Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Už v rámci recenzie predchádzajúcej knihy (Búrlivá krv), ktorá mala 976 strán, som napísal, že kniha mohla mať o 300 strán menej. Atramentovočierne srdce má ešte viac strán (1088), pričom príbeh sa tiež rozvíjal veeeeľmi pomaly. Prvá tretina knihy ma vôbec nebavila a čítal som ju veľmi dlho. Opätovne tak môžem povedať, že menej je niekedy viac. Ale niekomu, kto sa vyžíva v samotnom čítaní, to môže takto vyhovovať. V rámci tejto knihy autorka využila svoje vlastné skúsenosti s kultúrnym fenoménom, ktorý okrem veľa pozitívneho prináša aj veľa negatívneho v podobe správania sa niektorých ľudí na sociálnych sieťach. Takže sa stretneme s hejterstvom a trollingom, ktoré z virtuálneho sveta prerastú do viacerých zločinov vo svete fyzickom. Okrem toho hlavné postavy tradične riešia svoje vlastné problémy spojené so zdravím alebo vzťahmi. Nevyriešené city medzi hlavnými hrdinami súkromnými detektívmi Cormoranom Strikeom a Robin Ellacottovou začínajú pripomínať telenovelu a mohli by sa nejako vyriešiť tým alebo oným smerom. Aby som však len nehejtoval, platí to čom napísal aj predtým, a to že Galbraith/Rowlingová vie písať, takže odhliadnuc od úvodov posledných dvoch kníh, má táto knižná séria baví. Už koncom septembra vychádza ďalšia kniha, ktorá má mať 1 000 strán. Tak uvidíme. :)
Kniha je akčná „rozprávka“ pre dospelých, v ktorej dobro víťazi nad zlom, hoci sú pri tom „vedľajšie straty“ v podobe smrti časti postáv. Zároveň ide o prvý diel série „Sivý muž“. Hlavný hrdina Court Gentry, prezývaný pre svoje schopnosti Sivý muž, je nájomný zabijak s veľkým zmyslom pre česť, spravodlivosť a empatiu (ako napovedá aj podtitul knihy „Je to dobrý človek a ešte lepší zabijak“. Je to taký James Bond a Gabriel Allon strihnutý s Johnom McClaneom zo Smrtonosnej pasce, ktorý prežije „skoro všetko“ a je naozaj ťažké (skôr priam nemožné) ho zabiť. V knihe ide hlavne o akciu na rôznych zaujímavých miestach sveta (Sýria, Anglicko, Švajčiarsko, Francúzsko atď.). Je to čistá oddychovka, po ktorej môžete siahnuť popri/namiesto akčných filmov alebo seriálov zo špionážneho prostredia. Kto rád číta knihy od Daniela Silvu, tomu sa bude podľa mňa páčiť aj táto kniha.
Samozrejme, že som v roku 1998 videl v kine film. V tom čase som nevedel, že je to podľa knihy z roku 1959, nakoľko to bol v mnohom iný svet ako ten dnešný. Hlavne absentovalo rozšírenie internetu, prostredníctvom ktorého by som mohol v krátkom čase vyhľadať všetky dostupné informácie. Film sa mi páčil. Ale film a kniha sú iné kategórie, takže je zbytočne ich porovnávať. Aj dejové línie sú v niektorých zápletkách a postavách viac, či menej odlišné (väčšinou však podstatne viac). Kniha ma však bavila rovnako ako film. Johnnie Rico sa prihlásil (v zásade ani veľmi nevedel prečo) do Hviezdnej pechoty (obdoba námornej pechoty), aby sa stal občanom. Lebo v knižnom svete Terranskej federácie majú práva občanov len tí, ktorí si to zaslúžili službou v ozbrojených silách. A prispeli tak na základe vlastného rozhodnutia (lebo všetci sú to dobrovoľníci) svojim nepohodlím, tvrdým výcvikom, zdravím a niektorí aj životom k bezpečnej a slobodnej spoločnosti, hoci inak organizovanej ako tá, ktorú možno poznáme z histórie alebo našej súčasnosti. A do toho prišiel konflikt s mimozemskou rasou chrobákov. Kniha sa však viac venuje tvrdému výcviku, než samotným bojom. Hlavnou myšlienkou je bolestný prerod civilistu na vojaka a občana. Zároveň sa „akčné“ časti striedajú s „úvahovými“ časťami týkajúcimi sa ľudských práv a pohľadov na organizáciu spoločnosti, jej problémy a ich riešenia. Hoci od napísania knihy uplynulo viac ako 60 rokov, tak to je cítiť len v niektorých ohľadoch. Pre mňa je vždy zaujímavé pozorovať tento myšlienkový posun od konca 50 rokov 20. storočia po súčasnosť. Neviem knihu priradiť k žiadnej inej, ktorú som čítal. Hoci je kniha žánrovo sci-fi, tak nie je zameraná na technické detaily, ani v nej nehrajú zásadnú rolu. Zároveň v nej nehrajú až takú rolu ani mimozemšťania. A hoci ide o knihu z vojenského prostredia, tak je tam (možno prekvapivo) veľa hlbších myšlienok, odkazov na pozemskú históriu a rôznych citátov, takže nejde len o priamočiaru akciu. Zároveň kniha nie je ťažká na čítanie, takže sa jej nemusí vyhýbať ani ten, kto nemá rád úvahy a výrazné psychické prežívanie postáv.
Hoci som knihu prečítal teraz v lete (jún 2024), ide o jeho „zimnú knihu“ (vydanú pred Vianocami 2023) a tie majú u mňa priaznivejšie hodnotenia ako tie „letné“. Rovnako je to aj s touto knihou. Hlavným detektívom je Chosé, ktorý vyšetruje podozrivú smrť mladého dievča a pritom mu „sekunduje“ jeho partner Krauz. Tempo deja je rovnomernejšie poskladané ako býva u autora v poslednom období obvyklé. Dokonca som mal pocit, že dej plynie oveľa pomalšie, než trval podľa knihy. To však nebolo na škodu. Nemal som pocit, že by som sa nudil, ani že by bola nejaká časť knihy nezáživná alebo „zbytočná“. Postavy sú dobre spracované, zápletky sú zaujímavé a vyvrcholenie pomerne prekvapivé. Za mňa jedna z lepších kníh autora, ktorá ma bavila a o to pri týchto oddychových knihách ide.
Hoci som knihu prečítal teraz v lete (jún 2024), ide o jeho „zimnú knihu“ (vydanú pred Vianocami 2023) a tie majú u mňa priaznivejšie hodnotenia ako tie „letné“. Rovnako je to aj s touto knihou. Hlavným detektívom je Chosé, ktorý vyšetruje podozrivú smrť mladého dievča a pritom mu „sekunduje“ jeho partner Krauz. Tempo deja je rovnomernejšie poskladané ako býva u autora v poslednom období obvyklé. Dokonca som mal pocit, že dej plynie oveľa pomalšie, než trval podľa knihy. To však nebolo na škodu. Nemal som pocit, že by som sa nudil, ani že by bola nejaká časť knihy nezáživná alebo „zbytočná“. Postavy sú dobre spracované, zápletky sú zaujímavé a vyvrcholenie pomerne prekvapivé. Za mňa jedna z lepších kníh autora, ktorá ma bavila a o to pri týchto oddychových knihách ide.
