Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Príjemný young adult príbeh o dievčine „z ľudu“ a slávnom spevákovi, kde možno nazrieť za oponu celebritných vzťahov a pochopiť, ako to naozaj chodí v šoubiznise a hudbe. Verím, že pre veľa ľudí to bude fajn oddychovka, nedejú sa tam nejaké závratné zmeny, ale dej celkom odsýpa. Pre istotu spomeniem, že kniha obsahuje pár šteklivých scén, nič prehnané. Celkový dojem je fajn, kto má rád Monu Kasten s jej príbehmi Osamelé srdce a Krehké srdce, toto sa vám bude tiež páčiť, je to dosť podobné. Za mňa 4/5*
Čítať viac
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ach Adelaide.. moderný príbeh „lásky“ pre dnešných 20-30 ročných ľudí. Musím povedať, že Roryho som neznášala od začiatku a som rada, že Adelaide s ním nakoniec neostala. Trošku mi je ľúto, že tento ich toxický vzťah hlavná hrdinka nechcela vôbec vidieť. Nonstop sa obviňovala, prekonávala, prepracovávala, dusila v sebe pocity atď. až mi to miestami začalo liezť na nervy a žienka sa prebudila až keď jej to šplechla spolubývajúca do očí (to fakt?). Príbeh bol plný pocitov, no na môj vkus až extrémne vykreslených, hlavne to ako Adelaide nemá k sebe úctu a jednu vec som úplne neznášala na nej prečo sa tak strašne trápila smrťou exfrajerky svojho „takmer frajera“, s ktorou sa poriadne porozprávala až raz v živote. Chápem, Adelaide bola to citlivá duša a Nat bola vykreslená ako dokonalosť chodiaca po Zemi, ale aj toto bolo moc vyhrotené (fakt pri každej trošku normálnej myšlienke si povedala, že si nezaslúži radovasť sa s prítomného okamihu, lebo Nat nežije? Och môj bože, také choré!) Viac prezrádzať nejdem, len som načrtla pár vecí, prečo si myslím, že ma kniha plná emócií nechytila za srdce (skôr skúšala moje nervy).
Obálka knihy je krásna, príbeh som si nakoniec ako-tak užila, ale silno rozmýšlam, či si ju nechám, keďže ma príbeh viac vytáčal a nemám pocit, žeby som si ho potrebovala znovu prečítať. No neľutujem, že som tomu dala šancu a čas, zároveň to hodnotím tak 3,5/5*
Za mňa ma kniha „neodvarila“ ako ostatných tu v recenziách (trošku moc to tu ospevujete). Autorov štýl je iný (netvrdím, že zlý) avšak mne sa nepáči, používa dosť veľa metafor, dosť veľa skákania človek si časom zvykne a nejako sa vyzná, ale úprimne, moc sa mi to čítať nechcelo. Hlavne asi preto, že to bola moja prvá knižka od Backmana a prvý z troch príbehov o smrti sa mi absolútne nepáčil hold, taký je môj pocit. Jediné šťastie je, že sa nevzdávam a knihu som celú dočítala, nebyť tejto mojej tvrdohlavosti, knihu by som po prvej poviedke už nechytila do ruky. Druhý príbeh o depresii bol už zaujímavejší a tretí o strate pamäti sa mi páčil a som rada, že práve nemu venoval autor pol knihy (a aj názov knihy).
Celkovo to hodnotím ako nevšednú útlu knižku troch poviedok/príbehov, ktoré riešia originálne témy, ale zanechajú vo vás viackrát pocit smútku ak si zažívate zlé životné obdobie, tak vám ju neodporúčam.
Viem, že moja recenzia schytá veľa dislajkov, ale hold treba niekedy povedať ako sa veci majú a nie len písať ódy. Radšej vedieť, čo môže čitateľ očakávať, ako dávať neutrálne, nič nepovediace pozitívne komentáre.
Názor na knihu si spravte sami, za mňa 3/5*
