Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Veľmi ťažko sa mi píše recenzia na túto knihu, pretože absolútnym spôsobom odhaľuje byrokratické nezrovnalosti v našom systéme, ktoré pravdepodobne pretrvávajú až do dnešného dňa, aj keď si tomu nie všetci sú vedomí. Kniha je písaná
denníkovou formou, ktorú ja osobne veľmi neobľubujem, pretože sa veľmi ľahko strácam medzi jednotlivými dňami a potom vtom nemám najlepší prehľad.
Kniha sa venuje príbehu istého Vladimíra Otčenáša, ktorý mal napohľad krásny život. Mal manželku, deti a prácu. Nedávno dostaval dom. Vtom mu ale osud zaklopal na dvere a bohužiaľ začala jeho veľmi temná etapa života. Jeho žena naňho
podala trestné oznámenie, ktorým pre Vladimíra začal 13 mesačný pobyt v pekle. Odhaľuje nám svoje emócie, zrútenia, takmer kolaps jeho psychického zdravia a opisuje nám jeho každodenný život medzi zatvorenými stenami vo väzení z
ktorého niet úniku. Odhaľuje nám justičné praktiky na Slovensku, byrokraciu a nespravodlivosť voči základným právam, na ktoré ma každá živá bytosť právo.
Pri tejto knihe ma denníková forma spočiatku tiež trochu štvala, ale po pár stranách som sa s tým zmieril. Hodnotiť napätie, opis atmosféry a štýl akým je kniha napísaná a aký rukopis zanechal autor, o tom sa ja baviť vlastne ani nechcem, pretože v tejto knihe ide podľa mňa o niečo úplne iné. O pravdu.
O nespravodlivosť. O krutom živote. O zlu. O chamtivosti. O skazenej spoločnosti. A takto by som mohol pokračovať do rána.
V istých momentoch bolo pre mňa čítanie tejto knihy veľmi ťažké a to nie z iného dôvodu ako z obsahu. Jednoducho ma privádzala tá celá nespravodlivosť do šialenstva, preciťoval som všetko s hlavným hrdinom, veľa krát sa mi nahrnuli slzy do očí.
Celý čas som si kládol otázku: ,,Prečo??'' Prečo by sa niekto k ľudksej bytosti takto správal a takmer ho ubral o úplne základné práva.
Vladimír si prešiel peklom, slovom peklom ani zďaleka neopisujem všetku špinu, nespravodlivosť a nehumánnosť činov, ktoré mu spôsobila spoločnosť. Najsmutnejšie je na tom to, že toto peklo mohlo zažiť namiesto Vladimíra ktokoľvek z nás a ešte
vždy ho zažiť môže. To je fakt, ktorý je bohužiaľ, aj dnes realitou a je mi ťažko z vedomia, že sme sa ako spoločnosť neposunuli v týchto ohľadoch, aj keď dúfam, že sa mýlim.
Len ťažko sa dá hodnotiť knihu Všetko je raz prvý raz od Rudolfa Hrčku. Pre mňa je táto kniha takým nevinným dielom autora, plná krásnych spomienok na minulosť, krásu detstva, kde každý z nás zažíva nové veci po prvý raz. Príbehy sú veľmi ľahko čítateľné, sú jasne a zrozumiteľne napísané. Pre mňa to bol vlastne akýsi denník autora, ktorý nám odkrýva jeho minulosť, od detstva až po dospelosť. Autor veľmi dobrým spôsobom opisoval zážitky a bolo cítiť silné nostalgické pocity.
——
Kniha bola pre mňa skôr taká tá klasická oddychovka, aj keď v niektorých príbehoch som cítil aj trochu napätia, niekedy som sa riadne zasmial a naopak niekedy som pociťoval aj ľútosť. Po všetkých stránkach sa mi vlastne páčila, páčili sa mi opísané príbehy a celkový výsledok ako boli príbehy spracované, ale nebolo to pre mňa nič prevratné.
——
Ak si chcete oddýchnuť, trochu vypnúť a priveľmi nerozmýšľať, určite odporúčam.