Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Som knihomolka až do špiku kostí a bez knihy ani nevyjdem z domu :) Moje knižné recenzie môžete najnovšie nájsť na www.cocitam.sk
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Síce už nejaký ten čas nemám 16, avšak kniha Všetkým chalanom si ma získala. Od originálneho námetu so stratenými ľúbostnými listami, cez sympatické a vtipné postavy, až po nevinnú romantickú zápletku. Do kože Lary Jean som sa vedela vžiť tak dokonale, až som nadobudla pocit, že keby sme sa stretli v skutočnom svete, boli by z nás najlepšie kamošky.
Jediné, čo skutočne ľutujem, je to, že som nemala možnosť túto knihu čítať, keď som bola sama puberťáčka. Lara Jean má síce svoje muchy, ale celý čas zostáva verná sama sebe, na nič sa nehrá a nepokúša sa byť niekým iným len preto, aby sa zapáčila nejakému chalanovi. Nebojí sa byť iná a svoja, a to by som v 16-tich potrebovala vytetovať na čelo.
Ak ste milovníkmi rozprávok, fantázie a tajomstiev, táto kniha je pre vás presne to pravé orechové.
Ja som sa do nej zamilovala od začiatku až do konca a nechcela som, aby niekedy skončila. Veď ktorý knihomol by odolal príbehu začínajúcemu v knižnici a odohrávajúcemu sa vo svete plnom políc s knihami, tajných miestností s knihami a ukrytých kútikov s pohodlnými kreslami? Ja teda určite nie.
Dej utkaný ako jemná pavučinka, ktorú tvoria nite rozprávok a príbehov ma unášal niekam vdiaľ a ja som si vychutnávala autorkin štýl písania a jednoducho sa tešila ako malá. Jednoducho som si vychutnávala to, že čítam. A čítala som Bezhviezdne more s čírou a úprimnou radosťou, až sa moje knihomolské srdiečko trepotalo blahom. Erin píše nádherne a slovenský preklad je taký výborný, že v niektorých chvíľach som len sedela a užívala si tie krásne slová a vety.
Možno to nie je kniha úplne pre každého, mne však pripomenula radosť z čítania a prečo som sa ako malá tak rada ponárala do vymyslených svetov, v ktorých som sa mohla celá stratiť :)
Sériu Sedem sestier som si zamilovala od prvej knihy, ale s prečítaním príbehu o štvrtej sestry CeCe som si dala načas. CeCe mi nebola veľmi sympatická už od prvej knihy a ani po prečítaní jej príbehu som si s ňou veľmi nesadla do nôty.
Aj keď sa nestala mojou obľúbenou sestrou, jej hľadanie predkov a príbeh Kitty sú pútavé, miestami dychvyrážajúce a veľmi ma inšpirovali. Vďaka Lucinde som spoznala Austráliu, jej históriu, kultúru a umenie spôsobom, až som mala pocit, že som ju navštívila. Cítila som neznesiteľnú vlhkosť obdobia dažďov, aj spaľujúcu horúčavu a vo vzduchu závan vône eukalyptu.
Príbehy Kitty aj CeCe rozprávajú o sile, odvahe a vytrvalosti žien v minulosti, ktorých úspechy boli často zatienené mužmi, ale ktoré nebojácne dláždili cestu pre nás, moderné slobodné ženy. Silný charakter sa však neprejaví v dobrých časoch a preto museli prekonať bolesť, stratu, strach a vlastné slabosti, aby našli samé seba a svoje šťastie.
Veľmi som obdivovala pôvodných obyvateľov Austrálie a ich unikátnu kultúru a umenie. S ťažkým srdcom som prežívala, ako s nimi zaobchádzali bieli osadníci, ale aj predsudky s ktorými sa stretávali nie len v minulosti, ale ktoré pretrvávajú až dodnes. Predsudky súvisiace len s farbou pokožky.
Lucinde sa opäť podarilo napísať silný, pútavý a pre mňa veľmi inšpiratívny román a musím zložiť z hlavy pomyselný klobúk pred jej dôkladným štúdiom historických reálií a kultúry krajiny, o ktorej píše.
Perlovú sestru si zamilujú všetci fanúšikovia série Sedem sestier a ak ste túto sériu ešte nečítali, vrelo ju odporúčam, pretože okrem výborného príbehu sa dozviete zaujímavé informácie o histórii a kultúre Austrálie.
Od Vi Keeland som prečítala už niekoľko kníh, avšak moja štatistika hovorí, že sa mi páči každá druhá. Bohužiaľ, Nahá pravda sa zaradila práve k tým, ktoré ma práve nenadchli. Už v úvode knihy ma Grayovo správanie nahnevalo tak, že som knihu skoro zatvorila. Vzápätí sa však na scéne objavila jeho pestúnka z detstva a táto dáma v zrelom veku s ikrou a svojskou náturou mi to trošku vynahradila a pozmenila môj názor na arogantného, prehnane sebavedomého hlavného hrdinu. Odtiaľ bol však dej ako na hojdačke, chvíľku mi dej plynul hladko, vzápätí som rozčarovane krútila hlavou a nechápala, čo to autorka stvára. Čo sa zdalo ako vynikajúci nápad, ako sa Layla s Greyom stretli, bolo nakoniec pre mňa veľkým sklamaním, lebo autorka potenciál tohto námetu absolútne nevyužila. A dalo sa z neho vyťažiť tak veľa. Akoby to nestačilo, mala som pocit, akoby preskočila niektoré pasáže ich vzťahu aj celého deja, lebo postavy skákali z prekvapivých a problémových situácií k dokonalému sa zmiereniu so všetkým, čo sa stalo. Zdalo sa mi to prinajmenšom nereálne vzhľadom na bomby, ktoré sa im Vi rozhodla hodiť do života. A keby tá bomba bola aspoň jedna, ale Vi sa rozhodla, že jeden šok nestačí a treba tomu ešte pomôcť, čo už však na mňa pôsobilo príliš silene.
A to ešte nezmieňujem adopciu psa Grayom, ktorý často cestoval preč a psa nechával Layle, ktorá pracuje 13 hodín denne. Ako milovníčke psov mi toho štvornohého chudáčika bolo až ľúto.
Verím, že si kniha nájde veľa fanúšikov, mne práve táto nesadla, ale teším sa od Vi na ďalšie romány, ktoré ma prinútia sa červenať :)
Po niekoľkých pokusoch naladiť sa na vianočnú nôtu knihou sa mi do rúk dostal Zasnežený Notting Hill. Ak som začala čítať s pochybnosťami, či konečne nájdem vianočný príbeh, ktorý ma chytí za srdce, mohla som ostať pokojná, lebo hneď v úvode knihy vysvitlo, že Jules Wake a Julie Caplin, autorka knihy Kaviareň v Kodani, ktorú som si zamilovala, sú jedna a tá istá osoba.
A Jules ma nesklamala, lebo sa predo mnou odvíjal krásny príbeh plný ľudskosti, porozumenia, lásky a to všetko zasadené do predvianočného Londýna. Obdivujem, ako Jules dokáže napísať citlivo a láskavo príbeh v podstate o bežných ľuďoch. V tomto prípade to bol príbeh osamelého otecka a jeho dcérky, ktorí prekonávajú traumu z toho, že ich mama sa rozhodla uprednostniť kariéru, a idú stráviť prvé Vianoce samy. Dojalo ma ako si Viola našla cestu k Natovej dcérke a aj k Natovi a ako sa postupne začínali meniť všetci traja.
Ak teda hľadáte krásny vianočný román, ktorý by vás naladil na sviatky, určite siahnite po Zasneženom Notting Hille.
Okrem toho, že v knihe vystupujú mimozemšťania som o nej nevedela vôbec nič, takže som v očakávaniach bola veľmi opatrná. Moja opatrnosť bola úplne zbytočná. Obsidián je skutočne výborný. Autorka na nič nečaká a dej sa rozbehne hneď od prvých strán a je veľmi ťažké ho odložiť a ísť spať. Verte mi, čítala som do šiestej rána :D Postava Katy je ostrá, nekladie si servítku pred ústa a z pekného "chalana" Deamona nespadne okamžite na zadok. Ten jej zase sekunduje tým, že ju podpichuje, vytáča a našťastie sa na jej podrezanom jazyku zasmeje a nie urazí. Mňa ich vzájomné doberanie sa a vytáčanie veľmi bavilo. Je pekne vyvážené vážnejšími situáciami, napínavými udalosťami, ale aj iskrivými momentmi. Veľmi šikovne namiešaný dej. Záver prišiel príliš skoro a ja sa už neviem dočkať ďalšieho dielu :)
Neilovi Patrickovi Harrisovi sa podarilo vytvoriť krásny príbeh, ktorý si ma získal od prvej strany. Nie len tým, že sa autor prihovára priamo čitateľovi ľahko a s vtipom, ale aj poučením, ktoré sa v knihe ukrýva. Zo stránok knihy priam dýcha mágia a tajomstvo. Navyše je samotný dej pretkaný návodmi na rôzne kúzelnícke triky pre nádejných mladých iluzionistov. Spomínala som tiež, že pozorný čitateľ môže svoju bystrosť uplatniť pri riešení niekoľkých ukrytých šifier? Nie? Ale máte radi šifry? A čo kúzla? Ak ste práve odpovedali áno, túto knihu si zamilujete tak, ako aj :)
