Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Stále mám niečo rozčítané :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pre mna bola kniha sklamaním... V prvom rade - tie časové údaje na začiatku kapitol minimálne prvých 150 strán často nesedeli a zbytočne to zneprehladňovalo dej. Chýbali tam akékoľvek opisy vyšetrovania... Hlavní “vyšetrovatelia” , mali vsetky informácie len počutia, prvých 150 strán len ranajkovali, obedovali, večerali alebo pili, dokonca po prvých troch vraždách neboli ani na mieste činu. Viacero dejovych liniek bolo úplne zbytočných a nikam neviedli - sluha Janko a jeho priateľ Jozue, Katarína Detkova, Kohutik, WTF??? Množstvo vecí je popísaných len v náznakoch a sú nedovysvetlené, nejasné, neprehladné alebo nelogické... Knihu som dočítal, ale som sklamaný.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
No ja neviem... To som jediný komu prišlo divné a totálne nelogické, že traja kamoši idú spolu na stanovačku, jeden z nich v noci záhadne zmizne potom čo povie že si ide iba odskočiť a už sa nevráti späť... A tí ostatní dvaja kamaráti to dva dni nikomu nepovedia a tvária sa že nič a ďalej si žijú akoby sa nič nestalo? Toto bolo podľa mňa úplne dejovo nedotiahnuté a vyrušovalo ma to asi dalších 100 strán, kým som sa zmieril s tým, že autor to ozaj už nijako bližšie nezdôvodní... Ozaj ma to veľmi vyrušovalo...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prvá časť príbehu o živote hrdinu Odysea. Spočiatku pomalý (menej záživný) nábeh, zachytávajúci detské roky a dospievanie Odysea, avšak čiastočne kompenzovaný opisom krajiny a popretkávanými pútavými príbehmi iných gréckych hrdinov (argonauti, Herakles...) a v neposlednom rade opisom udalosti, vedúcich k trójskej vojne. Približne od polovice knihy sa ocitáme na brehoch Tróje - opis vojny je pútavý, bojujúci hrdinovia, u niektorých prevládajú svaly u iných rozum, misky váh sa raz prikláňajú na jednu, potom na druhú stranu... Kniha končí dobitím Tróje za použitia Odyseovho úskoku - trójskeho koňa. Pre zaujimavosť som si (po rokoch) pozrel aj film Trója (2004), ale opäť raz platí stará pravda, že kniha je vždy lepšia. Takže za mňa neľutujem, že som si knihu prečítal, určite bola prínosná na osvieženie mojich už tak dávno zabudnutých a obmedzených znalostí gréckych bájí a ich hrdinov a určite si prečítam aj druhú časť zachytávajúcu strastiplné putovanie Odysea späť na rodnú Itaku.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po Sibírskej výchove, Voľnom páde a Dychu tmy som sa tešil na akúkoľvek novú knihu od tohto autora, ale táto kniha je podľa môjho názoru brak. Hoci som si prečítal anotáciu knihy ešte pred tým než som ju kúpil (už tam som mal byť na pozore), spoliehal som sa na renomé autora a na to že aj zdanlivo jednoduchú zápletku môže vyrozpráva inak, osobitým štýlom, zaujímavo ... Nie, drahí priatelia, nečakajte nič zložité... Dej je skutočne úplným klišé - Starý nájomný vrah chce zavesiť kariéru na klinec no ešte pred tým ho čaká posledná úloha, ktorú mu zadá krutý a vypočítavý boss: zabiť ešte jednu obeť, navyše - v rozpore s kategorickým imperatívom nájomného vraha - ženu ... Samozrejme, že v ako každej správnej spy story (bohužiaľ spred roku 2000), boss v skutočnosti nechce svojmu vernému nájomnému vrahovi dopriať zaslúžený oddych ani po tejto "poslednej misii". Iritoval ma i samotný text, ktorý je rozporuplný: na jednej strane má nájomný vrah zásady - nevraždí obete doma, nevraždí ženy a deti, a na druhej strane sa v knihe na iných miestach dočítame ako niekomu nastražil výbušninu práve v jeho dome, alebo pri popravách na verejnosti taktiež výbušninou nastraženou v aute hynuli aj nevinné obete, medzi inými práve ženy aj deti... Ďalšie klišé - samozrejme, že vrah sa zamiluje do svojej obete, hoci predtým žil celý život ako boh vojny a nenávidel všetko a všetkých... Nehovoriac o samotnej obeti - celý život si pokojne nažíva v Miláne, pracuje ako kvetinárka, je to stelesnenie dobroty, nemá žiadnych nepriateľov, ale keď ju násilím vtiahnu do auta a unesú dvaja Rusáci, nemá problém v zlomku sekundy uveriť tomu, že ich úmysly sú čisté a oni jej chcú vlastne dobre... Celkom logické, asi by som sa na jej mieste správal rovnako (irónia)... Po istom čase ma začali neskutočne vyrušovať i tie neustále "prúpovídky" hlavného hrdinu, ktorými sa akože niečo snažil vysvetliť svojmu kolegovi, no v konečnom dôsledku to vyzeralo tak, akoby sa autor len snažil navýšiť počet strán... Nuž a ten záver... Celých 234 strán knihy vedie k jedinému okamihu, záverečnému vysporiadaniu medzi hlavnými hrdinami, konečnému zúčtovaniu, k poslednej 11 kapitole a tu to autor zabalí po necelých 10 stranách a je koniec... Nechcem kaziť ilúzie tým pár ľudom, ktorý majú tohto autora radi, ale táto kniha podľa môjho názoru kvalitatívne nezodpovedá tým predošlým...
