Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Som študentká gymnázia, ktorá svoj voľný čas okrem hudby a štúdia trávi hlavne čítaním kníh, najmä tých slovenských, aby som podporila aj tú našu tvorbu, ktorá je skutočne kvalitná
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
Moje aktivity
Veľa ľudí v mojom okolí mi vravelo, že po tejto sérii nemám siahať, ale predsa som ich, ako vždy, neposlúcha, pretože sa o knihách vždy mýlili.
Po prvej silnej časti Končí sa to nami som sa nevedela dočkať, keď sai do online rúk dostane aj táto, druhá a zároveň posledná časť. Zároveň som aj čakala, že budem mať v srdci strach a v očiach slzy.
Po minulej časti som čakala veľmi veľa násilia, bola som pripravená na všetko, dokonca aj na to, že by niekto mohol zomrieť, pretože násilie muža na žene v knihách väčšinu času nekončí zrovna bielou cestičkou posypanou kvetmi. Ale to, čo sa udialo som teda isto nečakala, aj keď som niekde v hĺbke duše dúfala, že by sa to predsa len mohlo stať a Lily som to skutočne priala.
Kapitoly sa mi nezdalo dlhé, opisy boli výrazne a postavy kontrastné. Najviac sa mi aj tak asi páčil princíp toho, že nie vždy musia byť deti také, akí boli ich rodičia.
Súboj obety, lásky, nenávisti a návrat zlej minulosti, to všetko som tu cítila a čítala.
Vysvetlenie toľkých vecí z minulosti, návrat Ryleho, ktorý, úprimne si povedzme... Kto ho má rád? Ja sa teda pripájam k tým, ktorí ho už po prvom útoku chceli hodiť do väzenia, aby tam skamenel navždy.
Tých cca 300 strán sa mi nezdalo ani tak dlhých, bolo to tak akurát, aj keď, možno by som privítala ešte dáky epilóg, kde by sme videli trošičku zo spoločnej budúcnosti, ale to už nechám tak.
Príbeh vám isto doporučujem prečítať, samozrejme len vtedy, pokiaľ máte za sebou prvú časť, pretože silno pochybujem, že bez nej by ste túto pochopili.
Povinné čítanie mi teda skutočne nechýba, avšak narazila som na túto knihu vo forme pdf, a tak som si chcela zaspomínať.
Na to, že je tak krátka, tak ten obsah je obrovský.
Krásne kontrasty a protiklady. No hlavne postava Maca, ktorý stratil najprv svoju rodinu a potom aj nádej na život, pretože si sám uvedomoval, že už sa blíži jeho posledný deň. A potom tu je gazda, ktorý je jeho úplným opakom, aj keď, u mňa si trošičku nadbehol tým, že mu vystrojil ten pohreb, aj keď mu to teda k svedomiu a ceste do "neba" isto moc nepomohlo.
Skutočne by ma zaujímalo na základe čoho sa nominujú knihy na cenu René...
No nič, ak by kniha nebola taká tenučká a obsahom veľmi krátka, tak by sok to isto vzdala.
Ilustrácie sú zaujímavé, no nehľadala som v nich nic hlbšie, pretože ani samotný príbeh ma vôbec, okrem konca, nezaujal.
Popisy vojny, ktorou si prešiel Balkán, moja obľúbená téma to teda nie je, takže možno aj preto má kniha nijako nezaujala. Najviac ma zaujal koniec, ktorý mal násilnícky podtón a hlavná hrdinka sa nachádzala v toxickom vzťahu. Jej konanie krásne vystihlo, že každá žena má práva, o ktorých rozhoduje len ona sama.
Toto je veľmi krátka recenzia, pretože ja skutočne nemám slov, jednoducho má po prečítaní, ani počas čítania, nenapadlo nič, čomu by som sa mohla venovať a vypichnúť pri recenzii.
Kniha nominovaná na cenu René.
Ako prvé musím povedať, že najviac ma zaujal obal knižky. V čielkach som videla čosi temné, akoby tvár niekoho, kto na tento svet nepatrí, ale teraz už k obsahu.
Bolo to... Nečakané?
Prvý príbeh ma uviedol do stavu, keď som si myslela, že budem celých 270 strán čítať o Satanovi, čo by mi teda nevadilo, a tak trocha to bola aj pravda.
Prepojenia medzi príbehmi boli úžasné. Vážne, niečo takéto som teda nečakala. Príbehy pospájané nielen myšlienkou, ale aj postavami, táto idea sa mi veľmi zapáčila.
Plusový bodík dávám aj za využitie vulgarizmov, vtipov a nárečových slov. Veľmi pekné boli aj príbehy obyčajných ľudí a celkovo vidina alkoholizmu a smrti bola pekné vykreslená.
To, za čo strhávam bod je koniec. Proste jedným slovom... Nechápem.
Skončilo to zaujímavo, no tak úplne som príbeh nepochopila. Zomrela? Žije? Uniesli ju?
Skutočne neviem.
Spoločná idea vidiny niečoho temného, čierneho obrysu v tme, ktorý spočiatku len stojí a zazerá, potom sa hýbe, rozpráva až nakoniec precitne a ukazuje svoj svet, jednoducho úžasné.
Mne osobne tam vadilo nedostatok akcie, áno, chápem, že niekomu naháňačka o život pred smrťou príde vzrúšo, no mne tam po tom všetkom chýbalo napätie, ktoré nebolo predvídateľné. Po prvých troch častiach som pochopila, čo ma čaká a moc sa tam toho potom nemenila.
Po takej dlhej dobe, čo som túžila prečítať každú jednu časť série Placebo sa mi splnil sen v moment, keď som na web stránke Martinusu spatrila, že trilogia bude spojená do jednej knihy. Samozrejme, nejdem popierať, že som bola nadšená z tej úžasnej ceny, to hádam každý, ale najviac som bola potešená tým, že ju budem mať pokope aj väzbovo.
Po prečítaní dark romance Habibi a Candy som tak trocha vedela do čoho idem, ale toto som nečakala.
Kniha si ma od samotného začiatku pripútala dejom a svojou nerozvážnou akčnosťou, ktorá bola na každom rohu. Čím viac stránok som pretáčala, tým viac mi bolo ľúto, že to raz skončí.
Príbeh a samotná minulosť Emy, ma dojala k slzám. Ťažký život siroty, ktorá si prešla peklom u pestúnskej rodiny a jej minulosť ju doženie aj po toľkých rokoch.
Na druhej strane slávny a bohatý Christopher, ktorý je pripravený vzdať sa pozície riaditeľa firmy, lenže stretne ju, sladkú a záhadnú Emu.
Príbeh ako vystrihnutý z rozprávky, kiežby tak však skončil, no možno aj skončil. To vám nepoviem.
Prvá časť krásne uvádza do deja, kde je veľmi pekne opísaný život hlavných postáv a ich blízky kruh priateľov a rodiny.
V druhej časti krásne vidno, ako sa príbeh vyvíja a stupňuje a nielen v ich živote, ale i v živote ich priateľov.
V poslednej, tretej, časti všetko vyvrcholí, obráti sa na pravdu a čaká nás obdivuhodný záver, ktorý som ja teda nečakala.
Pri niektorých častiach mi nevadili ani, na mňa, trocha dlhšie opisné kapitoly. Najviac sa mi však páčil záver, ktorý nepozostával len z epilogu, ale aj osudy iných postáv ako napríklad životy Eminých spolubývajúcich.
Celkovo vám príbeh môžem len a len odporučiť. Dejová línia, emocie a postavy, všetko je krásne vykreslené a naozaj pútavé. Ešte som aj mala problém odložiť knihu bokom.
Ako pri každej knihy od Baja Dolce tak i táto splnila svoj účel v tom, že sa mi táto recenzia bude písať veľmi ťažko. Avšak nie z toho dôvodu, žeby bola kniha zlá, práve naopak. Po dočítaní som veľmi ťažko nachádzala slová a aj teraz, deň nato, sa mi hľadajú.
Nečakal som, že ma druhá časť ohúri rovnako či možno ešte viac ako prvá. Zapeklité situácie, ktoré sa vyskytovali počas celého deju mi nedovoľovali sa nadýchnuť, vydýchnuť či vôbec nechať knižku ležať len tak bez povšimnutia v poličke, aj keď bolo neskoro večer a pomaly som nevidela na riadky.
O napätie sa postaral konflikt s bývalou nášho sexi šéfka Christophera, ktorý sa zahral na tajnostkára a lámača hneď niekoľkých srdc v jednom. Na konci ma však obrat úplne prehodil z cesty a takmer som sa rozplakala. Veľmi chutne som si zanadávala, od nervov som si obarila jazyk vriacim čajom a pokračovala v posledných pár stranách knihy, aby som sa aspoň ako-tak upokojila.
Príbehu nechýbalo nič v žiadnej oblasti. Sex, nenávisť, nedorozumenia, závisť, akcia i strach, zatiaľ má táto trilogia všetko čo od kvalitnej série očakávam a povinne vyžadujem.
Napriek tomu, že mne osobne sa niektoré opisy zdali dlhé, tak predsa len bola tá obsiahlosť potrebná pretože pekne doplnili a vykreslili nadchádzajúce udalosti, bez nich by som nechápala veľa veciam, takže tu bod nestráhavam.
Celkovo nemám čo strhnúť, pri poslednej, tretej, časti však isto nebudem mať vedľa seba vriaci čaj, pretože očakávam ešte väčšie vzrušenie, napätie a vybitý dych. Vrhám sa na ňu hneď po dopísaní tejto recenzie.
Baja Dolce, dobyvateľka temných a erotických útrob každej správnej čitateľky. Isto mi mnohí dajú za pravdu, že ona je taká Slovenská Sarah J. Maas, pretože nepoznám nikoho iného, kto by písal TAKÉTO príbehy.
Podľa obálky som čakala nežnú romantiku, nič extra, taký vanilkový sex, ale, to by nemohol prísť pán podnikateľ Chris a zničiť všetky moje predtuchy, debil.
Ema je také zlatíčko, nič moc v živote nezažila, ale veľa toho prežila. Ako knižnú hrdinku ju obdivujem, pretože sa s takýmito faktormi stretávam dennodenne a málokto ich dokáže zvládnuť, či sa cez ne až preniesť.
Príbeh ako celok ma upútal už prvou stranou a aj napriek kope učenia, ktoré bolo pohodené všade po izbe som si vždy našla večer čas, aby sol si prečítala aspoň jednu kapitolu, nikdy to nebola jedna, neodolala som.
Vždy keď som mala pocit, že príbeh troška klesá, tak prišla autorka a šup ho, zápletka, že mi vyhodilo ističe. Toto sa akože nerobí!
A ten koniec? No, dámy a páni, k nemu asi len toľko, že sa idem spoliehať na slová, ktoré napísala sama autorka: "Ak sa niečo skončilo zle, znamená to, že sa to neskončilo."
A ja už sa teraz nemôžem dočkať na druhú časť JA, ktorá na mňa tak pekne hádže očkom asi ako Chris po Eme, keď ho odmietla.
Ohľadom kníh Colleen Hoover som počula dva názory. Jedny ich milujú a nevedia sa ich nabažiť, druhý ich nenávidia a opovrhujú nimi. Po prečítaní Končí sa to nami isto spadám do tej prvej kategórie, čím sa vlastne v mojej drobnej knižnici otváram miesto pre viac z jej výtvorov.
Osobne ako čitateľ viac preferujem knihy, ktoré predsa len majú niečo spoločné so životom autora. Vďaka tomu mám pocit, že do toho dáva o čosi viac, keďže si tým sám prešiel.
Colleen túto knihu napísala ohromne aj napriek drobným veciam, ktoré sa mi predsa len nepáčili.
Zápletka ženy, ktorej otec bil jej matku ma zasiahla veľmi hlboko, nie žeby som si niečím podobným sama prešla, ale tým, že som dovtedy tiež len veľmi ťažko chápala ženy, ktoré v takomto vzťahu boli, či dcéry, ktoré sa tomuto správaniu museli prizerať.
Ďalším plus ja za mňa krásne gesto autorky, že pred samotným písaním sa spýtala mamy, či vôbec smie tento námet použiť.
Vidieť, ako sa z niečoho, čomu sa prizerala stáva niečo, čím si sama prechádza bolo neskutočné, pretože dokiaľ si mnohými vecami sami neprejdeme, tak ich nemáme šancu pochopiť.
Colleen zároveň krásne vykresľuje ľahký život boháčov a priemernej vrstvy, pričom sa šťastnou náhodou spojí s človekom, ktorého pred nedávnom stretla. Taktiež tu je aj stretnutie priemernej vrstvy s tou úplne chudobnou, kde vidno krásne gesto priateľstva, dobrosrdečnosti, lásky a pomoci blížnemu, ktorý je v núdzi.
Takým jediným mínusom boli, na mňa, trošku dlhšie opisné scény, ale isto to nie je hodné strhnutiu hviezdičky.
Ja moc v skutočnosti ani neviem, čo mám k tejto knihe dodať, pretože nemám moc slov. Možno len to, že sa neskutočne teším na čítanie druhej časti, o ktorej som počula tiež dva názory, pričom sú úplne opačné.
Takže pokiaľ sa Vám páči príbeh plný romantiky, násilia a konečne vyriešených problémov a šťastných koncov, tak si myslím, že nemusíte váhať a môžete rovno siahnuť po tejto knihe.
Týmto možno zráním srdcia Slovákov, ale čo už.
Marína, nočná mora maturantov kvôli povinnej literatúre k maturite. Ja si proste neviem vybrať.
Nejdem tu hovoriť, že sa mi nepáči. Niektoré strofy sú skutočne krásne až som plakala, ale pri niektorých som zostala hľadieť ako kamenný stĺp a nevedela som, čo práve cítim.
Sládkovičove pocity k žene a Maríne mi prídu dosť...hm, ako to povedať slušne?
Neviem, či by som i ja chcela byť ako žena prirovnaná ku krajine, v ktorej žije môj milý. Avšak, taktiež tu vidím kontrast toho, že žiadna krajina nie je dokonalá (Atlantída bola, za tým si stojím,), a práve tento kontrast dokonalo ukazuje, že ani ako ľudia nemôžeme byť dokonalí.
Presne takéto pocity som mala väčšinu času. Niečo sa mi nepáčilo, ale zasa to mala aj isté pochopenie.
Avšak taktiež nesúhlasím s tým, že je toto nejaké skvostné dielo, na tú dobu možno, no niektorým súčasným knihám sa podľa mňa nevyrovná ani po preobal knihy.
Znova by som ju nečítala, poéziu moc neobľubujem. Pre mňa osobne je ťažké čítať verše, keďže tie rýmy a slovosled komplikujú môj myšlienkový pochod.
Celkovo by som si ju prečítala skutočne len keby som musela ísť k maturite, dobrovoľne asi nie, pretože má ničím neláka aj keď je tak veľmi ospevovaná noblesnými prídavnými menami.
Holt, nie každému je všetko pochuti...
Aj napriek tomu, že thrilleri nie sú mojími favoritmi v kníhkupectvách, tak toto bola riadna šupa.
Autorka nás hneď oboznamuje s prvou vraždou, ktorá ma dosť osobne zabolela, predsa len, vražda dieťaťa bolí, síce možno nie ako vražda psíka vo filme, ale predsa.
Pohľad tretej osoby tu odohral veľmi dôležitú rolu, neviem si predstaviť ja-rozprávanie, pretože by príbeh isto stratil na hodnote aj by veľmi zmiatol.
Jenny, hlavná postava, je čerstvá mamička malého Finna. Vopred hovorím, že aj po dočítaní si stojím za tým, že mala popôrodnú depresiu. Aj keby ju nemala, tak mala traumu z detstva, ktorú si ani neuvedomovala.
Dej sa krásne vykresľuje. Nie je pomalý, ani rýchly. Všetko plynie tak ako má.
Detektívi sú bezradní, stopy síce majú, ale odpovede a vraha nie. Plus sa do všetkého primiešava Jenny a rodičia mrtveho diečatka.
Celkovo zhrnuté, ak túžite čítať 85 kapitol, pričom niektoré sú dlhšie a niektoré kratšie(jednostrannové), máte radi prvky rodičovstva, lásky, výskyt údajnej pedofílie a nečakané odhalenie vraha, túto knihu vám môžem len a len doporučiť.
Sama sa priznám, že dokiaľ vraha neodhalili detektívi, nemala som ani najmenšie tušenie. Pokiaľ sa do nej začítate, tak podľa mňa neoľutujete.
