Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
David Grann urobil poriadne hlboký výskum histórie Osagov, čo aj opisuje v poslednej kapitole. Osagovia žijú dodnes, nikdy však nezabudnú na bieleho muža, ktorý ich dal vyvraždiť. Či to bolo guľkou, podpálením domu, alebo otravou. Grannovou hlavnou postavou je Mollie Burkhartová, jej sestry, mama, muž a jeho rodina. Mollie to nemala v živote ľahké a ešte k tomu bola z rasy, ktorá bola v tej dobe na zabitie. Našťastie boli aj čestní bieli, a to Tom White. Jeho čestnosť a spravodlivosť nevychádzali len z jeho povahy, ale aj z jeho rodinného zázemia. On dal základy na zrod FBI. On bol ten, ktorý odhalil pravdu, aj keď išiel proti "svojim". Veľmi dobrá kniha, ktorá zanechá v človeku niečo neopísateľné. Dlho po prečítaní som rozmýšľala o ľudskom zmýšľaní a chamtivosti. A hlavne viem, kam to ľudia s týmito vlastnosťami dotiahli. Do zabudnutia a opustenia, čo je horšie, ako väzenie.
Naším údelom je vydať sa, nie byť šťastné."
"Plán Ayan bol jasný: Utiecť. Vydať sa. Zomrieť."
Ayan a Leila si zbalili kufre a odišli do Sýrie. Do vojny. Celú knihu som sa pýtala, prečo. Prečo zmenili svoje pohodlné životy, zanechali všetko, čo mali a odišli? A hlavne, ako ich rozhodnutie ovplyvnilo ich najbližších?
?sne nevyrozprávala len príbeh dvoch sestier, ale aj ich okolia. Utrápených rodičov, sklamaných bratov, prekvapených spolužiakov. Čitateľovi dovolila nahliadnúť do ich súkromných životov a možno akokeby pochopiť, prečo sa rozhodli tak, ako sa rozhodli. Taktiež pri čítaní knihy, kedy som hltala každé jedno slovo, som nahliadla do života Blízkeho východu, plného konfliktov, vojen, násilia a teroristických skupín.
Absyntovka, ktorú nemožno vynechať.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto melancholická kniha skáče v deji z prítomnosti do minulosti tak, ako sa jej zachce. Príbeh sa odohráva v Neapole, ktorý opisuje dosť pochmúrne. Používa pekný opisný postup na opis bytu a ľudí, ale občas opisuje príliš veľa detailov, ktoré nesúvisia s dejom. Myslela som si, že dej trvá večnosť, pritom to mohli byť 2 krátke dni.
Elena Ferrante opisuje ženskosť. Život týranej ženy, ktorá si na starobu myslí, že je slobodná, ktorá odíde za svojím dlhoročným milencom, ale nakoniec spácha až vykreslenú, ľúbezno-krásnu samovraždu - utopí sa v mori s veľmi drahou podprsenkou. Jej dcéra ani nevyšetruje jej posledné dni, ale skôr svoju totožnosť so svojou matkou. Snaží sa pochopiť jej činy a prečo bola taká, aká bola.
Kniha nemá bežný sladký koniec. Je reálny.
Jednotlivé vety sú krásne až lyricky napísané a zamýšľala som sa nad nimi viac ako nad celým príbehom. Znaky, ktoré dotvárajú dej. Mužské košele, zakrvavené nohavičky, luxusná spodná bielizeň. Je to až taká menšia oslava ženskosti.
Na celkové zhodnotenie by som mohla skonštatovať, že keby sa kniha, resp. dej, toľko nenaťahoval a kniha by bola napísaná skôr ako iba jednotlivé, nesúvislé vety, dala by som jej 5/5.
Príbeh bol pochmúrny, ale o to viac reálny. Láska, ktorá zraňuje, ale i ktorá robí človeka šťastným. Láska, ktorú si aj napriek tomu vyberáme.
Myšlienka knihy, ktorá bola vysvetlená až v závere je reálnou v týchto, a nielen v týchto, časoch. Podala by som ju však inak.








