Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Všetky recenzie nájdete na mojom bookstagrame: papierovy_svet :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
V prvom rade by som chcela pochváliť obálku, ktorá sa vydavateľstvu neskutočne vydarila. Naozaj si na výzore svojich kníh dávajú záležať a ich obálky sa mi vždy páčili, ale toto je už celkom iný level.
Keď som si prvý raz prečítala obsah knižky, veľmi ma zaujal a povedala som si, že to bude milý a dojímavý príbeh s určitým ponaučením a chcela som si ho prečítať. Vedela som, že to bude niečo neobvyklé. Takýchto kníh vo svojej knižnici nemám veľ, pretože nerada vychádzam zo svojej komfortnej zóny a radšej sa držím toho čo poznám, avšak povedala som si, že kto nič neriskuje, nič nezíska.
Zo začiatku sa mi veľmi ťažko začítavalo do príbehu, pretože som v ňom mala veľký zmätok. Nechápala som, čo ktorá postava rozpráva a to mi uberalo z celkového môjho dobrého dojmu. Keď sa však dej začal posúvať, začala som jednotlivé postavy rozoznávať a bolo o niečo ľahšie sa začítať.
Dej mi ubiehal miestami veľmi pomaly a boli tam také "hluché miesta", kde sa na môj vkus nič moc nedialo a bolo to neskutočne zdĺhavo opisované a tým pádom som často od knihy odbiehala a nevedela som sa na ňu sústrediť. Väčšinou mi nevadia dlhé opisy, pretože si rada do detailov predstavujem ako prostredie, tak aj postavy, ale tu toho bolo už naozaj moc.
"Lebo v smrti sme si všetci rovní."
Toto bol citát, ktorý som si v knihe zaznačila ako prvý a nemohla to byť väčšia pravda. Práve začiatok knihy nám rozprával o rozmáhajúcej sa Španielskej chrípke a o tom, ako vtedy ľudia prežívali. Neviem si predstaviť, že jedného dňa by som sa so svojimi milovanými smiala a robila si plány do budúcnosti a na druhé ráno by som ho bieleho balila do rubáša a hodila ho pred dom, aby si ho mohol hrobár odviezť na voze. Hádam, že je ešte veľké šťastie, že žijeme v dobe, v ktorej žijeme.
Časom sa v našej knihe objavila aj hlavná postava - Simonopio. Bol to veľmi zvláštny chlapec, povedala by som, že možno až s magickými schopnosťami, ktoré dokázali zmeniť svet. Dokázal meniť a tvarovať osud, ako to potreboval, pretože mu to povedali jeho včely, verné spoločníčky, ktoré ho nikdy nenechali samého. Aj napriek jeho zdeformovanej tvári, mal tú najkrajšiu dušu zo všetkých a neváhal sa obetovať za svojich milovaných.
Priznám sa, že niekoľko krát som sa pri tejto knihe pristihla, že vo mne vyvolala veľmi silné emócie. Niekedy však neboli úplne pozitívne. Ku koncu som cítila obrovský smútok, ale aj znechutenie z činov niektorých postáv, až som si musela dať pauzu od čítania a rozdýchať to.
"Niektoré bitky stojí za to vybojovať."
Aj napriek tomu, že mala táto kniha nejaké chybičky krásy, s istotou môžem povedať, že je to silný príbeh s veľmi silnými a krásnymi myšlienkami, nad ktoré sa nejeden raz pozastavíte a zamyslíte sa nad nimi. Mňa samú prekvapila sila tohto neobyčajného príbehu.
Viem, že keď budem staršia, vrátim sa k nemu a viem, že ho pochopím inak, ako som ho chápala dnes, pretože táto kniha vám toho ponúka veľa. Toto je typ knihy, že koľko krát ju prečítate, tak toľko krát vám ponúkne iný pohľad na veci a iné myšlienky, ktoré si budete prevracať v hlave a hľadať v nich iný zmysel. A práve preto vám ju odporúčam. Aj napriek dlhým opisom a počiatočnej zmätenosti sa v nej ukrýva krásny príbeh, ktorý stojí za to objaviť.
Po prečítaní Pýchy a predsudku som sa veľmi tešila na autorkine ďalšie dielo a mala som celkom veľké očakávania, pretože viem, že aj táto kniha je veľmi známa a mnohými ospevovaná. Či sa moje očakávania naplnili, sa dočítate nižšie...
Musím povedať, že knižka sa mi páčila a veľmi som si užívala aj prostredie vidieku zo začiatku 19. storočia.
Čo musím vytknúť je to, že sa dej celkom dlhú dobu rozbiehal a na mňa ten začiatok bol taký nijaký. Avšak potom neskôr som sa do príbehu vžila a veľmi sa mi páčilo nazeranie do psychiky postáv. Niektoré som si obľúbila, niektoré už menej, ale boli tu veľmi realisticky vykreslené kontrasty medzi spoločenskými vrstvami danej doby.
Taktiež to, že ak ste chceli mať dobré spoločenské postavenie, bolo treba sa čo najlepšie vydať. Bolo jedno či daného človeka milujete, alebo nie, či je o niekoľko desiatok rokov starší, jednoducho ste museli. A v tomto prípade názov knihy neskutočne sedí. Rozhodovanie sa medzi tým, čo by bolo dobré a správne urobiť a medzi tým, čo sme naozaj chceli.
Som rada, že postavy, ktoré si to zaslúžili dostali svoj šťastný koniec a tie ktoré si to nezaslúžili nie. V reálnom svete to býva časti naopak a preto som rada, že aspoň v tomto knižnom to bolo inak.
Tento román bol však trošku slabší ako autorkina prvá kniha, no aj napriek tomu ju veľmi odporúčam a rozhodne by nemala chýbať v žiadnej knižnici.
Priznám sa, že ja detektívky vôbec nečítam. Nie je to môj šálok kávy, pretože patrím medzi ľudí, ktorí absolútne nemajú potuchy o vrahovi a vždy si tipnú úplne opačného nevinného človeka. No povedala som si, že aj napriek mojej minulej skúsenosti s detektívkou dám tejto šancu, pretože by som chcela práve takýto žáner do svojej poličky zaradiť o niečo viac.
Začala by som obálkou, ktorá sa mi naozaj veľmi páči. Mám veľmi rada hnedú farbu a so zlatou to tvorí naozaj umelecké dielo. Už len to je prvá vec, ktorá núti človeka siahnuť práve po tejto knižke. Ďalšou vecou je možno aj hrúbka. Pritiahne aj nenáročných čitateľov, pretože ubehne hodinka, dve a knižku máte za sebou ani sa nenazdáte. Presne to som si myslela aj ja a povedala som si, že jej dám šancu.
Keďže tento žáner nečítam, tak som sa bála aké to bude a či sa mi to bude páčiť. Nechcela by som jej dať zlé hodnotenie iba preto, lebo som si vybrala niečo, čo mi nie je pochuti, takže sa na to budem pozerať objektívne.
Zatiaľ čo u niekoho iného by asi bola hrúbka knižky plus, pre mňa je to mínus. Mám radšej prepracované príbehy, ktoré sú o niečo dlhšie, pretože si rada užívam prostredie a aj opis postáv a celkovo opísanú ich psychiku. Tu sme toho moc nemali. Je dobre, že dej sa sústreďoval väčšinou v malinkom meste Wychwood, avšak za mňa aj to bolo veľmi málo.
"V tejto hre vyhráva ten, kto dokáže uveriť šiestim nemožným historkám pred raňajkami."
Ako plus by som hodnotila celkovú myšlienku príbehu, aj to ako bol spracovaný. Ja osobne som vraha odhadla úplne zle. Vedela som, že by sme s mali pozerať na niekoho, na koho by som to v živote nepovedala a to som sa snažila, ale aj tak bol môj odhad nesprávny. Ale popravde, som za to rada. Niekedy som sa síce strácala v opisoch stôp a všetkých tých vzťahoch, ale celkovo ma to bavilo riešiť tento zamotaný prípad.
Mali sme tu aj romantickú linku, ktorá však opäť bola nevyvinutá a zdalo sa mi, akoby vyskočila na čitateľa z čista jasna. Mám radšej, ak je romantika v príbehoch prepracovaná. Samozrejme viem, že to nebolo hlavnou pointou príbehu, ale predsa len to vyznievalo, akoby sa autorka snažila napchať čo najviac, do čo najväčšieho počtu strán.
Nachádzalo sa tu dokonca aj pár trefných myšlienok a to je za mňa ďalšie plus.
Zatiaľ som od Agathy čítala iba Vraždu v Orient Expresse a tá ma veľmi bavila. U tejto to bolo o niečo menej a preto dávam také hodnotenie aké dávam. Avšak!! Bola som milo prekvapená tým, aké pocity vo mne kniha vyvolala a myslím si, že takému žánru dám určite ešte šancu a na mojom profile sa raz za čas objaví. Niekedy je zmena veľmi príjemná.
Tak... musím povedať, že túto knihu som zahliadla na veľa profiloch a zaujala ma. Chcela som si ju čím skôr prečítať, pretože mám rada príbehy z druhej svetovej vojny. Hlavne tie romantické. Tu tej romantiky bolo pomenej, ale s tým som počítala. Musím však povedať, že niektoré veci ma na nej trošku sklamali, zarazili, iné ma zase potešili. Posnažím sa tento môj zhluk myšlienok nejako zrozumiteľne popísať.
Rozhodne môžem povedať, že príbehy opísané v tejto knihe sú naozaj silné. Pozeráme sa na príbeh z troch pohľadov, z ktorých každý jeden nám dáva iný rozmer a iný pohľad na veci, ktoré sa v tomto období diali.
Musím sa priznať, že čo sa týka tejto stránky, tak ma tá kniha trošku sklamalo a vadilo mi to, ako to bolo písané. Kapitoly boli krátke, maximálne stránku alebo dve a to mi zabraňovalo naplno sa vžiť do tej časti ktorú som čítala. Keďže sa tak rýchlo medzi týmito osobami a pohľadmi skákalo, mala som niekedy pocit, že v tých jednotlivých kapitolách sa nič také nedialo, čo bola škoda.
Na druhej strane, z obsahovej stránky som bola veľmi potešená a dostala som to, čo som čakala. Bola som na horskej dráhe emócii, keď som čítala o detských transportoch a o tom, čo všetko sa muselo podnikať, aby sa pár detí zachránilo.
"Strach vie s každým pekne zamávať."
Pozeráme sa aj na to, ako sa menila spoločnosť, rodinné pomery a ako Hitlerova moc postupne rástla a dobýval čoraz väčšie časti sveta. Pri čítaní mi naozaj často naskakovali zimomriavky.
Takéto príbehy je naozaj ťažké opísať a ich dej zhrnúť iba do pár viet.
Najviac ma na tejto knižke zaujalo to, že bola inšpirovaná skutočnými postavami, ktoré nasadzovali do ohrozenia svoj život, aby mohli zachrániť niekoľko ďalších. Takýmto ľuďom patrí a vždy aj patriť bude môj obdiv za ich obetavosť a odvahu.
Rozhodne to bola kniha plná nádeje, odvahy, radosti aj smútku. Čítala sa rýchlo, ale zároveň veľmi ťažko vzhľadom na to, akú tému opisovala. Možno som bola o to viac smutná, že mi ani tak úplne nepadla do mojej vtedy smutnej nálady, ale čo sa dá robiť. Som veľmi rada, že som mala možnosť objaviť zase ďalšie príbehy ďalších odvážnych ľudí, ktorí zaslúžene majú môj obdiv.
Rozhodne si myslím, že táto kniha stojí za prečítanie a vďaka nej sa na vojnové udalosti budete pozerať zase o niečo inak.
Priznám sa, že zo začiatku som sa tejto knihy bála a nechcelo sa mi do jej čítania. Myslela som si, že to buď extrémne detské a predsa len ja už nie som cieľovka pre takýto druh kníh. Ale.. v živote sa stávajú rôzne veci a ja som sa ocitla v situácii, kedy som bola extrémne smutná a potrebovala som nejaký únik z reality a presne táto knižka mi prišla ako vhodná voľba.
Nemýlila som sa. Vtiahla ma do deja a už ma nepustila. Jediná škoda bola toho nešťastného proma, ktoré Ikar urobilo. Veľa fanúšikov očakávalo niečo v súvislosti s HP a potom boli veľmi sklamaní, aj bez toho, aby tejto knihe dali vôbec šancu. Ja by som bola veľmi rada, ak by to bolo podobné ako Harry. Ak by každým rokom naša hrdinka rástla a my by sme rástli a zažívali dobrodružstvá spolu s ňou, pretože pri tejto sérii si to viem celkom dobre predstaviť.
Čo sa týkalo hlavnej postavy Flick, tak to bolo malé zvedavé dieťa. Asi presne také, ako som bola aj ja a ak ma niečo zaujalo, bola som natoľko tvrdohlavá a išla som si za tým, kým som neodhalila každé tajomstvo. A možno práve preto mi sadla a veľa ráz som sa pri jej replikách usmievala. Má milú povahu a predstavujem si ju ako malé pehaté a zvedavé dievčatko, ktoré by som v realite určite mala rada.
Veľ ľudí dej tejto knihy nezaujal. Ale u mňa to bolo práve naopak. Veľmi ma zaujalo cestovanie medzi svetmi pomocou kufrov, pretože je to zase niečo nové, čo tu ešte nebolo. Už len to musí čitateľa osloviť. A spracovanie bolo naozaj dobré. Svety boli vymyslené veľmi dobre a veľmi ľahko sa to celé predstavovalo čo bolo obrovské plus, aspoň pre mňa. Bolo to jednoducho milé a detské a poskytne vám to neuveriteľný únik z reality, to môžem zaručiť. Presne také niečo som hľadala a potrebovala ako soľ, takže mne táto knižka absolútne sadla a nemám jej čo vytknúť. Ak aj mala pomalší začiatok, tak si predsa len treba uvedomiť, že je detská a hlavne, že to bude séria. Treba sa do deju vžiť a vytvoriť aj vzťah k postavám a to nejde hneď.
Čo bolo pre mňa ešte veľké plus boli myšlienky. Skryté, medzi riadkami, ale aj očividné. Táto kniha je podľa mňa určená rovnako ako pre deti, tak aj pre dospelých, pretože sa tu nájde nejedna veta, ktorú by som niektorým vtĺkla do hlavy. Niektorí zabudli snívať a myslím si, že bez toho sa v živote nezaobídeme. Robí to náš život krajším či už chceme, alebo nie a ja sama sa nechcem stať zatrpknutým dospelým, takže som veľmi vďačná, že som sa mohla aspoň takto vrátiť do mojich detských čias.
Celkovo by som túto knižku zhodnotila veľmi pozitívne a je to krásny príbeh, pri ktorom som neskutočne zvedavá, ako bude pokračovať a už teraz sa teším na ďalšie časti. Myslím i, že z toho vznikne naozaj parádna zbierka, pri ktorej sa teším, keď ju budem čítať vlastným deťom. Jednoznačne hodnotím na 5/5 a určite vám odporúčam prečítať si ju.
Po dlhšej dobe som si rozčítala knižku z prostredia vyhladzovacích táborov, na ktorú som sa naozaj veľmi tešila, ale zároveň som sa aj bála toho, ako náladu a emócie táto kniha vo mne vyvolá. Nižšie sa dočítate to, čo si o tejto knižke myslím.
Všimla som si veľmi veľa pozitívnych recenzií na túto knižku a preto hneď putovala na môj wishlist. Bola som neskutočne šťastná, keď som ju konečne držala v rukách a mohla som sa pustiť do čítania.
Prvá vec, ktorá sa mi na príbehu páčila, že sme hneď boli akoby hodený do diania v tábore a taktiež počas transportu a nepozorovali sme, ako sa tam Ditina rodina dostala, do detailov neopisovala činnosti, ktoré robili pred transportom a podobne. Takých kníh mám v knižnici dosť a popravde mi prídu celkom zdĺhavé.
"Je ľahké obdivovať hrdinu, ktorého činy sú viditeľné. Ako však zhodnotíte odvahu tých, ktorí stoja v tieni?"
Keď som sa do tejto knihy začítavala viac a viac, pochopila som, prečo práve tieto opisy boli takmer vynechané. Autor sa v tejto knihe nesústreďoval len na Ditin príbeh, ale aj na príbehy viacerých postáv, ako napríklad Fredyho Hirscha, vedúceho bloku, alebo taktiež Rudolfa Vrbu, ktorému sa neskôr podarilo z tohto pekla utiecť. Mne osobne, ak mám pravdu povedať, to trochu prekážalo, pretože kniha mi prišla extrémne zdĺhavá a niektoré pasáže sa mi vliekli. Potom sa mi bohužiaľ už začítavalo len veľmi ťažko, pretože sa mi zdalo, že dej nemal taký spád, akoby podľa mňa mohol mať.
Táto kniha je teda skôr zameraná na také akoby umelecké opisovanie ľudí a diania okolo nich.
Taktiež sa veľa opisovala provizórna škola, ktorá bola zriadená "na oko", pre ostatné štáty, aby predsa len Auschwitz vyzeral ako domov pre židovských ľudí, kde sa majú dobre. Samozrejme aj nemeckí dôstojníci mali svoje dôvody na toto zriadenie a rôzne pokusy, na ktoré sa naše postavy snažia prísť.
Dita má v tomto veľkom zmätku dôležitú úlohu. Starať sa o tajnú knižnicu, ktorá sa používa iba v tomto jednom školskom bloku. Táto knižnica sa skladala presne z ôsmich kníh. Niekto by sa tomuto číslu vysmial, ale pre nich to bol hotový poklad. Nikto o tom nesmie vedieť a preto je to veľmi dôležitá a nebezpečná úloha. O to nebezpečnejšia, že si na Ditu posvietil samotný doktor Mengele.
Veľmi sa mi na tejto knihe páčilo to, že bola inšpirovaná skutočnými udalosťami. Taktiež to, že sa tu nachádzalo veľmi veľa krásnych myšlienok. Neskutočne som obdivovala húževnatosť ľudí, ktorí toto peklo dokázali prežiť.
Každopádne si myslím, že každý príbeh z tohto obdobia bol veľmi silný, poučný a neuveriteľne smutný. Takéto knihy sa nikdy nečítajú ľahko a vždy si pri nich uvedomujem hlavne to, že už nechcem, aby sa história znovu zopakovala.
Toto bola jedna z veľmi očakávaných knižiek tohto roka a ja som ako inak po nej dlho pokukovala a tešila sa na ňu. Kaviareň v Kodani sa mi páčila, tak som dúfala, že rovnako na tom budem aj pri druhom diely tejto série.
Už od začiatku som bola milo prekvapená, pretože dej mal spád a nenudila som sa. Po nejakých 20 - tich stranách prišlo prvé prekvapenie, pri ktorom som ostala v šoku a ktoré v podstate spustilo celý kolotoč udalostí z knihy.
Veľmi sa mi páčilo to, že sa príbeh odohrával na rôznorodých miestach. V podstate stále v New Yorku, ale netočilo sa to okolo jedného a toho istého miesta, s čím mám niekedy v knihách problém. Mali sme možnosť spoznať Sophie (hlavnú hrdinku) a ďalšiu zmesku rôznorodých ľudí, z ktorých som si obľúbila hádam všetkých. Teda až na dve postavy, ktoré v podstate Sophie iba priťažili.
"Pamätajte si, že nič nie je nemožné."
Mali sme tu veľmi peknú romantickú linku s Toddom. Páčilo sa mi meno a aj to, ako som si ho predstavovala. Neviem prečo, ale od začiatku som si ho predstavovala ako herca Roberta Hoffmana, ktorý sa mi na túto rolu dosť hodil :D Tak ako aj v prvej knihe, aj tu bola hlavná mužská postava navonok vystupujúci "bad guy", ale vo vnútri to bolo úplne opačne. Páčilo sa mi ale to, ako sa formoval vzťah medzi nim a Sofie. Mám rada pomaly sa rozvíjajúcu romantiku a knižky typu "hate to love", takže som od začiatku vedela, že sa mi to bude páčiť. priznám sa, že niekedy mi liezol na nervy a zaslúžil by si poriadnu facku za správanie a za to, ako sa urputne snažil brániť svojim citom.
Celkom vtipné mi prišlo to, že mi tu prišla jedna scéna podobná ako vo filme "ako prísť o muža za 10 dní", takže to bol veľmi úsmevný moment a prišla na mňa taká nostalgia, že po dočítaní knižky som si ho bežala hneď pustiť.
Každopádne, mali sme možnosť tu objavovať rôzne miesta, jedlá, charaktery postáva za to som veľmi rada. Užívala som si to, že som mohla cestovať po New Yorku a objavovať jeho zákutia ja napriek tomu, že som nevystrčila ani pätu z domu. To je naozaj to čaro kníh. Ani na chvíľu som sa pri tejto knižke nenudila, čo je veľmi dobré znamenie a dúfam, že sa v takomto duchu budú niesť aj ostatné časti z tejto série a veľmi sa na to teším.
Túto knižku som videla doslova po celom instagrame a práve vtedy začala moja túžba prečítať si ju. Veď predsa musela byť výnimočná, keď zožala toľko chvály.
Knižka je popretkávaná skrz naskrz romantikou, čo ja osobne zbožňujem. Preto bolo aj veľmi ľahké začítať sa do nej, obľúbiť si postavy a vychutnávať si dej. Katie ako hlavná postava sa mi veľmi páčila práve pre jej húževnatosť. Život ju zrazil dole, ale ona sa snažila postaviť a ísť ďalej, aj keď jej život neprestával hádzať pod nohy polená. Dokonca som si obľúbila aj Bena, aj keď niekedy sa naozaj správal ako osol. (neviem prečo, ale prestavovala som si ho tak trochu ako pána Darcyho z Pýchy a predsudku :D)
Prostredie, v ktorom sa dej odorával bolo nádherné a veľmi ľahko predstaviteľné. Kodaň je veľmi pekné mesto a tak bolo úžasné predstavovať si, že som tam a hlavne počas tejto zložitej doby. Koncept "hygge", ktorý sa niesol celou knihou do deja vložil čaro a urobilo to perfektnú bodku.
"Je psychologicky dokázané, že keď ľudia vidia okolo seba pekné veci, sú šťastnejší."
Milujem útulné miesta a kaviarne a práve táto kniha bola pre mňa aspoň na chvíľku takým útočiskom, kam som sa mohla uchýliť a vychutnať si výbornú kávu. Dokonca mi dala inšpiráciu na pečenie a taktiež dúfam že nie som jediná, ktorá má po prečítaní celú svoju izbu/byt/dom "zhyggovať" :D
Dej bol trochu predvídateľný, ale nevadilo mi to. Pri romantických knižkach je to tak takmer vždy, ale aj napriek tomu som si naplno užívala dej. Jediná vec čo musím vytknúť je, že občas sa mi zdalo, akoby sa tu nič poriadne nedialo a išlo to na mňa trošku pomaly. Samozrejme má to byť oddychová knižka aj všetko, ale myslím si, že trošku napätia nikdy nie je na škodu.
Každopádne som si čítanie veľmi užila. Zaujali ma aj pekné myšlienky nachádzajúce sa v knižke a taktiež si myslím, že knižka na plnej čiare splnila svoj účel. Veľmi som si pri nej oddýchla, takže ju odporúčam hlavne na také ničím nerušené posedenie pri káve.
Som veľmi rada, že som dostala príležitosť začítať sa do ďalšieho historického románu, ktorý sa tento raz odohrával v prostredí New Yorku. Prostredie bolo iné ako vo väčšine historických kníh a práve preto ma to hneď zaujalo a krásna obálka, ktorú táto kniha má, bola iba dôvod navyše.
Od začiatku som bola v deji ponorená, pretože sa mi veľmi páčilo prostredie príbehu. Mne je písanie veľmi blízke a to bola hneď prvá vec, ktorá sa mi páčila. Dve oproti sebe súperiace noviny, ktoré chcú ľudom podávať čerstvé správy zo sveta si konkurujú. To vytváralo napätie už od samého začiatku. A čo by to bolo, ak by naši dvaja hrdinovia nepracovali práve v súperiacich novinách. Máme veľmi rada príbehy, kde sa dve hlavné postavy najskôr nemajú radi, takže toto bolo to pravé.
Páčilo sa mi to, že príbeh bol popretkávaný tajomstvami, zradou, láskou a veľa ´ďalšími vecami. Dodávalo to príbehu spád, aj keď priznám sa, že pri niektorých častiach sa mi čítal horšie a stále som sa od knihy odtrhala. Jednoducho som už potrebovala nejakú akciu, ktorá našťastie onedlho nastala.
Naozaj som nečakala takú zápletku a rozuzlenie, aké sme v príbehu dostali. Pre niektorých by to možno bolo predvídateľné, no ja som typ človeka, ktorý si príbeh vychutnáva a vžíva sa doň a nepremýšľa nutne o tom, čo a ako bude.
Lucy sa mi povahovo veľmi páčila a obdivovala som jej odvahu a húževnatosť postaviť sa prekážkam. Colin mi zo začiatku dosť vadil a považovala som ho za namysleného pajáca, pretože v podstate šiel iba po peniazoch. Aj keď mal možno dobré úmysly, tak sa naozaj nevykresľoval v najlepšom svetle, avšak som rada, že na konci knihy si obaja naši hlavný hrdinovia uvedomili to, čo je v živote podstatné a to, ako dosiahnuť svoje šťastie, ktoré tak dlho hľadali.
Priznám sa, že od tejto knižky som nemala veľké očakávania a ani som ju nejako medzi novinkami nezaregistrovala, preto ma veľmi prekvapilo, keď dorazila ku mne domov. Samozrejme som ale bola rada, pretože to bola príležitosť, ako si rozšíriť obzory a prečítať si niečo nové. A toto naozaj bolo niečo nové.
Začala by som prostredím. Bolo veľmi neobvyklé, keďže sa príbeh odohrával v domove dôchodcov a taktiež hlavné postavy boli v podstate starší ľudia (spisovatelia), ktorí tu žili. Taktiež medzi hlavné postavy patril ich personál, ktorý bol naozaj rôznorodý. Jeden bol vrah, druhý transvestita a o ďalšej si mysleli že má samovražedné sklony. Po tomto si asi poviete, že čo to bolo za knihu, ale nenechajte sa zmiasť.
"Človek zažije mnoho včerajškov. Ak má šťastie, aj mnoho zajtrajškov. No dnešok je len jeden. Nie že si ho poserieš!"
Nevedela som si predstaviť, že by ma takéto dielo zaujalo, ale poviem vám, táto kniha naozaj dokáže človeka chytiť za srdce. Od prvej, po poslednú stranu bola čtivá a neskutočne ma chytila za srdce. Bolo v nej veľmi veľa krásnych a hlavne pravdivých výrokov a myšlienok, ktoré vás nútia sa na chvíľu zastaviť a popremýšľať nad nimi, čo je podľa mňa výborné, pretože tú knihu iba tak nepreletíte bez toho, aby ste sa vôbec zamysleli nad tým, čo ste práve prečítali.
Čo dotváralo ešte zaujímavejší dojem pri tejto knihe bolo to, že títo starí autori začali tvoriť svoj ďalší a posledný príbeh. Takže to bol v podstate príbeh v príbehu, kde sme mali ďalšie hlavné postavy - Ceciliu a Alda a sledovali sme vývoj ich romantického vzťahu. Starší pán a zároveň naša hlavná postava, Alfonse Carduccii začal s týmto príbehom a práve preto vymyslel mená. Meno Cecilia dal svojej hrdinke kvôli Cecibel, ktorá bola naša hlavná hrdinka v reálnom živote.
Tam ale prichádza vec, ktorá mne prišla divná. Nevedela som niekedy definovať to, čo boli len predstavy starého pána a čo bola realita. Pretože jeden moment, ktorý si myslím že nebol len v jeho fantázii, bol pekne nechutný a to mi skazilo trochu dojem z knihy a tiahlo sa to so mnou celé čítanie. Týchto momentov tam teda bolo veľa, ale nechcem vám úplne prezrádzať, čo to bolo, na to musíte prísť sami.
V tejto knihe bolo vykreslených naozaj veľa osudov ktoré ľudia môžu zažiť. Bolo to veľmi pekné čítanie, miestami trochu bizardné, ale myslím, že aj to sa mi páčilo, čo bolo naozaj neobvyklé. Každopádne ak máte chuť na dávku romantiky, slov ktoré vám vedia prehovoriť do duše, ale zároveň aj na trochu zvláštnych situácii ktoré len tak ľahko nerozdýchate, táto kniha bude presne niečo pre vás.
