Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Posledný pojedač hriechov je ďalším majstrovským dielom z pera výnimočnej Francine Riversovej, ktorý prináša duchovný pokrm a zároveň šokujúci, prepracovaný príbeh vyrážajúci dych, z ktorého pri odhalení všetkých tajomstiev behá po chrbte mráz. Ide o výnimočné a vzácne dielo, krásne a plné citu, ktoré sa prepája s divokou a nádhernou prírodou zohrávajúcou svoju dôležitú rolu. Príroda, ktorá lieči a naplňuje myseľ pokojom, rovnako ako Boh zachraňujúci zranené ľudské duše. Je to nádherná kniha, ktorá v mojom srdci ostane už navždy.
•••
Posledný pojedač hriechov, Francine Riversová, kumran.sk
Čipkárka od Laury Frantzovej nie je zlá kniha, istým spôsobom sa mi páčila a sprvu som sa od nej dokonca nedokázala odtrhnúť, to nepopieram. Lucia Sekerová svojim prekladom krásne zachytila talent autorky, ktorý tak mohol byť sprostredkovaný slovenským čitateľom. Ale kniha sa napokon stala v mojich očiach priemerným ľúbostným románom, na ktorý už teraz spomínam iba v hmlistých odtieňoch.
Námet knihy má všetky predpoklady k tomu, aby si získal mnoho nadšencov historických románov. Veď príbehy o zakázanej láske v dobe, v ktorej muselo byť volanie srdca často potlačené následkom hlúpych spoločenských pravidiel, nikdy neprestanú vábiť čitateľov. Zlákať som sa nechala aj ja, no nadšenie, ktoré som očakávala neprišlo.
Lauru Frantzovú si vážim nie len ako spisovateľku, ale aj ako ženu. Má láskavé srdce, ale jej príbehom práve to srdce často chýba a v Čipkárke mi chýbalo najväčšmi. I keď sa kniha vyznačuje originálnym nápadom na spracovanie, po historickej stránke je zvládnutá vierohodne, no všetko stroskotáva na postavách. Ich vykreslenie je podľa môjho úsudku chabé, ich charaktery nezaujímavé, ich vzťahy silené. A síce sa našli aj krásne momenty či myšlienky, no čo z toho, ak vo vás príbeh zanechal pocit prázdnoty?
Srdce pre Mirku považujem za veľmi vydarené dielo a určite sa radí medzi YA s hodnotami, ktoré v tomto konzumnom a povrchnom svete priam vynikajú svojou odlišnosťou.
Ak sa pozrieme na príbeh zo psychologickej stránky, zbadáme excelentne odvedenú prácu, za ktorú si autorka zaslúži ohlušujúci potlesk. Osobne ma nadchlo, ako sa dokázala zžiť so svojimi postavami, hlavnými alebo vedľajšími, a ich charakter dokonalo vykresliť, čím dielo nepôsobilo umelo ani strojene. Práve naopak, tento príbeh mal v sebe srdce a dušu...život.
Veľkým plusom knihy je aj poukázanie na ľudskú sebeckosť, kvôli ktorej vidíme často len samých seba, a preto prehliadame druhých rovnako sa trápiacich s úskaliami, ktorými ich život nešetrí. Spoločne s Mirkou si čitateľ nakoniec uvedomí množstvo skutočností a svoj zrak upriami na pravé hodnoty. A aj keď je príbeh venovaný najmä tínedžerom, svojou témou a spracovaním určite zaujme všetky vekové kategórie. Vrelo odporúčam!
Múdra pani a iné fantazijné rozprávky pre deti aj dospelých je nádhernou publikáciou patriacou medzi klenoty literatúry. Učí nás budovať vo svojom vnútri dobro a skutočnú krásu, aby sme sa mohli, ako autor často spomína, nazývať ľúbeznými bytosťami. A to je nádherný zámer.
Ak milujete príbehy s hlbokými myšlienkami, s dokonalou atmosférou a prepracovanosťou postáv, no zároveň obdivujete jednoduchosť zlúčenú so skrytou zložitosťou, táto kniha je pre vás tou pravou. Nadchne vás svojim jazykom, príbehmi, opismi, smerovaním, ale aj prekrásnymi umeleckými ilustráciami Evy Baloghovej umocňujúcimi čarovný nádych...vrelo odporúčam všetkým!
Životopis o Dolindovi Ruotolovi rozpráva o jeho obrovskom dare viery a múdrosti, ktoré môžete spoznať cez úryvky jeho autobiografie, náboženských diel a z listov venovaných jeho duchovným dcéram. Nechýbajú ani svedectvá o zázrakoch, ktoré sa diali počas života tohto výnimočného človeka,
Joanna Bątkiewiczová-Brożeková spracovala životopis o Dolindovi Ruotolovi neobvyklou formou, ktorý miestami dokonca získaval nádych cestopisu. Joanna totiž nezaznamenáva čisto len život Dolinda Ruotola. Ozvláštňuje ho aj svojimi vlastnými dojmami z Neapola, v ktorom hľadá kúsočky skladačky Dolindovho bytia, aby ho mohla nakoniec pozliepať v nádherný, celistvý obraz znázorňujúci výnimočnú a bezhraničnú lásku jedného človeka voči Bohu.
(Ježišu, ty sa postaraj/ Joanna Bątkiewiczová-Brożeková /Zaex/kumran.sk)
Prvotina Kristy Cambronovej sa pre mňa stala veľkým sklamaním aj keď spočiatku všetko nasvedčovalo tomu, že si ma jej dielo získa po všetkých možných stránkach. Príbeh mal v sebe emóciu a nejednu krásnu myšlienku, ale ubúdajúcimi stranami sa vytrácali aj moje sympatie nie len voči Adelinmu príbehu, ale aj Serinmu. Jeden na mňa pôsobil ako holý náčrtok, ktorý autorka mylne pokladala za hotový obraz a ten druhý, ach, tak ten sa zmenil v gýčovú a lacnú romantiku. Myslím, že skĺbiť oba príbehy do jednej knihy bol veľmi chybný ťah. Necítila som medzi nimi harmóniu, práve naopak - celé to pôsobilo vynútene a chaoticky. Okrem toho, autorka tým, že polovicu knihy zbytočne venovala Sere, tak ukrátila Adelin príbeh o priestor, ktorý potreboval väčšmi ako soľ! Téma, ktorej sa venuje Kristy Cambronová si vyžaduje nie len poznatky týkajúce sa danej problematiky, ale aj obrovský cit vkladajúci do slov, čo však nedokázala ponúknuť. Nehovoriac o tom, že jej zámer poukázať na krásu aj na jednom z najkrutejších miest, aké kedy človek stvoril, nevyšiel. Nevyšlo jej ani ponúknuť čitateľom odpovede na otázky prameniace zo situácií, v ktorých len ťažko badať Boží úmysel. Vydala sa na skutočne neľahkú cestu, ktorá, ako sa nakoniec ukázalo, bola nanešťastie nad jej spisovateľské sily. Tlak, ktorý sama na seba privolala akoby ubíjal jej myšlienky, drvil ich a miesil, až sa nedokázala z toho chaosu vymaniť a preto napísala príbeh, v ktorom Boh pôsobí ako tieň bez možnosti odhaliť svoju skutočnú podstatu. Žiaľ, osobne knihu považujem za veľmi slabú, nezanechala vo mne žiadnu stopu...
Prvá časť fantasy série o kráľovských bojovníkoch mi imponuje svojim duchovným zameraním, vďaka ktorému sa v skrytých obrazoch ukrýva mnoho odkazov na kresťanský svet. Je chvályhodné, ako sa Priscilla Shirerová spoločne s Ginou Detwillerovou podujali priblížiť Božie slovo detským čitateľom v pre nich lákavej a pútavej forme v podobe fantasy príbehu, ktorý im do života, okrem iného, môže ponúknuť aj mnoho morálnych hodnôt. Žiaľ, viac pozitív v knihe nevidím a príbeh ma nedokázal osloviť, pretože jeho dejová línia bola, jednoducho povedané, nudná a nevýrazná. Rovnako ako aj tajomný svet Ahoratos, ktorému chýbala fantázia, čím sa odzrkadlila jeho prázdnota a bezfarebnosť. Čítala som nejednu fantasy, dokonca aj s duchovným zameraním, venovanú najmä mladším čitateľom, ale Kráľovskí bojovníci, ktorých nám prinieslo skvelé vydavateľstvo kumran.sk, sa kvôli spracovaniu u mňa zaraďujú na úplne posledné miesto a popravde sa k nim už nikdy viac nechcem vrátiť.
