Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Čítam, čítaš, čítame.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Určite dobré poviedky do zbierky, ak zbierate knihy Miku Waltariho. Ale ináč sú tak trochu priemerné, takže pre ostatných veľmi neodporúčam. Ale skúste a uvidíte.
Čínska mačka je zbierkou rozprávok od Miku Waltariho, a ide o veľmi dobrú zbierku, ktorá má v sebe jednu nádhernú vlastnosť. Je ozaj pre všetky generácie, a takých kníh je veľmi málo na trhu.
Táto kniha patrí k tým, ktoré Mika Waltari vydal počas 2. svetovej vojny, zároveň je to jeden z prvých, alebo dokonca jeho prvý historický román. A ono to vidieť. Ak porovnám “Bosú Kráľovnú” s “Tancom nad hrobmi”, Waltariho nasledujúcou knihou, rozdiel je priepastný, a ja osobne dám vždy prednosť druhej menovanej knihe. Román mi pripadá akosi nedokončený. Ako keby chcel povedať viac, ale vlastne nepovie nič v konečnom dôsledku.
Boris Godunov je ťažké čítanie. Od Puškina by som určite viac odporučil či už poetického Eugena Onegina alebo skvelú Kapitánovu dcéru. Boris Godunov by mal patriť do klasickej knižnice ale mne tento román nesadol.
Eugen Onegin je veršovaný román, to aby čitateľa náhodou neprekvapilo. Ale ináč sa týmto skvelým románom dá prelúskať pomerne rýchlo, a aj vás vtiahne do deja. Takže na víkend na chate ako vyšité.
Podľa môjho skromného názoru najlepší Puškinov román. Ak sa zaujímate špeciálne o ruskú literatúru (Tolstého, Dostojevského), tak tento chlapík ruských autorov z druhej polovice 19. storočia dosť ovplyvnil a čiastočne z neho ďalší dvaja spomenutí velikáni čerpali. Je to naozaj výborná kniha, a nezabudnite, že ak ju budete čítať, Puškin ju napísal pred skoro 200 rokmi, avšak stále sa rovnako dobre číta.
Pre budúce mamičky skvelý darček. Samozrejme kniha nemôže pripraviť rodičov na všetky situácie, ale je to dobré čítanie, najmä pre rodičov, ktorí čakajú prvé dieťa.
Skvelá kniha, a čo ma prekvapilo, z troch veľkých kníh Hemingwaya ma práve táto nadchla najviac, možno aj pre to, že viaceré lokácie z knihy som navštívil. Číta sa to ľahko, ako aj ostatné Hemingwayove knihy. Jediné, čo možno vytknúť, je trochu presladený koniec knihy, ale určite to nie je žiadne “povinné” čítanie, skôr dobrovoľné a výborné.
Priznám, že táto kniha ma veľmi, veľmi nudila. Do konca som sa musel vyslovene prehrýzť. Zatiaľ čo “Starec a More” aj “Zbohom zbraniam” sa čítajú tak nejako rýchlo a s ľahkosťou, tento román je ťažkopádny, a akosi som sa nevedel vcítiť do príbehu. A ani postavy nejako nesedeli, v príbehu som mal pocit ako keby každá z postáv skôr hrala divadlo, než prežívala v partizánskej vojne.
Trochu nudné, uznávam, avšak Ernest Hemingway si minimálne zaslúži viac hviezdičiek za to, že táto kniha je naozaj umeleckým dielom, a vyšperkovaným. Skúste napísať knihu odohrávajúcu san a 3x2 m priestore, ktorá môže mať hluché miesta, ale ktorá naozaj má gradáciu, má príbeh. Takže opäť žiadne iba “povinné” čítanie, skúsenejší čitateľ si knihu vie užiť.
