Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Megamilovníčka Stephena Kinga ktorá sa pri knihách rada bojí, smeje alebo plače, pokojne aj všetko v jednej. O knihách sa rada vykecávam aj na IG profile @tyrky.sova
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2015
Moje aktivity
Ja som sa vďaka tejto knihe dozvedela, že ak sa niekedy stratím v lese, mám si vybrať strom...pod ktorý si sadnem a budem čakať kým ma nájdu, lebo na môj dezorientačný zmysel je náučná literatúra krátka, ale ak patríte k tým, čo dokážu trafiť z bodu A do bodu B bez toho, aby sa ocitili 14x v bodoch C až lambda, môžete sa dozvedieť veľa podnetných informácií.
Aj v prípade, že sa nechystáte na pešiu túru bez výdobytkov modernej technológie a teda nepotrebujete vedieť, ako určovať smer podľa napadaného ihličia, vás čaká zaujímavé čítanie. Vedeli ste napríklad, prečo sú vianočné stromčeky také ňuňu huňaté, hoci v prírode tak vyzerajú málokedy? No preto, že im za komerčnými účelmi odseknú hlavu! Stop týraniu vianočných stromčekov! Alebo som zistila, že aj taký strom môže byť do určitej miery zlomyseľný a vyhnať vetvy za jediným účelom - aby zatienil vegetáciu pod sebou. Ja to svetlo nepotrebujem, ale ty ho tiež nedostaneš, zmrde! Hoci aby som bola spravodlivá, stromy sa takto len snažia eliminovať možnosť, že ich niekto prerastie a sami tak budú musieť strádať v tieni.
Tristan sa nesnaží egoisticky poučovať, ale priateľsky vysvetľuje, často si robí srandu sám zo seba, ponúka pomôcky na zapamätanie spomenutých faktov a celé to dopĺňa jemným, sofistikovaným humorom.
Ako čítať zo stromov je fascinujúcim čítaním pre každého, komu nestačí na otázku "prečo" odpoveď "lebo to tak funguje milión rokov". Priateľskou formou ukazuje, čo si na stromoch všímať a zároveň vysvetľuje príčiny jednotlivých znakov.
No dobre, hneď na úvod hovorím, že toto nie je kniha, z ktorej budete citovať ešte na smrteľnej posteli. Ale u kocúrieho zadku, ono je to také milé! Frankie ako rozprávač podáva udalosti presne tak, ako by ich podávala mačka - absolútne subjektívne, nesústredene, s odbiehaním mimo tému a pritom stále neuveriteľne šarmantne. Hoci je Gold významnou súčasťou Frankieho existencie, minimálne od určitého bodu, tak čitateľ nemá šajnu, koľko má tento týpek rokov (iba približne), ani ako vyzerá - lebo to sú veci, ktoré mačky skrátka neriešia. Vieme akurát že nie je úplne plešatý a pravdepodobne zajtra neumrie - pokiaľ sa teda nezačne zase hrať so špagátom. Frankie je kniha o depresii a hľadaní stratenej chuti do života, ale celé je to odľahčené tým mačacím pohľadom, takže sa síce môžete zamyslieť na hlbšou pointou, ale nemusíte, ak sa vám nechce.
A aj so záverom sa autori super vyhrali. Hoci som si myslela, že viem, ako to celé dopadne, a už som si chystala balíček vreckoviek a fľašu domácej, nakoniec sa príbeh pobral iným smerom. Nevadí, poldecák vždy dobre padne.
Ak hľadáte nejaké fest milé, fest nenáročné a pritom nie zadubené oddychové počteníčko pod vianočný stromček, berte Frankieho. Vidíte, ani nemusíte byť catperson (ja teda fakt nie som) a môžete si túto útlu knižku užiť. Je to ten typ knihy, čo sa tvári nenápadne, ale pritom si z nej môžete čo to odniesť. Čo takto trochu mačacieho prístupu k životu?
Knižka je útlučká, príbeh jednoduchý a celé to ešte dopĺňajú krásne ilustrácie - niekto by mohol namietať že toho textu k téme mohlo byť aj viac, ale nemyslím že dieťa by potrebovalo polročný motivačný program s prípadovými štúdiami a špeciálnou ketodiétou aby sa zorientovalo vo svojich emóciách. Najviac oceňujem, že Kupka sa nesnaží eliminovať negatívne emócie, naopak, nabáda deti k tomu, aby ich prijali, naučili sa ich precítiť a spracovať. Nedozvedela som sa, či je tresknutie dvojposchodového hradu z lega o zem spracovanie hnevu, ale to už je asi predmetom inej literatúry.
Prijala by som, keby autorka v závere išla viac do hĺbky - spomenula totiž aj tému šikany, ale len tak mimochodom a viac sa k nej nevrátila - a priznávam, že niektoré formulácie na mňa pôsobili trochu jehovisticky, ale to bude mojou starou sarkastickou hlavou. Každopádne si myslím, že táto knižka môže byť veľmi užitočná pomôcka pre každého drobca, čo si potrebuje trochu upratať bordel v hlavičke.
Natalie Haynesová dala Medúze možnosť rozpovedať príbeh od začiatku a svojimi slovami. Takže nečakajte neľútostnú príšeru, ktorá robí z ľudí detailné záhradné dekorácie len preto, že môže. Medúza je citlivá bytosť, ktorej viac záleží na živote v jej okolí než na vlastnom pohodlí a ktorá nereaguje na kliatbu zatrpknutím a krutosťou, ale smútkom a ohľaduplnosťou.
Žiadny chlap na svete, či už mu prúdi žilami ichor, krv alebo brzdová kvapalina, nie je taký neodolateľný, aby mu padla k nohám každá žena bez výnimky. Haynesová na rozdiel od tradičného ponímania gréckej mytológie nebagatelizuje podobu bohov čoby sexuálnych predátorov, nedegraduje znásilnenie na niečo, čo proste robia - ráno vstane, spočíta delfíny, potopí dva ostrovy, znásilní tri panny a na obed si dá diviaka s ambróziou. Obeť nemá formu anonymného matraca, čo má byť rád že je rád, ale skutočnej ženy, ktorá sa musí vyrovnávať s traumatizujúcim zážitkom. Rovnako nemilosrdne a bez filtrov s peknými mihalničkami ukazuje aj takzvaných hrdinov - zabudnite na Persea čoby Jakea Sullyho po intenzívnej rehabilitácii.
Prirodzené dialógy písané súčasným jazykom a okorenené štedrou dávkou sarkazmu mi pripomínali Stephena Frya a jeho geniálne prerozprávania mytologických príbehov. Takže hoci je Medúzin príbeh vo svojej podstate tragédiou, autorka ho podáva tak, že sa číta neskutočne dobre, a pritom nič nezľahčuje ani si nerobí nemiestne žarty.
????King v tejto knižke upustil od detailného budovania charakterov a pomalej degradácie atmosféry a išiel na vec rovno, odzadu a bez lásky - už na prvých stranách sa vlkodlak trepe cez rozdrúzgané dvere, a rozhodne nie preto, aby vydesenému železničiarovi ponúkol vzorky peny na holenie od Avonu. Namiesto kapitol je kniha členená na jednotlivé mesiace, ktoré mapujú útoky vlkodlaka - zakaždým sa stretneme s osobou, ktorú nám King na svoje pomery stručne, ale aj tak farbisto predstaví a potom...no, buď to prežijú, alebo aj nie. Skôr nie.
????Čo robí túto knihu takým výnimočným zážitkom však nie je poctivý vlkodlačí príbeh - hoci aj ten je skvelý - ale tie dychberúce, drsné a absolútne majstrovské ilustrácie Bernieho Wrightsona. A že túto útlu knižku vybavil obrázkami naozaj poctivo, v čiernobielej aj plnofarebnej variante. Zvedavcom intenzívne odporúčam krotiť svoju vášeň - tie ilustrácie sú naozaj všetky do jednej veľkolepým dielom, lenže ich predčasným štúdiom sa oberiete o zážitok z čítania, keďže si vyspoilerujete mnohé, vrátane identity vlkodlaka. Keď už musíte, aspoň sa stopnite pred októbrom.
???? Za tých 40 rokov od 1. vydania sme síce mali možnosť vidieť zvlčilcov v naozaj rôznorodých podobách (poprosím minútu ticha za kňučiaceho Taylora Lautnera. Ale stále si myslím že má dobré telo), ale Kingove klasické poňatie má dodnes ohromné čaro. Je to knižka, ktorú zhltnete za dve hodiny aj s prestávkou na záchod a instagram, ale určite by nemala chýbať v zbierke žiadnemu kingomaniakovi ani tomu, kto má proste rád horory v ich pôvodnej, drsnej, rýchlej podobe.
