Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autora Davida Jacksona som do dnešného dňa nejakým významnejším spôsobom nevnímal, až do dňa, keď som si kúpil knihu ANI NEPÍPNI, ktorej obálka ma v knihkupectve veľmi zaujala.
Som milovník trilerov, krimi a psycho-trilerov a táto kniha sa mi zdala ako skvelá voľba, aj vďaka jej ospevavosti na internete.
Príbeh ANI NEPÍPNI sa točí okolo "rodiny" Bensonovcov. Majú dievčatko Daisy, ktorá žije v podkrovnej izbe, bez okien a za zamknutými dverami. Niečo ale na celom nesedí, Bensonovci niečo taja. Ich milovaná Daisy, nie je ich. Je to dievčatko, ktoré uniesli. Daisy má už 10 rokov, keď ju uniesli mala iba 7. Za ten čas sa toho stalo veľa, ale tie najprekvapiješie a najznepokojivejšie veci sa začnú diať iba teraz. Sledujeme aj seržanta Nathana Codyho, ktorý zažije najhrozivejšie obdobie svojho života.
Začiatok príbehu sa začal veľmi sľubne. Hneď na začiatku sme spoznali hlavné postavy. Nemal som pocit, že sa príbeh rozbehoval akokoľvek pomaly. Myslím si, že počas celého príbehu sa dej kolísal na rovnej vlne, autor dodržiaval pravidlo napätia, ktoré ma držalo v pozore. Páčila sa mi prepojitosť línie postáv, myslím si, že postavy boli napísané primerane a jednoducho do príbehu sedeli. ALE. Už v strede príbehu som zistil, že písanie alebo teda rukopis autora sa mi veľmi nepozdáva. Je to iba môj subjektívny názor, ale pre mňa bolo písmo autora akoby moc jednoduché, priveľmi obyčajné a nebolo obohatené nejakou "pridanou hodnotou". Záver sa gradoval veľmi pekne, bol som napätý, zo začiatku ma koniec trochu sklamal, ale úplný záver ma veľmi šokoval.
Aj napriek viacerým negatívam sa mi kniha veľmi páčila, téma a celkový príbeh sa mi veľmi pozdával.
Ako len opísať slovami tento zdevastajúci a (vďakabohu) iba fiktívny príbeh autora Neala Shustermana.
V "budúcej Amerike" sa zriadilo po vojne tzv. "Uvoľnenie", podľa ktorého mohli byť deti od 13. až do 18. roka života poslaní na transplantáciu všetkých orgánov po súhlasu rodičov. V knihe sledujeme príbeh troch hlavných hrdinov: výbušného Connora, sirotu Risu a spočiatku poddajného Leva. Ich cesty sa nečakane skrížili a ich túžba prežiť sa stane ich nočnou morou.
V knihe sa autor zamýšľa aj nad otázkou života a smrti. Kedy vlastne život začína a kedy končí? Má človek vôbec dušu? A ak áno, kedy ju získava? - Je na toto odpoveď ? A ktorá je tá správna ? - to nik nevie.
Táto kniha ma naozaj veľmi bavila, ak sa to dá povedať, vzhľadom na tému a druh tohto príbehu. Dej veľmi rýchlo naberal na obrátkach a už po prelistovaní prvých pár stránok ma kniha dokázala vtiahnúť do deja spôsobom, že som sa od knihy absolútne nevedel odpútať a tešil som sa na každý moment, keď si ju opäť môžem vychutnať. Nikdy som nič podobné tomuto príbehu a zápletky nečítal. Spočiatku som bol zhrozený a zdesený z tejto príbehovej línie, pretože po pomyslení na to, že by to mohla byť realita mi prišlo zle. Kniha bola napísaná jednoduchým jazykom a bola prirodzene pútavá. Nechýbali nečakané zvraty, napínavé a emocionálne scény so štipkou romantiky, ktoré dokážu vtisnúť aj sĺzu do očí.
Knihu hodnotím veľmi kladne a môžem vám ju s čistým svedomím odporúčiť.
Prvá moja kniha od nemeckého autora Sebastiana Fitzek. Tým, aké chvály som počul na tohto autora psychothrilerového žánru, som mal od tejto knihy očakávania posadené na dosť vysokom spektre. Musím uznať, že autor ma absolútne nesklamal a aj cez vysoké očakávania si ma naozaj dostal a vtiahol do tohto príbehu.
Príbeh knihy Pacient sa točí okolo malého Maxa Berkhoffa, ktorý jeden večer záhadne zmizol a jeho otec a matka odvtedy prežívajú svoju chmatateľnú nočmú moru. Takmer po celý čas sledujeme život Tilla Berkhoffa, otca Maxa. Všetky indície smerujú k sériovému vrahovy Guidovi Tramnitzovi, ktorý je zavretý na psychiatrii a Till sa rozhodne stať sa pacientom aj on sám, aby konečne odhalil neodhalené.
Začiatok príbehu mi prišiel celkom prehľadný, veľmi sa mi zapáčilo, ako autor prepojil jednotlivé línie príbehu a postáv a mali sme možnosť ich úplne s prehľadom preskúmať.
Autor ma hneď od začiatku dokázal perfektným spôsobom vtiahnuť do deja, čo si myslím bolo vďaka štýlu jeho písania a napínavosti v jeho rukopise.
Hlavné postavy sa mi zdali veľmi jasné, prehľadné a v postavách som sa nemal šancu strácať sa.
Nie príliš dlhé kapitoly ma dokázali udržať sa pri knihe a aj keď som už musel pustiť knihu z ruky, tak sa to jednoducho nedalo a potreboval som si prečítať minimálne jednu ďalšiu.
V jednoduchosti, po celý čas počas čítania príbehu sa niečo dialo, hľadali ste odpovede na nezodpovedané otázky, ale najviac som sa samozrejme tešil na koniec - pretože, ako sme zvyknutí pri psychotrileroch, tak koniec je ten najprekvapivejší (väčšinou).
Koniec tejto knihy ma ani nemohol viac prekvapiť, po celý čas som mal pocit, že čítam niečo explicitné a zas a znova som sa zmýlil.
