Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Túto otázku som sa pýtala celý čas.
Po tejto knihe som siahla hlavne kvôli zaujímavému konceptu cestovania v čase. Matka Jen cestuje do minulosti, aby predišla zločinu, ktorý spáchal jej syn. Popritom sa dozvedá, že celý život žila v klamstve a jej najbližší ju celý čas klamali... Počkať, počkať. Naozaj si za skoro 20 rokov života s svojím manželom nevšimla, že tu niečo nesedí. Že nevie dokopy nič o jeho predchádzajúcom živote, rodine, priateľoch. Že jej manžel ide každý rok na výlet s priateľmi, ktorých v živote nevidela a vôbec jej to nevadí? Že sa správa v spoločnosti naozaj odmerane? Že necestuje nikam do cudziny? Odpoveď je nie. Ale čo ju naozaj trápi je vyrezaná tekvica.
Všetko sa zmení, keď po vražde, ktorú spáchal jej syn sa zobudí včera a potom predvčerom a potom... Postupne sa teda dozvedá, že nič nie je také, ako si celý čas myslela. Popritom sa neustále zamýšľa nad tým, čo spravila zle vo výchove. Čo určite podkresľuje dôvody toho, čo sa jej deje, ale niekedy to už naozaj preháňa.
Nakoniec sa v cestovaní časom dostáva do chvíle, kedy mala zmeniť vec, o ktorej na začiatku vôbec nevedela.
Čo ma fakt štvalo:
1. Jen a jej neustále vnútorné monológy a polemizovaní, čo spravila vo výchove zle.
2. Jen a jej neskutočná nevšímavosť
3. Jen
4. Prečo ten Todd vlastne vraždil?
5. Čo ten Joseph?
Čo bolo fajn:
1. Prelínanie dvoch časových línii.
2. Dôvod, ktorý zmenil budúcnosť.
3. Kelly
Kniha sa mi čítala niekedy naozaj ťažko. Hlavná zápletka sa dala od polky knihy uhádnuť, ale detaily bolo vymyslené celkom dobre. Naozaj kniha je viac o role matky a manželky ako o premyslenom riešení problému.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Je kniha písaná ako dej prerušovaný poviedkami alebo zbierka poviedok, ktorú dotvára dej?
Každá poviedka tvorila začiatok nového príbehu, nové postavy, ku ktorým som si ako čitateľ hľadala cestu a premýšľaľa, čo sa za každým jedným skrýva.
Celú zbierku siedmych poviedok dotvárala ôsma, ktorá sa tiahla celým dejom knihy.
Knihu by som teda rozdelila na časť poviedok a časť hlavnej dejovej zápletky.
Poviedky sa mi už od začiatku zdali byť písané niekym, kto s písaním možno začal alebo nemá ešte toľko skúseností. Tento dojem sa v závere vlastne ukázal ako správny. Či to už bol autorov zámer alebo nie, na celkovom dojme z knihy to pridalo. Niektoré poviedky boli zaujímavejšie ako iné, najviac sa mi páčila poviedka na ostrove a v reštaurácii. Všetky však spája jedna vec...
Čo sa týka časti s hlavnou dejovou linkou, tam by som našla viac výhrad. Z pohľadu celého príbehu sa dá chápať, prečo sa hlavná hrdinka niekedy správala tak, ako sa správala aj keď som si ako čitateľ párkrát povedala, že či to myslí vážne. V úlohe profesionála párkrát spadá do osobnej roviny a vtedy si človek povie prečo. Na konci sa ukazuje, že z profesionála je obyčajný človek so svojími vlastnými úmyslami. A práve tento osobný záver sa mne nepáčil. Ťahať osobné záujmy Julie už bolo na mňa príliš a kniha by sa podľa mňa zaobišla bez nich.
Posledné sklamanie pre mňa bol záver, kde nám autor ponúka kapitoly záver 1 a záver 2. Myslela som si, že podobne ako poviedky skončili vlastne úplne inak, tak aj čitateľ či bude môcť vybrať z dvoch alternatívnych záverov. Namiesto toho prišiel vlastne len s jedným rozdelým pre dve hoavné postavy.
Chcem však vyzdvinúť malé spojivká siedmych poviedok s hlavným dejom. V kútiku duše som dúfala v niečo podobné.
Celkovo dej bol príjemný, avšak nie napínavý do takej miery, aby ste sa nevedeli dočkať ďalšej strany. Na záver klišé, bez ktorého by sme sa zaobišli.
