pohltila a ktorú som čítala s takým nadšením, aké sa pri niektorých knihách jednoducho nedá napodobniť. A práve preto má v mojom čitateľskom srdci stále svoje miesto.
Hľadala som knižky, ktoré by boli podobné vibes ako To all the boys ive loved before a natrafila som na túto knihu. Veľa ľudí ju odporúčalo, preto som sa do nej hneď pustila. Neviem či sa mám smiať, alebo plakať, ale za mňa to nemalo absolútne nič spoločné, okrem jediného malého námetu.
Popravde, keď píšem túto recenziu, už som aj takmer zabudla, ako sa volali hlavné postavy, také nezaujímavé pre mňa boli. Mala som pocit, akoby takmer nemali ani charakter. nevidela som tam nejaký charakterový vývoj a celkovo ten dej mi prišiel odkopírovaný a pozliepaný z viacerých iných kníh, čo bolo za mňa opäť sklamanie. Prostredie, v ktorom sa celý dej knihy odohráva bolo nezaujímavé a tiež odkopírované z každej druhej K-drámy, na ktorú natrafíte.
Taktiež mi prišiel vzťah medzi dvoma hlavnými postavami veľmi zvláštny. Polovicu knihy sa úplne neznášajú a potom sa do seba z ničoho nič zamilujú až po uši a v podstate zabudnú na všetko zlé, čo si za tie roky urobili, lebo to robili z lásky? Prosím vás, to naozaj?
Ženská hlavná hrdinka mi liezla na nervy od prvej do poslednej strany a namiesto toho, aby som povzbudzovala romantický vzťah, alebo aby som si k nej vytvorila aký taký vzťah, som jej chcela dať facku. Ako tak sa mi pozdávala mužská hlavná postava - Julien - o čom vypovedá aj to, že som si zapamätala jeho meno ako jediného. Tam som videla aspoň aký taký charakter a jeho rozvoj, takže aspoň malé pozitívum.
Pre niekoho môže byť táto kniha veľmi milá, ale za mňa určite viem, že už by som ju nikdy nechcela zobrať do ruky. Jedno z najväčších sklamaní zatiaľ za tento rok. Vďaka bohu, že je už za mnou.
Prvú časť som dočítala za chvíľku, pretože ma neskutočne bavila. Aj napriek tomu, že to bolo tak trošku predvídateľné, bol to veľmi milý, romantický príbeh, pri ktorom sa musíte stále usmievať. Moje očakávanie boli preto pomerne vysoké a čakala som, že aj toto pokračovanie také bude. Bohužiaľ som zostala trošku sklamaná.
Nemôžem povedať, že dej knihy nebol milý, ale mala som pocit, že sa veľmi často iba vlečie a takmer som ani nemala náladu to dočítať. Nepáčili sa mi logické diery v deji, napríklad ohľadom toho, čo sa udialo po rozchode Wesa a Liz, pretože to bolo podľa mňa vysvetlené akosi málo. Tiež ten dej bol sám o sebe veľmi zvláštny. Mám rada príbehy, ktoré sa odohrávajú počas vysokej školy, preto má autorka u mňa malé plus, ale aj napriek tomu to nestačilo, aby som knihou bola pohltená. Celkovo romantická linka bola taká nijaká. Bolo fajn, že sa Wes snažil získať Liz naspäť, ale ani poriadne neviem, ako sa ohľadom tej knihy mám cítiť.
Bohužiaľ to pre niekoho asi bude kontroverzný názor, ale kniha mala potenciál, ktorý absolútne nevyužila a mňa to takmer vôbec nebavilo. Som celkovo rada, že som ju dočítala a na ďalšie knihy zo série sa určite nechystám. Sklamanie.
Better than the Movies bola presne taká kniha, akú som potrebovala, keď som sa chcela pustiť do niečoho ľahkého, oddychového a romantického. Už od prvej kapitoly som vedela, že toto bude ten typ príbehu, ktorý vás donúti usmievať sa ako blázon, hoci sedíte sami doma na gauči.
Jedna z vecí, ktorá ma potešila najviac, bola samotná angličtina. Kniha bola napísaná tak jednoducho a prirodzene, že som nemala problém rozumieť úplne všetkému, čo sa dialo, aj keď som čítala v cudzom jazyku. Bola to dokonalá voľba pre dni, keď chcete len vypnúť a čítať niečo, čo plynie samo od seba.
Príbeh sleduje Liz, ktorá je milovníčkou romantických komédií (čo som si okamžite zamilovala, pretože som úplne rovnaká). Keď sa rozhodne zapôsobiť na svoju detskú lásku, spojí sily so svojím susedom Wesom, čo samozrejme vedie k množstvu vtipných situácií a, ako inak, k postupnému vzplanutiu medzi nimi.
Celá tá romantická linka bola veľmi milá a bavilo ma sledovať, ako sa vzťah medzi Liz a Wesom vyvíjal. Bolo to plné humoru, iskrenia a momentov, ktoré vám vyčaria úsmev. Wes bol presne ten typ postavy, ktorú si musíte obľúbiť vtipný, drzý, ale zároveň ukrývajúci veľké srdce.
Napriek tomu však musím priznať, že dej ako taký ma ničím neprekvapil. Ak ste fanúšikom romantických klišé, budete túto knihu milovať, pretože ich má všetky od fingovaného vzťahu až po momenty, keď si hlavní hrdinovia uvedomia, že ten pravý je celý čas rovno pred nimi. Mne to miestami pripomínalo The Duff, čo nie je zlé, ale ani nič úplne originálne.
Hoci kniha nemala nič, čo by ma doslova posadilo na zadok, stále som si ju veľmi užila. Bola pohodová, vtipná a plná príjemnej romantiky, ktorú som hltala stránku za stránkou. Ak hľadáte niečo, čo vás rozosmeje, zahreje pri srdci a zároveň je skvelé na precvičenie angličtiny, Better than the Movies je výborná voľba.
Nezanechá síce vo vás hlboký literárny dojem, ale presne to od nej ani nečakáte. Je to ako obľúbená romantická komédia nie vždy originálna, ale vždy príjemná a v správnom momente presne to, čo potrebujete.
Čo iné sa dá čakať od tejto autorky, ako skvelá oddychová kniha, po ktorej vám zostane úsmev na tvári ešte hodnú chvíľu?
Keď som za oknom videla napadaný sneh a cítila ten pravý zimný chlad, vedela som, že nastal čas pre Chatu vo Švajčiarsku od Julie Caplin. Táto kniha už nejaký čas čakala na poličke na svoju chvíľu, a musím povedať, že to čakanie sa oplatilo. Kniha do zimného obdobia zapadla ako horúca čokoláda do rúk, keď sa chcete zahriať príjemne, pohodovo a s dávkou sladkosti.
Julie Caplin opäť ukázala, v čom je naozaj skvelá. Jej štýl písania vás úplne vtiahne do deja, pretože má dar popísať prostredie tak živo, že máte pocit, akoby ste sami sedeli v malej chate uprostred zasnežených švajčiarskych Álp. Autorka zachytila atmosféru zimnej dovolenky na jednotku krb, ktorý praská, vôňu teplého fondue, aj čaro horských scenérií, ktoré sú také dokonalé, až máte chuť zhlboka sa nadýchnuť, hoci čítate doma na gauči.
“O tomto bol život. Priatelia, milenci, dobrá spoločnosť a jedlo.”
Čo sa mi na tejto knihe páčilo najviac, boli vzťahy a emócie, ktoré do nej autorka vložila. Vzťahy medzi postavami boli také prirodzené, plné drobných gest a ľudskosti. Nadväzovanie nových priateľstiev na mieste, kde sa hlavná hrdinka pôvodne ocitla trochu neochotne, bolo krásne vykreslené. Tie malé momenty, keď si k sebe postavy hľadajú cestu, boli naozaj čarovné.
A samozrejme, nemôžem vynechať romantickú linku. Tá bola jedným z vrcholov príbehu. Aleš bol jednoducho úžasná postava charizmatický, pozorný, a pritom nie dokonale dokonalý, čo ho robilo ešte realistickejším. Ich postupné zbližovanie bolo napísané jemne, bez zbytočného tlaku, a o to viac som si ho užila. Bolo to presne to, čo od dobrej romance očakávate iskrenie, humor a momenty, ktoré vás prinútia pousmiať sa.
Dej knihy bol vo svojej podstate jednoduchý, ale práve v tom tkvie jej sila. Je to príbeh o hľadaní pokoja, nachádzaní radosti v maličkostiach a o tom, ako zmeniť pohľad na svoj život, keď máte pocit, že sa v ňom strácate. Hoci niektoré časti boli pomalšie a dej miestami viazol, celkový dojem to nepokazilo. Tie pokojnejšie chvíle mi dali priestor na to, aby som si mohla vychutnať všetku tú krásnu atmosféru, ktorú kniha ponúkala.
Keď sa pozriem na celok, Chata vo Švajčiarsku je nádherná zimná oddychovka. Nie je to len o romantike, ale aj o priateľstvách, sebapoznaní a o tom, ako si vybudovať nový pohľad na život, aj keď sa zdá, že veci nefungujú podľa plánu.
Ak hľadáte knihu, ktorá vás zahreje na duši, naladí na zimnú pohodu a vyčarí vám úsmev na tvári, určite siahnite po tejto. Julie Caplin opäť dokázala, že oddychové romány sú jej doménou a tento patrí k tým najlepším, aké napísala.
Po dočítaní tejto knihy som len sedela a hľadela do prázdna, pretože sama takmer nerozumiem tej kope pocitov, ktoré vo mne táto kniha zanechala. Jedinú vec, ktorú viem s istotou povedať je, že sa oficiálne zaradila medzi moje najmilšie a najobľúbenejšie knihy.
Netuším, prečo som sa k tomuto príbehu odhodlala až teraz a trošku aj ľutujem to, že som si ho neprečítala skôr, pretože už po prečítaní prvých 50 strán som vedela, že som sa do tohto príbehu úplne zamilovala.
Myšlienka spojiť slovanskú mytológiu, fantasy prvky a naše tradície znela ako niečo, čo má obrovský potenciál, ale zároveň to mohlo dopadnúť všelijako. Ale táto kniha? Predčila všetky moje očakávania. Autorka dokázala nádherne oživiť svet, ktorý je nám blízky s postavami a prvkami, ktoré poznáme z rozprávok či legiend, no napriek tomu boli podané originálne a sviežo. Cítila som z každej stránky rešpekt voči slovanskej mytológii, no zároveň tam bola autorkina odvaha dodať vlastný pohľad a trochu ju prispôsobiť príbehu.
Príbeh ma pohltil už po prvých kapitolách. Bola som úplne vtiahnutá do sveta, ktorý autorka vytvorila bolo to magické, tajomné a zároveň také známe. Milujem, keď má kniha atmosféru, ktorá ma donúti cítiť sa, akoby som bola súčasťou deja. A tu to bolo presne tak. Stránky som doslova hltala a nakoniec som knihu prečítala za deň a pol (keby som nemusela spať, určite by to bolo ešte rýchlejšie!)
Postavy boli fantastické. Morena mi prirástla k srdcu najviac. Páčilo sa mi, ako sa autorka nebála ukázať jej tvrdosť a chladnú stránku, ale zároveň nám dovolila nahliadnuť aj pod túto masku. Morena nebola dokonalá, ale bola skutočná. Bola to postava, ktorá rástla s príbehom, a ja som ju za to obdivovala.
Vesna bola naopak úplne iná. Na začiatku na mňa pôsobila trošku márnivo ako niekto, kto túži po dokonalom živote, ale nie vždy sa zastaví, aby si všimol, ako to ovplyvňuje ostatných. A práve to na nej bolo zaujímavé nebola to typická "dobrá sestra", ale postava, ktorá mala svoje chyby, a ja som jej nakoniec rozumela oveľa viac, ako som čakala.
“Ľudia žili poverami a povery žili v ľuďoch.”
Najviac ma asi dostalo to, ako autorka dokázala skĺbiť známe prvky mytológie s úplne novým príbehom. Mala som pocit, že som späť v čase niekde v hlbokom lese, kde každé šumenie vetra rozpráva príbeh. Celá kniha bola nasiaknutá slovanskou atmosférou, ale bola podaná tak, aby bola prístupná aj tým, ktorí o nej nevedia veľa. Bol to ako návrat ku koreňom, ale zároveň to pôsobilo moderne a sviežo.
Čo ma veľmi potešilo, bolo to, že všetky postavy dostali svoje konce či už spravodlivé, alebo nie. Niektorým by som dopriala viac, iným zase menej, najmä tým, čo sa snažili kaziť život Morene a Vesne. Ale presne to ukázalo, že tento príbeh bol o živote o jeho kráse aj krutosti.
Ak máte radi fantasy, ktoré má hĺbku, nádhernú atmosféru a postavy, na ktoré nezabudnete, tak túto knihu určite odporúčam. Mne ostane v srdci ešte veľmi dlho.
V podstate ani poriadne neviem, kde začať. Na túto knihu som čítala tak rozporuplné recenzie, že som si ani nebola zo začiatku istá, či sa vôbec do nej púšťať. Naozaj mi to príde tak, e ju buď milujete, alebo nenávidíte. Ja som bohužiaľ asi v šedej zóne a zostanem niekde v strede, pretože sa nemôžem úplne prikloniť ani na jednu stranu.
Je pravda, že čo sa týka hokeja, alebo korčuľovania, čo v podstate asi mal byť základ knihy, tam veľa nebolo. Dokopy sme na ľade boli iba párkrát počas celej knihy a väčšina z toho sa odohrala asi posledných sto strán. Zvyšok knihy sa o tom viac menej iba nejakým spôsobom rozprávalo. Ale! aj napriek tomu sa mi kniha páčila. Neviem, či je to tým, že knihy s touto témou vôbec nečítam a toto bola v podstate moja prvá, ale nebola to taká katastrofa, že by som ju chcela spáliť, ako som sa dočítala v niektorých recenziách. Pre mňa bolo napríklad zaujímavé čítať knihu trošku obrátene a teda, že muž nie je nejaký alfa samec, alebo niekto záhadný, ale mali sme tu ženu, ktorá bola tá dominantná a nechcela záväzky. Síce je pravda, že jej to vydržalo možno tak do polovice knihy, ale možno práve to bolo také pekné, že sme mohli vidieť nejaký ten jej prerod z neprístupnej osoby na človeka, ktorý je otvorený láske a vzťahu, keď má bo boku správneho človeka.
Jednou zo základných vecí, ktoré má mať dobrá kniha je pre mňa aj to, že si viem k postavám v nej vytvoriť nejaký vzťah a táto to mala. Môžem s určitosťou povedať, že Aarona som nenávidela a najradšej by som ho prefackala za to namyslené správanie a božský komplex, kedy sa cítil totálne nedotknuteľný. Tak ako som neznášala Aarona, tak som si naopak obľúbila Nathaniela (inak sa to asi ani nedá), pretože on bol zlatíčko a naozaj mal všetky kvality, ktoré by sme v mužovi chceli mať. Tak isto som mala rada Henryho, alebo JJ. Boli to v podstate protipóly svojimi povahami, ale skvele dopĺňali príbeh.
Namiesto sústredenia na korčuľovanie sme sa tu veľmi sústredili na sexuálne scény, mám taký pocit. Sex tu bol opisovaný asi viackrát, ako by som dokázala spočítať na oboch rukách, čo neviem či je úplne dobré a tiež neviem, či je to to, čo sa od takýchto kníh očakáva. V tomto ohľade by som ja asi trošku ubrala.
Čo sa týka nejakého toho deja, tak ten sa mi tiež celkom páčil. Nebol úplne prvoplánový a bavilo ma čítanie, čo je dobré znamenie. Samozrejme, že bol aj trošku predvídateľný, lebo bolo jasné, že sa naše dve hlavné postavy do seba zamilujú, aj keby čo bolo, ale aj napriek tomu to bolo fajn. Ja zbožňujem tému enemies to lovers a aj keď sme ju tu mali v podstate len na začiatku knihy a teda dosť krátko, tak aj tak má u mňa autorka malé plusové bodíky.
Ak by som to mala zhodnotiť.. stojí knižka za prečítanie? Podľa mňa áno, ale nemali by ste od toho zase čakať niečo neuveriteľné. Je to fajn príbeh, pri ktorom dokážete vypnúť, občas sa pousmiať a občas sa zase pozastaviť nad tým či to tam je naozaj napísané, ale treba tomu dať šancu. Možno kniha, ktorá mne nesadla bude niekoho najobľúbenejšia kniha roka. koniec koncov, každý máme trošku rozličný vkus, no nie? :)
Keď som prvýkrát siahla po Mlčaní jahniat, nevedela som, čo presne očakávať. Vedela som len, že Hannibal Lecter je ikonická postava, o ktorej už každý aspoň počul. Ale musím povedať, že táto kniha bola ďaleko za všetkým, čo som si predstavovala.
Príbeh sleduje Clarice Starlingovú, mladú agentku FBI, ktorá dostane za úlohu vyspovedať Hannibala Lectera bývalého psychiatra a zároveň kanibala, ktorý sedí vo väzení. Cez ich rozhovory sa postupne odhaľuje nielen Lecterova fascinujúca myseľ, ale aj detaily o vyšetrovaní sériového vraha prezývaného Buffalo Bill. Táto dynamika medzi Clarice a Lecterom je asi najzaujímavejšou časťou knihy. Je to ako mentálny súboj miestami som ani nevedela, kto má vlastne navrch. Čo ma na knihe najviac zaujalo, je práve tento vzťah medzi Clarice a Lecterom. Harris ich rozhovory napísal tak, že som mala miestami zimomriavky. Lecter je manipulátor, ktorý z vás dokáže vytiahnuť najhlbšie tajomstvá, a Clarice, hoci je odhodlaná a silná, sa stále učí, ako s takým človekom jednať. Ich dialógy nie sú len výmenou slov odhaľujú nám veľa o ich minulosti, motiváciách a vnútorných bojoch.
Clarice je skvelá hlavná postava. Jej príbeh je zároveň inšpiratívny aj smutný. Neustále bojuje so svojou neistotou, pocitom, že musí niečo dokázať sebe, svetu, svojim kolegom. Je to žena v mužskom svete, ktorá si svoje miesto musí vybojovať. A hoci sa zdá, že Lecter jej pomáha, v skutočnosti je to ona, kto ukazuje silu a odvahu postaviť sa nielen vrahom, ale aj vlastným démonom.
Hannibal Lecter je kapitola sama o sebe. Je to jedna z najfascinujúcejších a najdesivejších postáv, s akými som sa kedy stretla. Čo je však zvláštne, miestami som na neho nemohla pozerať len ako na zloducha. Harris ho vykresľuje tak, že cítite rešpekt voči jeho inteligencii a šarmu, aj keď si uvedomujete, že je to čisté zlo. Jeho psychologická hra je neuveriteľná nielen voči Clarice, ale aj voči čitateľovi.
Dej knihy je napínavý, miestami až mrazivý. Niektoré opisy boli dosť detailné a priznávam, že som ich čítala so zatajeným dychom. Ale práve tie detaily robia túto knihu tak realistickou a intenzívnou. Thomas Harris má úžasnú schopnosť vtiahnuť vás do deja tak, že máte pocit, akoby ste boli priamo pri vyšetrovaní.
Musím však povedať, že kniha nie je pre každého. Ak máte slabý žalúdok na násilie alebo nemáte radi psychologicky náročné príbehy, možno vás to trochu odradí. Ale ak máte radi thrillery, ktoré vás donútia premýšľať a prežívate s postavami každú emóciu, túto knihu si zamilujete.
Mlčanie jahniat nie je len o vyšetrovaní sériového vraha. Je to príbeh o tom, čo všetko človek dokáže vydržať, ako nás formuje minulosť a ako tenká je hranica medzi normálnosťou a šialenstvom.
Pre mňa to bol nezabudnuteľný zážitok a určite si prečítam aj ďalšie Harrisove knihy.
Musím povedať, že táto časť sa mi čítala o niečo ľahšie, ako tá prvá. Možno to bolo tým, že bola oveľa viac nabitá akciou a mala som pocit, že dej sa konečne niekam posúva a netočíme sa stále v kruhu na rovnakom mieste.
Každopádne, odhaľujú sa nám tu viaceré detaily o udalostiach v Hrobe, za čo som naozaj veľmi rada, lebo taký ten väčší vhľad mi v prvej časti chýbal. Tiež sme tu mohli vidieť načrtnutý jeden ďalší vzťah, ktorý som ja absolútne nečakala že by mohol prísť a bolo to pre mňa zároveň veľmi zvláštne o tom čítať. Bola som ale hlavne rada za to, že vzťah Nicy a Rigela sa posunul na úplne novú úroveň a viaceré gestá, ktoré pre ňu spravil mi vyjadrovali to, akú hlbokú náklonnosť k nej má, aj napriek tomu, že to možno nevie tak dobre zložiť do slov.
Bavilo ma aj vybudované napätie vo vzťahu s Lionelom a udalosti, ktoré sa stali v súvislosti s ním. Snažím sa toho veľa neprezradiť, ale verím tomu, že táto časť knihy vás bude baviť, nakoľko tam autorka veľmi dobre pracuje s emóciami čitateľov.
Čo sa musím priznať že mi trošku chýbalo, bol viac rozvinutý súdny proces. Mala som pocit, že ako to rýchlo prišlo tak to aj odišlo a určite by som to začala rozvíjať skôr, ako takmer na konci knihy. Celkovo ten koniec tejto dualógie mi prišiel veľmi urýchlený a ja osobne by som ho viac rozpracovala a pridala možno viac detailov zo života neskôr. Nemám veľmi rada, keď sa autori čo najrýchlejšie snažia knihu ukončiť, pretože mám pocit, že čitateľ si to všimne. Ale to môže byť samozrejme len môj pocit.
Ak by som túto knihu chytila do ruky ako 15-ročná, zrejme by som ju zbožňovala. Asi už nie som úplne cieľovka tohto žánru, ale aj napriek tomu som rada, že som si knižku prečítala a pripomenula si, prečo som takéto knihy zbožňovala.
Keď som sa púšťala do čítania, nechcela som si vytvárať žiadne očakávania. Mám to tak radšej, pretože potom vás môže kniha veľmi prekvapiť, samozrejme na oboch stranách spektra. V tomto prípade mám veľmi zmiešané pocity, pretože nemôžem povedať že sa mi každá jedna vec na tejto knihe páčila, ale tiež nemôžem povedať to, že bola zlá.
V prvom rade mám veľmi rada enemies to lovers. Sama neviem, či to v tomto prípade tak bolo, lebo v podstate to bolo aj siblings to lovers a kopu iného. Mne osobne to príde trošku zvláštne a počas čítania som stále tento fakt mala v hlave a akosi som sa od jeho nevedela odosobniť. Na základe toho som zistila, že fanúšikom takýchto vzťahov asi nebudem, ale je v poriadku ako vy ste. Viete čo sa hovorí, proti vkusu, žiaden dišputát.
Každopádne, aby som prešla k samotnému deju. Nebol zlý. Iba som mala pocit, že sa tam toho nedialo toľko, ako by som si priala. Mali sme tu romantické scény, scény kde sa formovalo priateľstvo (čo sa mne osobne veľmi páčilo a taktiež som si veľmi obľúbila Miki), ale dokopy som v podstate mala pocit, že je to veľmi pomalé a vlečie sa to. Celkovo sa mi zdalo, akoby sa celú knihu opakovala tá istá vec a tou bola tá, že v jednu chvíľu sa zdalo že mal Rigel a Nica romantické prepojenie, akýsi moment vzájomného uvedomenia, ktorý sa náhle prerušil, lebo Rigel si uvedomil, že on vlastne nemôže dopustiť, aby sa niečo takéto stalo, lebo si ju s najväčšou pravdepodobnosťou nezaslúži, keďže jeho duša je ako čierna diera ktorá vcucáva všetko naokolo a potom sme sa presunuli zase k tomu, že sa situácia zopakovala, len v inom prostredí, za inej konštelácie hviezd a vlastne takto dookola bola vykladaná celá kniha. U Nicy samozrejme nastúpil záchranársky komplex, ako by asi nastúpil u veľa z nás, keď vidíme krásneho chlapca pohlteného temnotu, z ktorej ho chceme vytrhnúť a zachrániť. To by bolo samozrejme v poriadku, keby to niekam viedlo, ale mala som pocit, že naozaj neviedlo. Ku koncu knihy som tak tajne dúfala, že konečne sa ľady prelomia a príde mnou dlho očakávaná scéna, ale nestalo sa. Skôr som zostala v šoku z toho čo nám autorka naservírovala na poslednej strane. Takže držte si klobúky…
Aby som ale nebola len negatívna, chcela by som spomenúť aj to, že sa tu rozoberá aj téma, pri ktorej mi trošku zaslúžili oči a to je násilie na deťoch. Nie je rozoberaná do grafických detailov, preto by to v poriadku zvládli aj čitatelia, ktorí sú na tekéto veci citliví. Dodalo to príbehu iný rozmer a hlbšie sme vďaka tomu mohli pochopiť to, prečo je Nica aj Rigel takí, akí sú. Jediné čo by som si možno priala bolo, aby to v podstate bolo vysvetlené počas celej knihy, pretože za mňa nebolo. Je síce pekné, že autorka na nás vychrlí všetky informácie v posledných 30 stranách knihy, ale to mi práve prišlo, ako celkom veľká nálož naraz. Myslím si, že by bolo oveľa lepšie pravdu odkrývať postupne a malo by to oveľa väčší efekt a čitateľ by sa oveľa viac vedel zžiť s postavami a vžiť sa do ich pocitov.
V konečnom dôsledku určite neľutujem to, že som si túto knihu prečítala. Je to niečo nové a z trošku iného súdka, ako som čítala doteraz. Určite by som to poradila skôr čitateľom mladším, ale verím tomu, že si nájde priaznivcov aj inde. Ja sa po dopísaní tejto recenzie vyhnem rovno na pokračovanie, pretože som veľmi zvedavá, ako to bude pokračovať a kam sa ešte v tomto príbehu dostaneme.
