Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Popravde, s historickou detektívkou som sa stretla zatiaľ len raz a to vo vynikajúcej sérii od Juraja Červenáka, Barbarič a Stein. Keď som si prečítala anotáciu k tomuto dielu, zaujala ma a povedala som si prečo nie? Dej tejto knihy sa odohráva v 17. storočí v nemeckom mestečku v dobe, kedy ľudia verili všelijakým poverám, kedy sa pravda ohýbala podľa toho ako to vyhovovalo mocným občanom, kedy spravodlivosť vykonával kat. Kat Jakob Kuisl je aj hlavnou postavou, spolu s jeho bystrou dcérou Magdalenou a mestským felčiarom-učňom Simonom (tento si obľúbi dovtedy neznámy nápoj kávu, je to ozaj zábavné :D). Spoločne sa odhodlajú pátrať po príčinách zločinu, ktorý sa deje v meste - objavujú sa mŕtvoly detí poznačené zvláštnymi, možno čarodejníckymi symbolmi - ich snahou je samozrejme pomôcť nevinným a nájsť pravých zloduchov. Bolo to pre mňa pútavé čítanie, nielen čo sa týka samotného deja, ale aj opisy života v tej dobe.
Kniha prináša príbeh odohrávajúci sa na malom ostrove v Kórei v dvoch časových rovinách - jedna sa odohráva v rokoch 1938 -1975 a druhá v súčasnosti v roku 2008. Sleduje život dievčaťa, ženy Jong-suk, ktorá tvorí súčasť jedinečnej komunity henjo, žien potápačiek, tieto bez používania dýchacích prístrojov či iných špeciálnych pomôcok lovia morské živočíchy a tak zabezpečujú prežitie pre vlastné rodiny. Všetko čo sa týka henjo bolo pre mňa fascinujúce. Nikdy predtým som o tomto spôsobe života nepočula, ani nič nevedela. V knihe prežijeme s Jong-suk celý život, ktorý je dlhé časové obdobie úzko spätý s kamarátkou Mi-džou, dozvieme sa veľa aj o miestnych dejinách a tradíciách. Musím sa priznať, že 3/4 knihy ma nebavili, čítanie som často na dlhšie obdobie odložila, možno mi nevyhovovalo aj to, že niektoré časti boli strašne kruté a drastické. Napriek záveru, ktorý bol brilantný, nemôžem dať viac ako 3 hviezdičky.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Moja prvá (a asi aj posledná) kniha od autorky. Lákalo ma prečítať ju, zistiť čo je na nej také úžasné z čoho ľudia šalejú. To som nezistila, ale zistila som, že nie som cieľovka. Konanie postáv mi prišlo miestami smiešne, naivné, veľakrát sa dalo odhadnúť ako to pôjde ďalej. Dalo sa vytušiť, že s manželom nie je všetko také ako sa zdá. Bolo to miestami napínavé a ľahko sa to čítalo, ale už som sa nevedela dočkať konca, veľa vecí ma rozčuľovalo v deji a správaní postáv.
Táto absyntovka mi vôbec, ale vôbec nesadla. Trochu ma to aj mrzí, lebo som sa na ňu tešila. Okamžite po dočítaní ani vlastne neviem o čom presne bola - v mysli sa mi vynoria iba futbalový klub, nenávisť voči Srbom, letná sezóna, Pag a Vukovar, okrajovo Tito a Tudman, pár faktov z histórie. Vety aké používala autorka mi prišli strašne komplikované, pretlak používania cudzích slov, niekedy som vôbec nechápala čo chce autorka povedať, ako keby tie "odborné" slová používala v snahe dať text na vyššiu úroveň. A pomenovanie slovenské more poznáme asi iba na Slovensku, lebo v knihe boli turisti hlavne Poliaci, Nemci, Česi.
Kniha sa mi veľmi páčila (teda okrem tej zaláskovanej vlny, na ktorú som nejako nenaskočila), a preto som mierne pobúrená (resp. nechápem) niektorými zväčša negatívnymi recenziami, ktoré hovoria o tejto knihe ako o absolútne zbytočnej. Že nám opisuje to čo už vieme?? Pravda. Ale máme to aj s podrobnosťami, prežívame podľa mňa autentický príbeh spolu s Haymitchom, tak ako sa to stalo, 24 rokov pred nám známym príbehom Katniss a Peetu. Že sa objavujú postavy, ktoré už poznáme? Pravda. Ale spoznávame mladšie verzie ich samotných, ich v tom čase aktuálne ja. Že neponúka nič nové? Pravda. Samozrejme, že nie! Sídlo si buduje svoj systém dlhé roky, prečo by 50. Hry o život mali byť iné? Za seba som rada, že kniha vyšla, Haymitcha ako postavu som mala rada už v pôvodnej trilógii a teraz som ho spoznala ešte viac. Bola som nadšená z postupného objavovania sa staronových postáv a obľúbila som si aj hnusnú Maysilee. Určite mám k príbehu pár výhrad, ale sú len také malé kozmetické. Nič predsa nemôže byť dokonalé, najmä ak sa na to každý pozeráme subjektívne. Ale asi by som trochu upravila epilóg. P.S. Fakt neznášam tento typ mäkkých väzieb.
Kniha sa mi veľmi páčila (teda okrem tej zaláskovanej vlny, na ktorú som nejako nenaskočila), a preto som mierne pobúrená (resp. nechápem) niektorými zväčša negatívnymi recenziami, ktoré hovoria o tejto knihe ako o absolútne zbytočnej. Že nám opisuje to čo už vieme?? Pravda. Ale máme to aj s podrobnosťami, prežívame podľa mňa autentický príbeh spolu s Haymitchom, tak ako sa to stalo, 24 rokov pred nám známym príbehom Katniss a Peetu. Že sa objavujú postavy, ktoré už poznáme? Pravda. Ale spoznávame mladšie verzie ich samotných, ich v tom čase aktuálne ja. Že neponúka nič nové? Pravda. Samozrejme, že nie! Sídlo si buduje svoj systém dlhé roky, prečo by 50. Hry o život mali byť iné? Za seba som rada, že kniha vyšla, Haymitcha ako postavu som mala rada už v pôvodnej trilógii a teraz som ho spoznala ešte viac. Bola som nadšená z postupného objavovania sa staronových postáv a obľúbila som si aj hnusnú Maysilee. Určite mám k príbehu pár výhrad, ale sú len také malé kozmetické. Nič predsa nemôže byť dokonalé, najmä ak sa na to každý pozeráme subjektívne. Ale asi by som trochu upravila epilóg. P.S. Fakt neznášam tento typ mäkkých väzieb.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pri čítaní kníh od Elizabeth Strout sa cítim, akoby som našla domov. Má veľmi príjemný štýl. Nepotrebuje riešiť prehnane dramatické udalosti, stačia jej tie, ktoré sa dejú bežne v živote (teda, väčšinou - s vraždou a sexuálnym zneužívaním sa málokto stretne). Postavy sú známe z predchádzajúcich častí "série". Škoda, že moja obľúbená Olive má pomenej priestoru. Avšak ako sa dá urobiť zaujímavým 91 ročný človek? Bohužiaľ... No našla som aj pár pravdivých citátov. Obálka sa mi tiež veľmi páči.
Už samotný úvod diela je viac než nezvyčajný - stretávame mladý chudobný manželský pár s malým dieťaťom - pravdepodobne medzi sebou až tak dobre nevychádzajú (o tomto sa nedozvieme viac, ani retrospektívne) - vinou množstva požitého alkoholu sa stane, že muž PREDÁ (!!) svoju ženu a dieťa náhodnému námorníkovi. Ďalej v deji sa posunieme asi o 18 rokov dopredu, rozvíjajú sa ich osudy, nie je núdza o nudu. S mužom som vôbec nesympatizovala, bol náladovejší ako dievča v puberte. Celkovo to bol dobrý príbeh, nečakala som ako sa predaj manželky môže vyvinúť, ani akým smerom sa uberie príbeh, čo všetko vcelku zaujímavé bude obsahovať. A tých zvratov bolo vcelku dosť.
