Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
@cosylittlereading
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto knižka je manifestom odvahy urobiť šialené rozhodnutie a vykročiť z komfortnej zóny. Reprezentuje ho Ruthie - mladá Londýnčanka, ktorá po dlhoročnom vzťahu nevie ako vybudovať svoj život od nuly a so strachom z vyhliadky budúcnosti strávenej na gauči u mamy, sa náhle rozhodne kúpiť dom v južnom Taliansku a opustiť zabehnuté koľaje. Dom obklopený olivovníkmi potrebuje šikovné ruky a množstvo času, no ona je odhodlaná dokázať svetu, že sa rozhodla správne.
•••
Tento šialený nápad odísť žiť ďaleko od všetkého známeho som raz uskutočnila aj ja sama, takže som sa do knižky začítala s mimoriadnym záujmom, no jej potenciál podľa mňa zďaleka nebol naplnený. Jedna vec je vyvracať klišé názory o tom, že troška slnka a dolce vita vyrieši všetky naše problémy, no to, čo robila Ruthie nedávalo nijaký zmysel.
Autorka sa ju snažila vykresliť ako impulzívnu povahu, ale to nijako neospravedlňuje fakt, že na “svoju veľkú životnú zmenu” bola absolútne nepripravená. O novom domove nič nevedela a skutočné problémy (ako napr. nezamestnanosť) ignorovala, lebo mala skrátka zlý deň. Bola tak odvážna urobiť veľkú bodku za starým životom a pritom sa aj pri najmenšom zlyhaní neuveriteľne zhadzovala a podceňovala. Celý čas som pochybovala o jej úspechu, pretože ma k tomu ona sama primäla...
K tomu každý deň zmenila svoj názor najmenej trikrát a jediné, čo ju hnalo ďalej bola predstava, ako sa zatvári bývalý, keď mu dokáže, že na to má. Absolútna absencia sebarozvoja a tiež hrdosti. Ruthie sa neustále ocitala tam, kde bola najmenej vítaná...
Záver pokazila jedna nepochopiteľná žiarlivostná scéna, takže hl. postavy ma o svojej osudovej láske nepresvedčili. Dojem zlepšila koza Daphne a krásy Apúlie. :)
nebudem klamať - pred touto letnou oddychovkou som mala veľké predsudky, keďže novinka Vila v Taliansku je u mňa už dva mesiace nedočítaná a Pláž sa javila až príliš podobnou zápletkou…
napriek všetkému som si čítanie užívala - aj keď nie som fanúšik kníh, kde vystupujú skutočné celebrity, bohatí ľudia sú stereotypne povrchní a láska tu skáče z postavy na postavu ako náladová mucha :P
myslím, že 90% úspechu u mňa zohralo prostredie, kde som čítala - vzala som si knižku do Chorvátska a horúce slnko a fjaka boli tak mojim nielen literárnym denným chlebom.
Maddie a Nicka som si celkom obľúbila, škoda ostatných postáv - buď pôsobili až príliš klišé šťastne alebo nosili masku (a všetkým bolo jasné, že ju nosia), čo akosi uberalo šance na momenty prekvapenia.
Záver bol, nuž, pripomenulo mi to staré dobré high school romantické komédie, na ktorých som vyrastala - všetko sa na dobré obráti a tí protivní ostanú s odutou pusou a ostane im sila len na teatrálny odchod zo scény…
Nebyť toho, že knižka bola mojím dovolenkovým čítaním, bola by som rozhodne kritickejšia. :)
Sarah E. Ladd je príznačná svojim "in medias res" - skrátka, ide priamo k veci. Udalosti, na aké sa v iných historických románoch čaká do konca príbehu (nečakané ponuky na sobáš, náhle úmrtia zdanlivo hlavných postáv ...) sa tu servírujú už v prológu. Každý hrdina disponuje vlastným tajomstvom, ktoré je skutočnou záhadou aj pre čitateľa. Všetky odhalenia prichádzajú postupne, občas šokujú v situácií, keď je to najmenej očakávané, no (ako napokon z príbehu vyplynie) majú svoj presný význam pre zápletku.
Tentokrát (ako už názov série prezrádza) sa nachádzame v Cornwalle, kraji chladných rán, nikdy neutíchajúceho vetra a predovšetkým mora. Voda tu je prítomná ako silný element, ktorý dáva aj berie život a ovplyvňuje osudy ľudí v každučkej oblasti života. Jeden deň sa stoly lámu pod ťarchou úlovku, iný deň zas navštívi ich domovy len trúchlenie. Pochmúrnosť kraja prirodzene formuje aj ľudský charakter a plodí drsné povahy i nedôverčivosť. To pre mňa vysvetľuje, prečo som sa počas čítania cítila byť neustále "v strehu" - podľahla som atmosfére a bola som rovnaká ako oni! Mala som chuť rozbehnúť sa k útesom a zostať stáť vo vetre až do západu slnka.
Ak máte chuť na rozbúrené more plné pašeráckych lodí, ktoré ostro kontrastuje s rozkvitnutým ovocným sadom a pomaly sa rodiacou láskou, tak tento román rozhodne nevynechajte. :)
Už ste počuli o súostroví Scilly? Nachádzajú sa pri pobreží Cornwallu a ich komplex tvorí vyše 140 ostrovov a ostrovčekov, z ktorých väčšina je neobývaná, čo poskytuje raj pre miestnu faunu a flóru. Okrem toho sú opradené legendami o pirátoch a poklade, čo poskytlo autorke skvelú kulisu pre jej postavy milujúce prírodu a vedu.
Postavy boli veľmi uveriteľné, obzvlášť som si obľúbila Olivera - milujúceho brata a vnuka, očarenéhokrásou ostrovov a povolaním vikár. Bol veľmi skutočný - na jednej strane nešetril povzbudivým slovom a ochotou pomôcť, no na strane druhej bol obyčajným hriešnikom s chybami ako každý iný. Počuli ste už niekedy o bitke medzi vikárom a mladým riaditeľom miestnej školy? Prečítajte si to, budete to zbožňovať. ;)
V rámci príbehu vo mne utkvela jedna myšlienka - potreba Libby vybrať si medzi vedou a vierou. Popri jej silnom presvedčení nachádzaťodpovede v prírode a obdivovať jej fungovanie sa jej viera v neznámeho Boha zadala neúprimná, vzdialená a len akási nutná tradícia. Omnohoradšej sa utiekalak faktom než k modlitbe. Páčilo sa mi ako nenútene pomaličky objavovala oboje - ako stvorenie, tak Stvoriteľa, a pochopila, že sa medzi nimi nemusí rozhodovať.
Autorka má úžasný talent vtiahnuť čitateľa do deja a zanechať ho po skončení príbehu smädným po ďalších. Útechou je skutočnosť, že knižka je súčasťou série, a tak majú príbehy milovaných postáv pokračovanie - verím, že u nás už čoskoro.
Tretie dievča je stretnutie Hercula Poirota s rafinovaným zločinom, ktorý je mimoriadne zamotaný a všetky dostupné fakty sa zdajú absolútne nesúvisiace. Akákoľvek ďalšia stopa prináša viac a viac zmätku a dej si až do konca zachová skvelú dynamiku. Prípad je trochu osobitý tým, že nejde len o všeobecné spoliehanie sa na Poirotove roky skúseností a legendárne sivé bunky - detektív má totiž niekoľko dôverných známych s ktorými spolupracuje. Spoločne vytvárajú skladačku dôkazov, ktorá nedáva žiaden zmysel, a predsa v nich niekto nájde krehké súvislosti. Je to samozrejme neomylný Hercule Poirot, ktorý však nerád zlíže smotanu sám a veľkoryso vzdáva vďaku všetkým nápomocným. A tí o svojom prínose, zväčša ani netušia. Kniha je napriek krutému motívu vtipná a vyvrcholenie zápletky prináša očakávané uspokojenie. Priaznivci Agathy dostanú prípad ako sa na Poirota patrí. :)
•••
Musím priznať, toto bolo prvý krát u Agathy, čo sa moje prvé podozrenia ukázali ako nie úplne mylné a že postava, ktorú som považovala za možného vinníka, ňou napokon skutočne aj bola - no v závere knihy ma to napriek tomu prekvapilo, pretože zápletka sa medzičasom uberala celkom inam a zabudla som na to, koho som mala v hľadáčiku zo začiatku.
Ak by som mohla Emme priradiť dvojslovné pomenovanie príznačné pre autorkine prvé dva publikované romány, myslím, že celkom výstižne by sa hodil názov Omyl a nedorozumenie. Je tu toľko chybných záverov a nesprávne interpretovaných slov, že o chaos a pletky niet núdze. Niektoré kapitoly plynú pomalšie, iné prinesú plno rýdzej gregoriánskej drámy. Jeden by sa domnieval, že sa všetko kľúčové odohrá na výlete v noblesnom koči alebo na plese plnom hostí, no paradoxom je, že autorka čitateľa zavedie do raňajkového salóna na šálku čaju, kde sa dedinské klebety preberajú plnými priehršťami, alebo sa sústredí na dôverné rozhovory určené len veľmi konkrétnym ušiam. Jane skrátka ostáva verná svojmu jedinečnému štýlu - opisu pohodlného a útulného domova, ktorý je centrom všetkého životného diania.Pán Knightley - rozvážny džentlmen s úsudkom a názorom, o ktoré stál každý, kto žiadalo radu alebo len malú zdvorilúpozornosť. Celkom vždy vedel, čo robiť a jeho skutky boli úprimné bez postranných úmyslov či pretvárky - tak vlastnej pre iné postavy. Svojou vždy správnou intuíciou a zmyslom pre neomylné pozorovanie už nemôže byť Emme väčším kontrastom. Ich rozhovory sa nesú v znamení prekárania, žartovných narážok, či dokonca hádok a jeden s druhým nikdy nesúhlasia. Prítomnosť ich neustálych malých sporov je v deji románu zábavným osviežením.
Autorka vytvorila úžasnú kombináciu biografie a literárnej analýzy a dostala čitateľa k Austenovcom najbližšie ako sa len dá - do rodinného kruhu a predovšetkým domov. Nielenže cituje Jane a jej svetoznáme knihy, pracuje s osobnou korešpondenciou, číta medzi riadkami a - ako sa sama priznáva - zo všetkých poznatkov vykresľuje Jane Austen presne tak, ako si ju vysnívala - hľadá v nej lepšiu verziu samej seba - “láskavejšiu, bystrejšiu, zábavnejšiu a aj nahnevanú na obmedzenia v živote, tú ktorá hľadá cestu cítiť sa slobodne a môcť tvoriť.”
Spracovať také množstvo podrobností muselo dať autorke poriadne veľa práce a výsledok je úžasný ako Jane sama.
---
Knihy Jane Austen sú v mnohom zrkadlom jej života, no nie tak, ako by sme prvoplánovane čakali. Jej svet sa netočil len okolo nových šiat, zlomených sŕdc, honosných sídel a večierkov. Jej svet znamenal útulnú faru, veľkú rodinu, každodenné starosti o domácnosť a aj mnoho odchodov milovaných, finančné ťažkosti, chamtivých vydavateľov, neustále sťahovanie sa do “lacnejšieho podnájmu” a napokon veľmi rýchlu smrť…Bola to vycházka rozkvitnutou záhradou, no zároveň návšteva malinkej izbietky s dvomi posteľami - jednou pre Jane a druhou pre milovanú sestru Cassandru. Odkaz jej diela je nesmrteľný a po všetkých rokoch stále aktuálny. Jane je pre mňa oveľa väčšou hrdinkou než všetky jej (úžasné) hrdinky dohromady. :)
S Jojo som mala doposiaľ len jednu skúsenosť (Me Before You) a tá ma poriadne vyžmýkala. Až natoľko, že som sa po všetkých tých rokoch stále neodhodlala na jej 2 pokračovania. Tentoraz to čo sa emócii týka nebolo inak, ale šlo o celkom iné emócie. Ja som totiž zúrila! Nishin manžel sa k nej správal odporne, ale Samin šéf vo mne vyvolal vlastné spomienky a po čase som už nevedela, na koho sa hnevám viac. Išlo o presne ten typ manipulátora, ktorý žije zo zlyhaní iných a zakaždým sa bude snažiť vykresliť druhého ako neschopného až kým tomu dotyčný sám neuverí. Keďže som už bola v podobnej situácií, veľmi som to prežívala. Naopak Nish a jej život mi bol veľmi vzdialený, ťažko pochopiteľný, no práve ten kontrast medzi postavami bol živnou pôdou pre bizarné situácie, ktoré posúvali dej stále vpred. Nazvať knižku oddychovou romantikou by nebolo celkom pravdivé, stretne sa tu zopár náročných tém, no ostáva priestor aj na humor a predovšetkým lásku všetkého druhu. :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Atmosféra starého Edinburgu, epidémia rímskej horúčky, biznis s mŕtvolami a spoznávanie lekárskych praktík tej doby, to všetko vytvára dokonalý celok a živnú pôdu pre náš príbeh lásky plný snov (nielen) o pokrokovej medicíne. Slovo nemocnica je v tunajšom svete synonymom utrpenia, hnilobného zápachu a kroky odtiaľ vedú spravidla na cintorín. Poznatky o ľudskom tele závisia od pitiev popravených zločincov, takže materiálu je primálo, no dopyt po mŕtvolách obrovský - to ženie vodu na mlyn oživovačom - zlodejom tiel.•••Je príznačné výhlásiť o Hazel, že ak si niečo zaumienila, išla ako cez mŕtvoly. Doslova cez skutočné mŕtvoly. Najskôr ma jej odhodlanie fascinovalo, no po čase bola jej cieľavedomosť príliš nekompromisná a sebecká. Videla len svoje záujmy a nepremýšľala dvakrát o dopade svojho konania na ostatných. Rovnako neverím, že žena v jej postavení by bola voči všetkému tak ľahostajná. Niektoré opisy boli mimoriadne detailné a verné, no na iné zas autorka akoby zabudla. K deju nemám výhrady, čítala som bez dychu s vyvalenými očami a o knihe ešte dlho potom premýšľala. Zopár vecí (najmä pointu v závere) by som si želala trochu inak, no celkový zážitok z čítania bol úžasný.
---
OPISY: nespochybňujem ich autentickosť no v niektorých prípadoch boli akoby nedokončené. Detailná pitva, no ani slovo o tom ako sa následne Hazel zbavila hnijúceho tela. Podrobnosti o pôrode, no čo sa stalo s placentou? - z toho, čo som doteraz čítala viem, že laici na tento krok často ani nepomysleli a žena následkom toho zomrela, no Hazel vždy vedela čo robiť, napriek minimálnej praxi.
BERNARD: priateľ a partner “in crime” sa stal časom pre Hazel akýmsi nutným zlom, niečo nemenné a stále, a predsa bezvýznamné. To ako Hazel voči nemu náhle ochladla ho donútilo k šialeným činom a ich vzťahu mi bolo veľmi ľúto.
ZÁVER: ubral sa smerom, ktorý ma žiaľ nenadchol. Škoda, že tak reálny román našiel odpovede v niečom tak fantastickom ako je zázračné sérum nesmrteľnosti. Pre mňa bolo sklamaním zistiť, že za všetkým je “len” kúzlo...
Keď sa mladá vdova Renisenb vracia do domu svojho otca, svet sa zdá byt rovnaký ako keď pred rokmi odišla. Jej starší bratia i večne sa prekárajúce švagriné, stará mama, aj verný sluha Hori. Níl plynie potichu a výhľad na krajinu z jeho brehov je rovnako uchvacujúci ako kedysi. Idylku však zničí mladá a krásna Nofret - otcova nová konkubína, ktorú jedného dňa privedie domov a ustanoví ju za plnohodnotnú členku rodiny. Ona si veľmi dobre uvedomuje, že je nežiaduca, no nemá v povahe pokoru a jej nadradenosť celú, už beztak náročnú situáciu, len zhoršuje. Každý člen rodiny má iný dôvod ju nenávidieť a v kedysi pokojnom sídle sa rozpúta peklo plné závisti, intríg, pomsty a predovšetkým SMRTI.
"Celý Egypt je posadnutý smrťou." Celý tento román je o smrti, je prítomná úplne všade a veľa sa o jej chápaní dozvedáme očami bežného občana starovekého Egypta. Opisy tamojšieho života a zvykov neboli ani nedostatočné a zároveň nie príliš podrobné, aby sa z príbehu stala učebnica z dejepisu.
Čítať historickú fikciu, navyše z prostredia Egypta pred 4000 rokmi, bolo popri tradičných Agathiných románoch osviežujúce.Páčili sa mi egyptské mená a príbehu by rozhodne pristalo aj javiskové spracovanie. Ak máte náladu na vskutkukrvavý prípad a nerozlúštiteľnú hádanku, toto bude to pravé pre vás.
