Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Pre mňa ako čitateľku bolo vždy náročné rozumieť svätému Augustínovi - filozofovi. Jeho Vyznania boli pre mňa ťažkopádne a ťažko som v nich objavovala ich poetiku. Stále mi však vŕtalo v hlave, prečo je ten Augustín taký obdivovaný, často citovaný, stále inšpiratívny. No a konečne prišla kniha, ktorá toto všetko jednoducho vysvetľuje a analyzuje. Presne ako hovorí podtitul - je tam jeho život, jeho texty, jeho spiritualita. A ako bonus "skutočný" Augustín v divadelnej hre, úryvky z nej sú úvodom do kapitol knihy. Autor žije priamo v Pavii (kde je sv. Augustín pochovaný) a je aj členom rehole augustiniánov a myslím, že tento vrúcny vzťah s Augustínom v knihe poznať, rovnako aj autorov slovenský pôvod. Je to skrátka kniha, ktorá prelomí ľady medzi čitateľom a Augustínom (ak nejaké sú).
Knižka Velebím ponúka 90-dňový program pre ženy, ktoré chcú posilňovať svoje dobré stránky a manažovať tie slabšie. Cez meditácie a priblíženie iných žien z histórie cirkvi kniha ponúka denné zamyslenia rozdelené do týždňov. Nie je to kniha, ktorú si vezmem a za tri-štyri večery prečítam. Je to kniha najmenej na 3 mesiace, kúsok po kúsku pomáha vystavať iný pohľad a prístup k vlastnému duchovnému životu. Podľa mňa ju ocenia moderné veriace ženy, pre ktoré je sebarozvoj súčasťou ich životného štýlu a nie je v žiadnom rozpore z vnímaním a rozvíjaním vlastnej ženskosti. Myslím, že je to niečo, čo sa oplatí raz za život absolvovať.
Rozmýšľam, či je podstatné pre čítanie tejto knihy poznať osobnosť kňaza Braňa Bukovského. Myslím si, že nie. Výpovede ľudí, ktorí ho poznali a ktorí o ňom hovoria v tejto knihe, sú také plastické, že sú súčasťou osobného pátrania čitateľa po osobnosti tohto kňaza. Čitateľ objavuje veľkosť obyčajného človeka, počúva príbehy z toľkých strán, až je fascinujúce uvedomiť si, s koľkými ľuďmi vlastne prichádzame každý deň počas celých rokov do kontaktu a čo to s nami robí.
A nad tým všetkým sa nesie pokojné prianie: Kiežby o každom z nás po našej smrti napísali naši blízki, známi i neznámi, knihu ako je táto. Len tak, ako spomienku pre ďalšie generácie, ako rukolapný dôkaz, že sme boli a že tu po nás niečo zostalo.
Hovorí sa, že ak chceme dieťa posúvať v čítaní a v chápaní textu, máme mu ponúknuť knižku určenú pre vyššiu čitateľskú úroveň. Knižka o svätom Augustínovi taká je - očarujúci príbeh rozprávaný v prvej osobe priamo Augustínom sa hodí približne pre detských čitateľov od 8 rokov. Nie je to knižka určená len na zábavu (aj keď niektoré veci z Augustínovho života zábavné sú), ale skôr na žasnutie a skúmanie života tohto právnika, filozofa a učiteľa, ktorý sa po smrti stal svätcom a dodnes sa jeho diela študujú. Augustín tu popisuje svoj život so všetkým, čo v ňom bolo (samozrejme, primerane tomu, že ide o knihu pre detského čitateľa). Je v nej kus histórie, má životopisné črty s vnútornými drámami a je v nej aj sen o lepšom svete.
Ilustrácie sú viac než parádne, malých čitateľov poteší aj väčšie písmo. Kniha sama o sebe nie je hrubá, čiže dostaví sa aj čitateľský úspech po samostatnom prečítaní.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto sú myšlienky, ktoré ku mne počas čítania knihy prišli jedna po druhej: Kniha ma zo začiatku nudila. Rozbiehala sa pomaly. Myslela som si, že nič nevie tak veľmi ovplyvniť vzťahy v rodine ako rakovina. Táto kniha dokazuje, že sú aj iné veci. Aj také, ktoré nik nevie. Táto veta sa opakovala v príbehu až príliš často. Popísaný príbeh sa pokojne mohol stať aj v skutočnosti. Po čase som začala byť zvedavá, ako sa vyvinie vzťah medzi Margheritou a Giuliom. Tešilo ma čítať o dvojici, ktorá nad fyzickú stránku kladie tú nefyzickú. Nevedela som odhadnúť babku Teresu a hoci mi jej príbeh prišiel napokon zbytočný, spätne chápem, že sú veci v živote, ktoré zažijeme len raz, no ich účinok trvá naveky. Tŕpla som strachom, ako to dopadne s Margheritou.
Kiežby som mala opäť 14-15-16-17 rokov a čítala túto knihu. Aj v 19-tich by mi sadla. Aj v 23. Viem, že by som ju čítala zas a znova, zastavovala sa pri silných myšlienkach a veľkých pravdách, ktoré dokážeme úplne fatálne vnímať snáď len v tom veku. Viem, že by som si jej ideál niesla dlho dlho so sebou a vnútorne rozumela veciam, ktoré nikto nevie, lebo by som ich vedela ja.
Kateřina Tučková (ročník 1980) je slovenským čitateľom známa najmä ako autorka Žítkovských bohýň. Knihu Vyhnání Gerty Schnirch o odsune brnenských Nemcov pozná už menej ľudí a niekedy sa obávam, že rozsah Bílej vody odradí mnohých čitateľov. Čo je ale škoda, pretože tak kvalitne vystavanú knihu, kde aj napriek rozsahu ani jedno slovo nie je navyše, týkajúcu sa našich nie úplne dávnych spoločných československých dejín, som vlastne ešte nečítala. Na 686 stranách prežijete viac ako 60 rokov, budete trpieť s rehoľníčkami, zažijete bezmocnosť a znechutenie pri agentoch a špehúňoch, budete žasnúť nad životným štýlom sestier, budete obdivovať ich presvedčenie a túžbu po sviatostnom živote, povzbudia Vás svojou odvahou a vernosťou. Budete zúfalo túžiť po novembri 1989. A potom tiež zažijete stret s realitou, keď ani november okamžite neznamenal slušnosť.
Celý román by mal byť odporúčaným čítaním pre tých, ktorí si myslia, že za komunizmu bolo lepšie; tých, ktorí kritizujú cirkev a odmietajú vidieť veci tak, ako sú – teda nielen so zlým, ale aj s dobrým a prečítať by si ho mali najmä tí, ktorí nedôverujú ženským schopnostiam, majú tendencie ženy znevažovať, prípadne ich prehliadať. V tejto knihe to boli práve ženy, ktoré dokázali ustáť to najhoršie životné peklo a urobili to veľkolepo.
Kateřina Tučková (ročník 1980) je slovenským čitateľom známa najmä ako autorka Žítkovských bohýň. Knihu Vyhnání Gerty Schnirch o odsune brnenských Nemcov pozná už menej ľudí a niekedy sa obávam, že rozsah Bílej vody odradí mnohých čitateľov. Čo je ale škoda, pretože tak kvalitne vystavanú knihu, kde aj napriek rozsahu ani jedno slovo nie je navyše, týkajúcu sa našich nie úplne dávnych spoločných československých dejín, som vlastne ešte nečítala. Na 686 stranách prežijete viac ako 60 rokov, budete trpieť s rehoľníčkami, zažijete bezmocnosť a znechutenie pri agentoch a špehúňoch, budete žasnúť nad životným štýlom sestier, budete obdivovať ich presvedčenie a túžbu po sviatostnom živote, povzbudia Vás svojou odvahou a vernosťou. Budete zúfalo túžiť po novembri 1989. A potom tiež zažijete stret s realitou, keď ani november okamžite neznamenal slušnosť. A dozviete sa možno aj niečo, čo ste nevedeli - napríklad o Vilemíne z 13. storočia, ktorá už vtedy hovorila, že na riadení Cirkvi sa majú podieľať ženy... alebo o biskupovi Davídkovi a ženách, ktoré vysvätil za kňaza... alebo si len opäť potvrdíte, že akékoľvek násilie neprináša nič dobré a lepšie je žiť život pravdivo, slušne a s úctou k druhému.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Autor v tejto časti série o Aristokratke zasa chytil poriadny dych. Za mňa je príbeh na úrovni prvého dielu a dielu o zločine na zámku kostka. Najviac som sa zabavila, keď Marie tlmočila pani Tichú pred holandskou kráľovnou. Túto časť pokladám za majstrovskú, čo sa týka dialógu. Teším sa aj na ďalšie pokračovanie. Po množstve "náročnej" literatúry mi táto svieža, nesmierne vtipná séria kníh veľmi dobre padla. Pritom nejde o prvoplánový humor - pri troche nadhľadu Evžen Božek v knihe opisuje situácie, ktoré pokojne môžu nastať.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Na túto knižku som natrafila vďaka kampani občianskeho združenia s názvom Buď uchvátený knihou na fundraisingovom portáli Startlab. Texty stredoškolského učiteľa Alessandra D´Aveniu som občas čítala na portáli Postoj. Preto ma prekvapilo, keď som zistila, že napísal aj knihu (a vraj nie jednu). Anotácia od autorov startlabovej kampane sa mi páčila, tak som si knihu rovno kúpila.
A potom prišla kniha naozaj do schránky a ja som začala čítať. V skratke mám len dve stanoviská po prečítaní:
1. Aj ja som touto knihou uchvátená.
2. Túto knihu si nechávame doma a keď budú moji synovia -násťroční, verím, že si ju prečítajú. Mali by.
Kniha nemá príliš bombastický príbeh. Ide akoby o denníkové rozprávanie 16 –ročného chalana Lea, ktorého nudí škola, vymýšľa adrenalínové hlúposti, nepočúva rodičov a neznáša profákov v škole. Až kým sa nezabuchne do Beatrice. Až kým nestretne zastupujúceho profáka dejepisu Snívača. Až kým nehavaruje na svojej motorke. Až kým sa nerozhodne spoznať svoj sen a uskutočňovať ho.
Pri čítaní mnou prebehla vlna emócií. Leo mi bol na začiatku nesympatický, rovnako ako jeho spolužiačka Silvia. Po prečítaní jednej konkrétnej vety som chcela odhodiť celú knihu, že takéto prasačinky čítať nebudem. Potešila som sa, keď do deja vstúpila postava profesora Snívača. Postupne som začala mať Lea i ostatné postavy rada.
Nechcem prezrádať dej, napokon, ten si môžete prečítať z prebalu knihy. V skratke, Leo sa zamiluje do Beatrice, ale tá vážne ochorie. Chcem Vás najmä navnadiť na tento nie tuctovo a nie prvoplánovo vystavaný príbeh, kde sa všetko točí okolo sna, okolo vypĺňania bielej plochy v živote. Bielu totiž Leo doslova neznáša. Kniha sa Vám bude páčiť, ak ste neprestajným hľadačom (možno aj franklovského) zmyslu života.
S chuťou som sledovala, ako Leo premýšľa, bojuje sám so sebou, padá a vstáva. Nechával sa viesť rodičmi, učiteľmi a priateľmi, rástol v múdrosti.
Kiež by si táto kniha našla cestu k mladým ľuďom, k ich rodičom aj učiteľom. Aby sa trošku pozreli na našu obyčajnú každodennosť, na to, čo všetko máme, čo to pre nás znamená a kde je naše miesto.
Túžim, aby moji synovia boli ako Leo a ja túžim byť občas Beatrice, občas Leova mama a najčastejšie Silvia.
