Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Predtým, ako Svetlana Alexijevič, laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič, navštívila Slovensko som jej knihy vôbec nečítal. Na internete som videl, že ju takmer každý veľmi vychvaluje. Černobyľ je podľa mňa zaujímavá téma a bol som zvedavý, ako sa jej Svetlana zhostila. Po prečítaní mám na knihu dva rôzne názory.
Množstvo „monológov“ – výpovedí tých, ktorí to zažili, a ktorí kvôli Černobyľu trpia dodnes – ponúkalo subjektívne a relevantné zážitky. Mráz mi po chrbte prešiel hneď pri druhom rozprávaní. Na knihe mi však začala vadiť jej kompozícia, ktorá po čase pôsobila neskutočne monotónne. Svetlana necháva rozprávanie na iných ľudoch, ktorí hovoria v podstate to isté a sama do toho vôbec nevstupuje. Knihu preto stačilo prečítať do polovice, ku koncu sa čitateľ prakticky nič nové nedozvie. Rovnako mi chýbalo pár strán objektívnych faktov v Svetlaninom podaní. Bizardné je to, že v tomto viac pomôžu poznámky pod čiarou prekladateľky.
Nečakajte teda od knihy objektivitu, prípadne čísla, štatistiky a detailný “novinársky” opis udalostí. Ide skôr o prepis výpovedí a pocitov... smútok a bolesť, ktoré priniesla najväčšia katastrofa 20. storočia.
Ale aj to si treba prečítať!
