Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Som študentka gymnázia, ktorá svoj voľný čas, okrem hudby a štúdia, trávi hlavne čítaním kníh, nehľadiac na to, aký to je žáner.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nie som si istá, či mám k tejto knihe akúkoľvek kritiku.
Opisy nie sú dlhé, zápletka je jednoduchá a veľmi vydarená, nemám čo dodať.
Sophie krásne vykreslila problém dievčatka, ktoré si prešlo psychickými problémami. Ukazuje nám jej príbeh po tom, čo všetko toto zažila a časom zachádza aj do predstavenia ničiteľov Audreyinho zdravia.
Poukazuje na to, že aj cez ťažké chvíle sa dokážeme raz dostať. Dáva dôraz na to, že cesta životom nie je jedna rovná čiara, ktorá stúpa hore k našim cieľom, ale že je to čiara, ktorá občas klesne pekné hlboko, potom vystrelí neuveriteľnou rýchlosťou hore a zasa padne nadol.
Vykresľuje, že lásku a priateľstvo môžeme nájsť aj v tých najhorších chvíľach, keď si o sebe myslíme, že sme úplne šibnutý.
Ukazuje zaobchádzanie so šikanou, keď nie všetko ide podľa predstáv. Keď rodičia šikanátora obhajujú svoje dieťa a robia z neho obeť, aj keď ňou nie je.
Toto je asi všetko čo by som dodala k tomuto príbehu. Skutočne mi je ľúto, že som ho nečítala, keď som bola mladšia, pretože mi otvoril oči do inej dimenzie, kde nie všetko ide podľa môjho plánu.
Kniha, ktorú som dostala ako cenu za víťazstvo, keď som bola mladšia, o dosť mladšia .
Dej sa trocha ťahá, no o nudu sa báť veru nemusíte, napätia je tam dosť. Príbeh mladej dievčiny, ktorá si musela odskočiť na toaletu zatiaľ čo jej priatelia odišli.
Trocha mi príde divné, že sa neuistili s kým pôvodne odišla, no hold, nie každý má dôkladných priateľov, ktorí sa radšej uistia a neodídu.
Celkovo by som príbeh ohodnotila piatimi z piatich, no koncové časti boli na mňa príliš okaté a moc sa mi nepáčili. Kniha je inak veľmi krásne písaná, má pekné dialógy a stručné vykreslenie postáv.
Hlavne vykresľuje život tínedžerov, ktorí bojujú s psychickými problémami, pričom nechcú, aby o nich ostatní vedeli. Myslím, že súčasná doba sa s hlavnou hrdinkou dosť stotožní. Ľahké zaľúbenie a ešte ľahšie "odľúbenie" sa.
Pokiaľ ste fanúšikom beletrie mládeže, tak kniha je pre vás vhodná. Celkovo je určená od 12+, no nevadilo mi ju čítať aj ako staršia.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Osobne neobľubujem knihy od vydavateľstva Mladé letá, veľa razy sa mi totižto stalo, že stáli za nič a ani som ich nedočítala. Táto kniha mi však dala malilinkú nádej, že možno by som si od vydavateľstva ešte niečo prečítala.
Veľmi sa mi páčil začiatok, jadro ma trocha omrzelo dlhými neoblomnými pasážami, no zase si ma autorka získala naspäť pri konci smrťou jednej postavy.
Veľmi sa mi páči kombinácia kresťanstva so sexualizmom a stratou panenstva, príbehu to dodalo potrebný dômysel a vtip. Napriek tomu, že nie som kresťanka a v Boha neverím, tak sa mi príbeh točiaci okolo kresťanstva aj tak páčil.
Josephine mi v mnohých smeroch pripomenula dospievajúcu mňa, keď som bola schopná hádať sa kvôli úplným zbytočnostiam.
Josephinin boj s priateľom o tom, že on chcel jej panenstvo a ona sa ho odmietala vzdať, pretože by stratila to posledné, čo si môže vážiť bolo dokonalou čerešničkou na torte. Smrť jej kamaráta zotrela z torty marcipán a ja som nechala slzám voľný pád.
Hviezdičku strhávam len za tie neoblomné pasáže, ktoré ma vytáčali a nakoniec som ich aj preskočila. Knihu vám však odporúčam prečítať, pretože je príjemným posedením večer pri čaji. Ja som si s ňou spravila pekný začiatok roka 2024, keď som ju čítala a v pozadí búchali ohňostroje.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto bolo čo? Prosím, ako dokáže pri tejto knihe nebyť niekto nadržaný, či vlhký?
Podľa mnohých videí od bookstagramerov som verila informáciám, že zo všetkých častí Na dvore z tŕňov a ruží je táto najviac spicy, ale toto som nečakala. Podrobne popísaný se*, doslovné po*no, hard-core si dovolím povedať. Čítať tie kapitoly okolo jednej hodiny ráno nebol síce najlepší nápad, no stálo to za to.
Vidieť cez Nestine oči, čím všetkým si musela prejsť bolo ťažké, toľko bolesti, o ktorej väčšina z nich nemala šancu vedieť. A potom Cassian, sexi okrídlený bojovník s obrovský p... potenciálom.
Príbeh je písaný z tretieho pohľadu, vďaka čomu máme možnosť vidieť jednu udalosť z viacerých uhľov.
Tak som bola rada, keď sa vyplnili moje túžby z minulej časti. Feyre okolo seba nosí ochranný štít a ja sa výnimočne musím zastať Rhysanda, keďže ho chápem a plne som ho v jeho rozhodovaní podporovala.
Ako vždy musím dať knihe päť hviezdičiek, plný počet, pretože som nenašla ani jednu chybičku. Keďže je kniha preložená z angličtiny, tak som rátala s tým, že tam budú občas nejaké chybičky a aj sa mi ich podarilo nájsť, buď chýbalo písmenko alebo tam bolo niečo zle preložené a potom nedávalo význam.
Scény určené pre starších divákov som hltala slovo po slove, nedokázala som sa od nich odpútať.
Krásny opis Nestinho i Cassianovho života mi zasiahol srdce, obaja si prešli peklom, každý v tejto sérii si prešiel peklom alebo to peklo vytvoril sám.
Niekoľkonásobné straty na životoch nechýbali ani v tejto časti a hlavne ku koncu som revala ako malé dieťa.
Ku koncu by som povedala asi len toľko, že pri najbližšej návšteve kníhkupectva asi ukradnem všetky knihy od Sarah, pretože pokiaľ toto bola taká bomba, tak zvyšok bude zrejme rovnaká, pokiaľ nie aj väčšia.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pri tejto knihe cítite všetko: lásku, nenávisť, pýchu, bolesť, život i smrť. Je to ako byť v tom najkrajšom sne, no poza chrbát sa vystrkujú nočné mory. Feyre už na začiatku knihu poukazuje na to, že pokiaľ si niečo zaumieni tak sa toho nevzdá a tu môžeme nájsť pointu, prečo by jej vzťah s Tamlinom nevydržal. Tamlina by sme súčasne mohli prirovnať ku korona vírusu, držal nás doma, nedovoľoval nám opustiť naše domovy, obmedzoval nás. Zrejme tak sa cítila Feyre s Tamlinom, ako v izolácií. Od začiatku vystavuje svoj život na hranicu smrti, keď sa snaží z Tamlina vytiahnuť dôležité informácie o Hyberne, ktorý na nich plánuje zaútočiť. Doteraz sama nechápem, či bol Tamlin skutočne tak naivný, že si myslel, že po tom, čo im zrušil Rhysand svadbu by sa doňho Feyre znova zamilovala, za mňa je on chodiaca red-flag.
Teraz sa už však konečne môžem priznať k môjmu tušeniu, ktoré som mala od prvej knihy. Keď sa na slávnostnej oslave zjavil Rhysand, tak som si, sakra, priala, aby s Feyre boli spolu a Tamlina poslala kadeľahšie, bol až príliš ochranársky. Potom, keď obetoval Clare namieto nej a toľko razy jej pomohol som bola na vážkach a môj plán bol jasný: Ak oni dvaja neskončia spolu tak tú knihu asi podpálim!
Vidieť v knihe ako odlišne sa vyvíjajú sestry Feyre bolo skutočne fascinujúce a nadľudské. Jedna krehká ako pierko, druhá pevná a tvrdá ako mozole na rukách.
Celkovo by si kniha zaslúžila 5 hviezdičiek, no mňa troška odradil koniec. Celý ten čas som očakávala iný koniec, aleže úplne iný. Podobizne rezbára, ktoré Feyre videla mi dávali maličkú nádej ako sa kniha skončí, ale nakoniec boli k ničomu.
Knihu vám odporúčam aj prstami, ktoré nemám, pretože je úžasná. Celá tá séria je úžasná od začiatku až po koniec.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nádych, výdych. Pre-bo-ha! Viem, že som už raz povedala, že Sarah J. Maas je mojou najväčšou favoritkou v zahraničnom fantasy a podľa týchto kníh sa to tak skoro ani nezmení. Ako vždy som nútená dať 5 hviezdičiek z piatich, pretože táto kniha ma nielen šokovala, vzrušila, ale som si aj pekne poplakala. Už pri prvých stránkach som mala chuť napáliť Tamlinovi za jeho správanie k Feyre, normálne ho prefackať cez stránky tejto úžasnej knihy. Keď sa do príbehu zamotala kňažka, tak tá mi pila nervy od začiatku až po koniec, skutočne, preklínám ju.
Keď bola však Feyre zachránená Rhysandom pri jednej, mne nepríjemnej, situácii s Tamlinom, chcela som mu nohy vybozkávať, no... možno aj niečo vyššie.
Tajomstvá, ktoré skrýval Rhysand po celé tisícročia boli úžasné, spočiatku som nechápala, prečo sa v určitých veciach zachoval tak, ako sa zachoval, ale potom, keď všetko o pár kapitol podrobne vysvetlil, už som sa nehnevala, skôr som ho obdivovala.
Sama sa priznám, že už v prvej knihe som sa modlila, aby vzťah medzi Feyre a Rhysandom nebol len nepriateľský, keďže ju ku koncu knihy zachránil práve on.
Koniec, no... asi nikdy som nemala chuť zavraždiť toľko knižných postáv ako pri tejto časti.
Zrada, klamstvá, skvelé pretvárky, láska, bolesť, smrť, ten koniec mal všetko, dokonca aj kvalitný sex.
Viem, že mnohí z vás ten koniec neocenia, pokiaľ sa vám nezapáči záverná zápletka, no ja som sa asi zamilovala. Feyre sa obetovala, už druhý raz a to si nesmierne cením.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Wow, akože wow. Priznám sa, že túto sériu som začala čítať len na odporučenie od kolegyne, ktorá sa ma spýtala, či pozerám porno, keď som prikývla, tak jej ďalšia otázka bola, či si ho nechcem aj prečítať. Najprv som nechápala, no keď ukázala na túto sériu, o ktorej som tak veľa počula na sociálnych sieťach, neváhala som a kúpila ju rovno celú, neodolala som.
Smutný, no zároveň tak odvážny príbeh mladučkej Feyre ma zo začiatku úplne vyhodil do povetria. Keď prišlo k scéne s vlkom, tak som tajne dúfala, že vlk jej nejako ublíži, keďže som potrebovala trocha drámy. Príchod Tamlina ma úplne dorazil, asi tak ako sprostosť jej sestier, ktoré boli nie len arogantné a namyslené, ale za mňa aj pekné sprosté. Proste som nemala slov a čítať túto knihu o druhej ráno nebolo nič moc, keďže som veľmi chutno nadávala.
Feyre a Tamlin, no... Úprimne som dúfala, že skončí s Lucienom, nie len preto, že sa volám Lucia, ale no... Proste mi šli tak viac dokopy, hlavne z tej časti, keď ju takmer nechal zabiť, skvelé, ozaj skvelé.
Ku koncu nemám moc čo povedať. Vraždy, bolesť, slzy, plač, trocha toho sexu a ďalšie vraždy a bolesť.
Celkovo je príbeh nadopovaný akciou a nenechá vás ani vydýchnuť, pretože v ten moment príde ďalšia akcia. Zároveň som si zamilovala autorkin spôsob úvodných strán. Napísať pomôcku na vyslovenie mien mi tak veľmi pomohlo. Koľko razy sa mi stalo, že som si lámala niekoľko kapitol hlavy nad hlúpou výslovnosťou a Sarah ma jednoducho zachránila. Nakresliť mapu bolo tiež veľmi užitočné, síce mám veľmi dobrú predstavivosť, no toto mi len a len pomohlo, keď som porovnávala územia v ďalších knihách, pretože sa menili, takže na to by som dala dôraz.
Osobitne vám teda knihu doporučujem prečítať všetkými desiatimi prstami, ktoré na svojich rukách mám. Je skvelá a už sa nespočetne teším na druhú časť, ktorú mám pri čítaní tejto recenzie rozčítanú.
Na zasadaniach s mojou mentorkou som mala napísať osem vecí, ktoré má za dva a pol týždňa urobili šťastnou. Myslela som si, že si robí srandu, pretože mi to prišlo bláznivé a hlúpe. Písala som o pečení bábovky, o spievaní, biológii a genetike, a keď som prišla ku poslednému, ôsmemu, políčku nevedela som sa rozhodnúť. Avšak nakoniec som napísala knihy. Keď sme išli políčko po políčku a ja som o každom hovorila prišla sme až ku knihám, kde padla otázka: "Akú knihu máš rozčítanú?"
V tom čase som mala takmer dočítanu celú túto sériu. Kapitolu po kapitole som jej opisovala o čom kniha je. Spoločne sme dospeli k záveru, že som až príliš podobná Tris, z čoho som bola spočiatku nesvoja a necítila som sa s touto informáciou komfortne, avšak po celom sedení som si uvedomila, že by som mala byť hrdá.
Tris sa nevedela nájsť a hľadala miesto kam patrí. Bojovala voči svojim strachom.
Bola výnimočná, statočná a nebála sa iných.
Nebála sa postaviť pravde do očí a bojovať voči klamstvám.
Mnoho razy sa obetovala pre iných, aby zachraňovala nielen ich, ale aj seba.
Prinášala obete a hlavne milovala.
Zrejme aj ja by som bola divergentnou, avšak v tomto svete som osobou, ktorá si oficiálne láme hlavu nad transláciou nukleotidov do jazyka aminokyselín.
Po dlhom premýšľaní sme zistili, že séria Divergencia by nemala patriť len medzi Fantasy akčné knihy, ale aj do psychológie.
Frakcie odzrkadľujú ľudí. Sebazaprenosť nám hovorí o tom, že občas musíme žít v izolácii aby sme si uvedomili vlastne hodnoty. Informovanosť a nedostatku ľudskej inteligencie a o tom, že by sme mali stále študovať. Otvorenosť o občasných problémoch reči medzi dvoma a viacerými ľuďmi pri hádkach. Neohroženost o odvahe, ktorou by sme nemali indisponovat. A harmónia je cieľom, kam by sme sa všetci mali uberať.
Neviem aký bol zámer Veronica Roth pre napísanie tejto knihy, avšak ja ho vidím ako návod na hľadanie seba samej do budúcnosti, keď nebudem vedieť, ktorými dverami ísť, a ktorých ľudí vziať so sebou.
Experiment je poslednou časťou trojdielnej série Divergencia od autorky Veronica Roth. Ak si odmyslím tajomný začiatok, ktorý mi moc nevyhovoval, tak by sok knihe dala 5/5. Začiatok je za mňa príliš pomalý, pripadalo mi, že sa točím v kruhu, ktorý nemá konca.
Keď sa ponoríme do deja zisťujeme tajomstvá histórie divergentných a hlavne rozdiely medzi divergenciou Tris a Tobiasa, pretože si geneticky nie sú podobný.
GP a GZ, nové "frakcie", pod ktorými sú ľudia v novej lokalite označovaný.
Tobias vedie vnútorné boje, to isté sa deje Tris, ktoré ich však potláča v sebe, a keď tak niekomu ublíži.
Pocity, ktoré som pri tomto príbehu cítila boli ako na horskej dráhe. Fakt som mala pocit, že to je horšie ako menštruačný cyklus.
Neviem ako celkovo popísať tento príbeh, tak sa vrátim hlavne k jeho koncu.
Naposledy mi tiekli takéto slzy na pohrebe vlastného strýka pár týždňov dozadu. Hovorila som si, že im nedovolím vyjsť von, no vyšli, pretože to bolo niečo nečakané. Presne tak nečakaný bol aj tento koniec.
Po konci prvej časti som ihneď začala čítať túto, potrebovala som nutne vedieť, čo sa bude diať. Tris a môj obľúbený Theo James, Štyri, ktorý je v niektorých siutáciách chodiaca red flag, mi robili také nervy, že keby som v ich svete, tak sú mŕtvy ako prví, pretože sa dosť často chovali úplne bezočivo voči druhému. Sľubujú si veci, aj keď vedia, že ten druhý ich poruší, vážne úžasné, len tak ďalej.
Tris v príbehu bojuje s faktom, že je divergentná, je to náročné hlavne v tom, že v prvej časti moc nevedela, čo to znamená a teraz, keď už to vie, tak jej to spôsobuje nemalé problémy.
Ako v prvej časti tak aj tu vytkýnam koniec. Jednoducho prečo? Viem, že nechať otvorený koniec so štipkou tajomna je možno pre niekoho skvelé, avšak ja som nedočkavá, čo znamená, že idem hneď čítať poslednú, tretiu, časť série, aby som vedela, ako to dopadne.
Príbeh sa mi už nezdá toľko pútavý ako prvá časť, je v ňom veľa zbytočného opisovania, ktoré čitateľ ani nepotrebuje, možno to niekomu príde užitočné, no mne osobne nie.
Zápletka je inak skutočne skvelá, v jednom momente si myslíte, že záporák je jedna postava, v ďalšom, že to je niekto úplne iný a na konci pozeráte a vidíte, že to je niekto úplne úplne iný a nechcete tomu ani veriť.
Celkovo príbehu strhávam dve hviezdičky, nie je to ani kvôli deju, ale skôr kvôli zdĺhavým opisným častiam a za mňa osobne ten koniec spravil veľa.
