Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Občianska vojna v Sýrii naplno prepukla po vlne rozsiahlych protestov proti vláde vtedajšieho prezidenta Baššára al-Asada. A práve v časoch obrovských nepokojov sa odohráva aj román "Smrť je brutálna drina", ktorý vypovedá o nefunkčnosti rodinných väzieb a utláčania základných ľudských práv vo vojnou zmietanej Sýrii, ktorá je poznačená rozbombardovanými domami, oputenými dedinami, vrakmi tankov a torzami ľudských tiel.
Príbeh začína v momente smrti autoritárskeho otca Abd al-Latífa, ktorého posledným prianím je spočinúť vedľa hrobu svojej sestry, ktorý sa nachádza stovky kilometrov od jeho miesta skonu. Trojica súrodencov sa tak vydáva na zložitú cestu za účelom splniť posledné prianie ich otca. Toho naložia do mikrobusu a naprieč všetkým problémom, ktoré ich na ceste čakajú, sa rozhodnú telo dopraviť na miesto určenia. Cesta, ktorá by inokedy trvala pár hodín, trvá počas vojnového konfliktu niekoľko dní. Súrodenci musia zažívať doslova až absurdné situácie, počnúc obrovskou byrokraciou až po zadržanie mŕtvoly otca ako hľadanej osoby. Počas ich cesty sme svedkami nielen prítomných udalostí, ale ocitáme sa v minulosti, ktorá odkrýva životný príbeh otca a jeho troch detí.
Postupný rozklad tela mŕtveho otca sa metaforicky premieta do rozkladu súrodeneckých vzťahov, ktorých vzájomnú spoločnosť v mikrobuse možno prirovnať k tikajúcej bombe. Toto dielo na nás pôsobí smutno, skľúčene a ubolene, a to nielen keď sa na príbehy súrodencov pozeráme jednotlivo, ale najmä keď sa pozeráme na ich príbeh ako celok - zasadený do kontextu sýrskej spoločnosti, myšlienok spoločensko-politickej zmeny a kritikou vládneho systému postaveného na silnom autoritárskom režime. Kniha je atmosfericky silným dielom oceňovaného sýrskeho spisovateľa Chálida Chalífa, ktorého autentickosť zosobňuje fakt, že sám autor je očitým svedkom hrôz, ktoré vojna v Sýrii spôsobila.
Od tejto francúzskej autorky by som si mohla prečítať aj nákupný zoznam a bola by som očarená. Temné zákutia srdca bola útlou knihou, z ktorej vyžaroval mladícky rebelský duch, zmyselnosť, rafinovanosť, túžba a vášeň, ale aj odpor či citová rezignácia. Saganová v tejto knihe opätovne presadzuje svoj minimalistický a sofistikovaný štýl a opisuje ľudské nedostatky s istým nadhľadom a prirodzenosťou. Čo je na tejto knihe zaujímavé, je fakt, že je to nedokončený (a zároveň posledný) rukopis, ktorý objavil jej syn Denis Westhoff. Zostáva tak na čitateľovi, aby sa zamyslel, či by daný text (ak by ho Saganová mala možnosť dokončiť) ešte prechádzal jej úpravami alebo by zostal takým aký je. Pre mňa bol dokonalý a nič by som na ňom nemenila. Svojrázne charakterové vlastnosti našich protagonistov, zmeny perspektív, zaujímavé prostredie a autorkin vycibrený cit pre pozorovanie istých vzorcov správania sa, ktoré interpretuje s humorom i kriticky, len dokazujú, že aj na malom priestore sa dá vytvoriť naozaj precízny čitateľský zážitok.
Philipp Dettmer nás v knihe Imunita zavedie na fascinujúcu okružnú jazdu naprieč vlastným telom, pri ktorej sa dozvieme poznatky, o ktorých sme pravdepodobne v živote nevedeli, a ani sme sa nad nimi nejako výrazne nezamýšľali.
Imunitný systém je v našom tele nesmierne dôležitý a jeho fungovanie ako také je veľmi komplikované. Ak odhalíme jednu vrstvu jeho fungovania, zistíme, že na ne naväzujú ďalšie a ďalšie mechanizmy, ktoré majú na starosť ďalšie a zložitejšie činnosti. Autor je pojmom "imunitný systém" fascinovaný už niekoľko rokov a to čo sa najskôr zdalo ako bežné štúdium sa zrazu premenilo v túto pozoruhodnú a veľmi poučnú knihu.
Ak by sme však čakali zložité a odborné poučky, pri ktorých sa nám bude zívať už len pri ich úvodných vetách, mýlime sa. Autor tému imunitného systému a jeho fungovania predkladá čitateľovi v čo najzrozumiteľnejšej podobe, pričom jednotlivé fakty vysvetľuje pútavo, prirovnáva ich k bežným veciam, aby si čitateľ dokázal vizualizovať jednotlivé hodnoty, merné dĺžky a objemy.
Autor sa v prvom rade zameriava na uvedenia čitateľa do problematiky a teda začína vysvetlením, čo to vlastne imunitný systém je. Zameriame sa na jeho nepriateľov - baktérie, vírusy, parazity, autoimunitné ochorenia či dokonca vplyv stresu na imunitný systém. V neposlednom rade nám autor predstaví možnosti na jeho posilnenie.
Každá kapitola je obohatená nielen o slovné, ale i vizuálne vysvetlenie. Kniha je plná ilustrácií, na ktorých nám autor opäť jednoduchou a zrozumiteľnou formou ukazuje napríklad prienik vírusu do imunitného systému alebo sa dozvieme čo všetko sa nachádza v našej črevnej sliznici.
Kniha je veľmi podrobne prepracovaná, a aj keď sám autor v závere uviedol, že aj tak nikdy neprenikneme všetkým, čo imunitný systém zahŕňa, podľa mňa do knihy vložil všetko, čo pre bežného čitateľa zaujímajúceho sa o svoje telo a imunitu, možno pokladať za dostačujúce. Imunita je knihou, ktorá by mala byť nepochybne súčasťou každej knižnice.
Keď sa Eve zoznámi s Domom v bludisku na brehu Ženevského jazera, všetko sa javí ako krásny sen. Ocitla sa v bode, keď nevedela, čo si počať so svojím životom a zrazu jej osud postaví do cesty o pár rokov staršieho, no veľmi pozorného a šarmantného muža. Eve sa však dozvie, že sa Dom čoskoro sťahuje na francúzsky vidiek, na odľahlé sídlo v malej opustenej dedinke Les Genévriers a rozhodne sa ísť tam s ním. Čaká ich renovácia starej provensálskej usadlosti, ktorá okrem nádhernej architektúry skrýva aj veľké tajomstvá, nakoľko príbeh Eve sa prelína s príbehom istej Bénédicte, ktorá tu kedysi žila. Rozpráva svoj príbeh, kedy usadlosť v Les Genévriers prekvitala i postupne chátrala. Eve sa stáva čoraz častejšie svedkom istých nevysvetliteľných udalostí, vidí postavy či čudné znamenia. Začne tak pátrať, kto v dome býval a čo všetko sa tam udialo.
Obalovo krásna, názvom možno trošku nenápadná kniha, ma chytila už od prvých strán. Zo začiatku bolo potrebné zvyknúť si na striedajúcu sa retrospektívu, nakoľko kapitoly neboli označené podľa postáv, ktoré aktuálne svoj príbeh rozprávali, ale postupne sa mi celý zamotaný dej vryl doslova pod kožu. Nádherné opisy francúzskeho okolia, pamiatky, zvuky, vône a farby, boli podrobne a živo zachytené na každej stránke. Autorka po celý čas veľmi jemne budovala a postupne zvyšovala napätie, ktoré sa prelínalo so strašidelnou atmosférou a záhadami, ktoré čakali na svoje odhalenie. Hlavné hrdinky, v oboch retrospektívach, boli sympatické, no mám pocit, že im chýbala istá sebadôvera a priebojnosť. Na druhej strane však na to obe mali svoje dôvody. Eve - nové prostredie, vzťah pri ktorom sa ešte len poznávali s Domom, záhadné sídlo. Bénédicte - je súrodenci - slepá sestra, psychopatický brat, starostlivosť o panstvo bola na jej pleciach. Každopádne tento veľmi príjemný, opismi dychberúci a tajomstvami oplývajúci román hodnotím veľmi pozitívne a jeho čítanie som si nesmierne užila.
Pamätám si, že počas mojej puberty bol veľmi populárny časopis "Kamarát", ktorého súčasťou boli aj drobné darčeky. Medzi nimi tam raz bol súbor "tetovačiek" a na jednej z nich bol nápis: "Každý iný, všetci rovní". Prečo to tu teraz spomínam? Mám pocit, že v dnešnej spoločnosti sa čoraz častejšie stávame svedkami veľkej nenávisti a odporu voči ľudom, ktorí sú "iní" a táto dôležitá veta zrazu prestáva strácať na váhe. Naopak, stále je tu množstvo inteligentných a srdečných ľudí, ktorí rešpektujú, prijímajú, podporujú, milujú, chápu a píšu knihy, ktoré sú dôležité.
Kniha Kôstka je nádhernou a citlivou výpoveďou o vzťahu medzi Ray a Bron, ktoré v poslednej dobe prežívajú veľkú krízu. Jediným svetielkom v ich živote je Rayina neter Nessie, ktorú si berú každý utorok a sobotu, a trávia spolu s ňou čas na výletoch, objavujú prírodu a hrajú sa na nespútané príšerky. Amanda - Rayina sestra sa však akoby stále nezmierila so sestrinou orientáciou, rovnako ako rodina Bron, ktorá vyrastala v prísne veriacej rodine, ktorá jej orientáciu považuje za zradu a berú to ako prehrešok voči Bohu. Keď sa vzťah Ray a Bron dostane do vyhroteného stavu, Bron Ray opúšťa s tým, že potrebuje nájsť samú seba. Vracia sa ku svojej rodine, aj keď Ray si myslí, že to nebude dobrý nápad. Ray je opustená a zničená. Láska, ktorú mala zrazu stratila. Ako bude jej život pokračovať ďalej?
Pri čítaní komiksov či grafických románov som zistila, že netreba veľa slov na to, aby sme prostredníctvom ilustrácií pochopili obrovskú emočnú výpoveď, ktorú autor do knihy vkladá. Prechádzaním jednotlivých obrázkov je čitateľ svedkom toho, že láska môže mať naozaj mnoho podôb a každú túto podobu je potrebné rešpektovať. Je tiež o nevýslovnom smútku, ktorý nás postihne v momentoch, keď stratíme milovanú osobu a zrazu zistíme, že to čo bolo pre nás samozrejmosťou, už zrazu nie je. Je o vyrovnávaní sa so stratou, najskôr veľmi bolestivo a rezignovane, postupne s prijatím a odpustením. Krásne dielo, ktoré by nás malo všetkých spájať a bez ohľadu na všetko, by sme si mali ako mantru opakovať, že "každá láska je iná, no každá láska je rovnocenná". Lebo aj to sa nám kniha Kôstka snaží naznačiť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Príbehov odohrávajúcich sa počas druhej svetovej vojny je na knižnom trhu neúrekom, a ako som dávnejšie avízovala, niektoré sú podané výborne, iné naopak nie. Som veľmi rada, že Vinárova žena bola tou prvou možnosťou. Autorka nás zavedie do oblastí slnkom zaliatych viníc regiónu Champagne, kde vinári tvrdou prácou a trpezlivosťou vyrábajú to najlepšie šampanské.
Príbeh je rozdelený na dve dejové línie. Tá prvá sa odohráva počas druhej svetovej vojny, za čias nemeckej okupácie a je vyrozprávaná z pohľadu dvoch žien - Inés, manželky majitela vinice Michela a Céline - židovskej manželky ich hlavného pomocníka. Počas nemeckého nájazdu vinári zistia, že nemci požadujú od nich to najlepšie šampanské, berú si ho len tak, a vinári prichádzajú o svoje zárobky. Michel sa zapojí do odboja a všetkým hrozí veľké nebezpečenstvo ak ho odhalia. Okrem vojny, Inés a Céline vedú svoje vlastné citové rozpory. Inés cíti, že je pre Michela príťažou, cíti sa ohrdnutá a zanedbaná, vidina luxusu a pokoja, ktorý si vysnívala je dávno preč. Naopak Céline má v Michelovom srdci čestné miesto a dôveruje jej ako nikomu na svete.
Druhá línia nás zavedie do súčasnosti, kedy Olívia príde o prácu i manžela. Jej stará mama Édith ju však fňukať na pohovke nenechá. Rozhodne sa s ňou vydať na výlet do Francúzska, konkrétne do oblasti Champagne, za istým účelom. Účelom, ktorý je pre starú mamu veľmi dôležitý no i bolestivý. Skrýva totiž tajomstvá, ktoré keď vyjdú na povrch, už nič nebude také ako doteraz. Najmä nie život Olívie.
Vinárova žena bola naozaj krásnym príbehom, ktorý sa nesnaží "citovo vydierať" čitateľa a neustále poukazovať na krutosti, ktoré sa počas vojny odohrávali. Samozrejme, opisuje čo všetko si museli obyvatelia Francúzska prežiť, no na druhej strane je táto kniha akýmsi vzdaním pocty všetkým ľuďom (i vinárom v tejto oblasti) počas okupácie, o ich nezlomnosti, schopnosti vzoprieť sa a bojovať za svoje hodnoty do posledného momentu a milovať aj napriek tomu, keď je všetko a všetci proti. Je o tom, že aj malé skutky dokážu napomôcť dobrej veci a o tom, že najväčší hrdinovia sú tí, ktorí sa snažia ochrániť svojich najbližších aj za cenu vlastných životov. Krásna a dojímavá.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Hovorí sa, že život by mal byť jedna veľká párty. No takú párty, ktorú každoročne organizuje surfistka a modelka Nina Rivová len tak nikto nezažije. Predstavme si obrovský plážový dom v slnkom zaliatom Malibu, kde sa raz do roka zídu všetky známe tváre showbiznisu aby sa stretli na jednej veľkej oslave usporadúvanej ako tradícia rozlúčky s letom. Alkohol tečie prúdom, na strieborných podnosoch sa hneď po krevetách servírujú nasekné lajny s kokaínom, milujete sa s cudzím človekom, ktorého si na ďalší deň nepamätáte. Je to párty, na ktorej je dovolené všetko a neexistujú žiadne pravidlá.
No nebolo tomu vždy tak. Za pozlátkom luxusu, slávy a bohatstva sa skrýva smutný príbeh Niny a jej troch súrodencov, ktorí prišli najskôr o otca - slávneho speváka Micka Rivu, ktorého v tieni žijú celý život, a ktorý ich opustil, a o matku, z ktorej sa stala alkoholička, ktorá sa o deti nevedela postarať. Nina, ktorá si mala užívať bezstarostné časy mladosti, prvé lásky a sklamania, sa stala zrazu matkou aj otcom svojich troch súrodencov - Jaya, Huda a Kit a preniesla na seba všetku zodpovednosť. Pracovala od rána do večera, len aby mohla zaplatiť všetky účty a aby súrodenci mali čo jesť. Jednoducho musela dospieť veľmi rýchlo. Až keď si jeden manažér všimol jej krásu a talent pre surfovanie, zdalo sa, že začína svitať na lepšie časy.
Podobne ako pri prvých knihách, ktoré som od autorky prečítala, aj tu som vedela, že nešliapnem vedľa. Taylor jednoducho vie písať. A to brilatne. V knihe plynule preklápa historické udalosti s prítomnosťou, zachytáva postavy tak hodnoverne, že s nimi žijete a prežívate ich príbehy počas celej knihy. Príbehy, ktoré sú plné zážitkov a radostí, ale aj plné bôlu a smútku zo straty. Príbehy plné triumfov, ale i porážok, bez ktorých sa život jednoducho nezaobíde. Sú to príbehy štyroch súrodencov, ktorých spájala láska k životu, surfovaniu, láska k spoločným hodnotám a najmä rodine, ktorú tvorili, keď tých, ktorých milovali odišli, a ktorých stmelovala ich najstaršia sestra Nina. Príbeh v Malibu nechá čitateľove srdce v splaľujúcom ohni, ale i vode, ktorú Nina, Jay, Hud a Kit považovali za svoj druhý domov. Výborné, strhujúce a silné čítanie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Alice Feeney nám prináša v knihe "Jeho a její" subjektívny výklad reality dvoch bývalých manželov Anny a Jacka, ktorí sa stanú súčasťou kolobehu vrážd, ktorý rozpútal masový vrah v zdanlivo nudnej a nenápadnej dedinke Blackdown. Čo je však ešte zaujímavejšie je fakt, že obete, ktoré postupne nachádzame sú späté s bývalými manželmi a ich minulosťou a obaja by mohli mať motív jednotlivé vraždy spáchať.
Anna - televízna hlásateľka hlavných správ, ktorej práca je po strate dieťatka a rozvode s manželom jej jediným útočiskom, sa jedného dňa dozvie, že kolegyňa, za ktorú v televízii zaskakovala opäť nastupuje na svoje miesto. Z Anny sa tak opäť stáva reportérka v teréne, ktorá je privolaná do rodnej dediny Blackdown, aby natočila reportáž o vražde, ktorá sa tam práve stala.
Práve tu stretáva Jacka - svojho bývalého manžela, ktorý sa po ich rozvode preťahoval ku svojej sestre. Jack je v danom okrsku hlavným vyšetrovateľom a keď zbadá Annu, ako hlavnú reportérku pracujúcu na prípade, ktorý mu pridelili, nie je veľmi nadšený. Stále si však uvedomuje, že medzi ním a ňou niečo je. Niečo, čo ich spája. Ich minulosť. A tajomstvá.
Kontrastné perspektívy Jeho (Jacka) a Jej (Anny) s pridaným bonusom istého tajného rozprávača - nášho potencionálneho vraha/vrahyne, udržiavali príbeh v neustálom napätí, prekrúcaní reality a rozmotávaní lží, právd či poloprávd naozaj až do poslednej stránky. Pomaly odhaľujeme jednu vrstvu po druhej čo nás vedie vždy k inému záveru a zároveň hlbšiemu pochopeniu každej postavy v priebehu príbehu. Nevieme komu máme veriť. Autorka nás stranu po strane vedie po línii pochybností, až sa dostanete do bodu, kedy neveríme nikomu. Perfektne vykreslené prostredie hlavného miesta diania - blackwoodske lesy, ktoré počas tmy pôsobia hrozivo a tajomne, a v ktorých máte neustály pocit, že tam na vás niekto určite striehne. Čo mňa však na tejto knihe upútalo najviac bolo okrem skvelého napätia a zavádzania aj múdre a netuctové postrehy o živote človeka, ktoré veľmi dobre autorka zakomponovala do myslí našich aktérov, a ktoré nás reálne prinútia zamyslieť sa nad životom a tým, akými sme ľuďmi. Za mňa skvelé, prečítané za jeden deň!
Pokojne sa posaďme a nechajme sa unášať zlatistými odleskami provensálskych polí plných voňavej levandule, lahodného jedla, rozkošných koláčikov, dobrého vína, úzkych tajomných uličiek a vznikajúcich priateľstiev, s ktorými sa sa spájajú nové príbehy a zážitky, zaľúbenia i drámy.
Hlavná hrdinka Penelope práve prišla o prácu a rozišiel sa s ňou priateľ. Aby toho nebolo málo, dozvedá sa, že jej stará mama vypadla z okna a utrpela vážne zranenia. Rozhodne sa odísť z Berlína a dočasne sa presťahovať do Francúzska aby viedla penzión, ktorý vlastní jej stará mama, do doby kým sa úplne nezotaví. Zdá sa, že sa na Penelope valí jedno nešťastie za druhým, ale v prostredí pokojného provensálskeho slnka sa veci akosi samé dajú do pohybu a Penelope odrazu cíti, že v staro-novom prostredí znova nachádza zabudnutú silu a krásu života.
Pokiaľ hľadáte príjemnú knihu, pri ktorej si viete oddýchnuť a príliš nepremýšľať nad komplikovaným dejom, tak "Šťastie má farbu levandule" je pre vás tou správnou voľbou. Kniha má pomalší rozbeh, čo mi však osobne neprekážalo, naopak, dokázala som sa prostredníctvom autorkiných opisov lepšie vžiť do prostredia - priam cítiť slnečné lúče na tvári, predstaviť si chuť sladkých makróniek a nechať sa opájať vôňou levandúľ vznášajúcou sa vo vetre. Hlavná hrdinka Penelope je dobrosrdečná a láskavá, k prostrediu penziónu sa jej viaže množstvo spomienok, nakoľko tu so svojou sestrou trávili veľa času ako malé deti. Ako dej plynie, Penelope sa zrazu ocitá na hranici medzi novou známosťou a starou láskou. Komu dá prednosť?
Aj keď je dej jemne predvídateľný, mimoriadne atmosferické opisy krajiny, prelínajúce sa so zaujímavými receptami na pečenie, a romantickou dejovou linkou, ktoru autorka podáva veľmi láskyplne a cítiť, že tým vkladá do textu kus svojho srdca, robí z knihy očarujúci prednes, kde je dovolené snívať a žiť. Naplno, po svojom, a s láskou, ktorá vonia ako levanduľa.
Ja a motivačné knihy nie sme veľkými kamarátmi. Ale táto kniha v sebe ukrývala niečo oveľa viac. Už pri jej úvodných stranách som mala pocit, že mi autorka úplne vidí do duše a počas čítania som sa pristihla s myšlienkou, že nečítam jej knihu, ale ona číta mňa. Pocity, nálady, vnútorné obavy, ktoré nám bránia dosiahnuť ten pomyslený vrchol - tomu všetkému sa v knihe venuje autorka. Odhaľuje isté blokátory z minulosti, ktoré ak sme od seba dostatočne neodpútali a nevyrovnali sa s nimi, naše podvedomie si ich nesie so sebou aj do budúcnosti a sme nimi tak neustále ovplyvňovaní. Nehovorím, že sa to deje každému z nás, ale priznajme sa, že väčšine áno.
Utvrdila ma v tom, že to čo vnútorne prežívam, prežívajú aj ostatní z nás. Aj ostatní majú pochybnosti, či rozhodnutia, ktoré urobia budú správne a aké budú mať pre nich dôsledky v budúcnosti, majú strach z budovania nového vzťahu, strach z nového zamestnania a toho či zapadnú do kolektívu či strach z dostatočného finančného zabezpečenia... Jednoducho stále sme súčasťou pochybností a obáv, ktoré si vytvára naša myseľ ešte pred tým, ako samotnú situáciu zažijeme. Čo je teda dôležité? Možno sa to bude zdať ako klišé, no aj napriek zdravému úsudku o budúcnosti je dôležité, aby sme nezanedbávali vzťahy, priateľstvá a udalosti odohrávajúce sa v prítomnosti a žili práve v nej. Dôležité je neutápať sa vidinou strachu z budúcnosti, ale uvedomovať si, za čo všetko sme vďační práve teraz. V tejto chvíli.
Autorka poskytuje výborné, nenútené a praktické rady, ako pomaličky nájsť cestu k sebe samému, pričom zdôrazňuje, že to vôbec nie je rýchly proces. Podstatné je začať a po malých krôčikoch napredovať. Táto kniha bola akousi mojou večernou terapiou pred spaním, vďaka ktorej som si uvedomila, že by som mala prehodnotiť mnohé veci, neupínať sa na myšlienky, ktoré mi nerobia dobre, naopak tešiť sa z každého malého okamihu, ktorý mi urobil radosť. Ak by som niekedy hypoteticky mala zájsť na terapiu a mala by som si vybrať z ponúkaných odborníkov v danej oblasti, vybrala by som si práve túto autorku, lebo viem, že by mi porozumela a pochopila ma. Tak isto ako by pochopila aj vás.
