Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Séria Romantické útek má jednu chybu - autorka už prvou knihou položila latku veľmii vysoko a teraz je ťažké prvý príbeh prekonať a nepodarilo sa to ani Hotelíku na Islande.
Príbeh mal takmer všetko. Prekrásne prostredie divokého Islandu. Malebný hotelík na samote. Sympatických hrdinov (Alex bol dokonca sexy). Nejakú zápletku. Menšiu drámu. Ale chýbali tomu motýle. Poviete si motýle? Áno, motýle. Určite poznáte ten pocit pri čítaní ľúbostného príbehu, kedy nastane ten moment, kedy aj vy ako čitateľ pocítite motýle v bruchu. Keď sa hrdinovia nepatrne dotknú a uvedomia si svoje city, keď si hľadia do oči… tu sa aj dotýkali, aj si zasnene hladeli do oči a motýľov nikde.
Okrem chýbajúcich motýľov musím knihe vytknúť aj predvídatelný dej, najmä k záveru. Záver bol krásny, ale akosi už dlhšiu dobu som čakala, že sa to zamotá a rozmotá práve takýmto spôsobom. Ak by som Hotelík na Islande čítala ako prvý romanticky útek, bola by som skutočne nadšená (hlavne z ovečky Doly), ale keďže mi autorka hneď na začiatku ukázala, že to dokáže aj lepšie, musím jej dať 4 z 5, čo je slušné na príjemnú oddychovku, ktorá mi okrem romantického príbehu ukázala aj zopár zaujímavosti z Islandu. Príbeh dopĺňali aj rozličné tradície, kultúrne odlišnosti a najmä výlety za krásami divokej a nespútanej krajiny.
Za další romantický útek opäť vsadím vydavateľstvu Grada, ktoré mi knihu poskytlo a teším sa na ďalšie úteky za romantickým dobrodružstvom.
Tvorbu a štýl písania Majky Danihekovej poznám a do čítania knihy Dedička ruže som sa púšťala s istotou, že to bude výborná jazda. Nevedela som, čo od knihy čakať, ani o čom príbeh bude (anotácie zo zásady nečítam). Majka sa opäť činila a vytvorila zaujímavý a najmä nesmierne tajomný príbeh o mladej žene, ktorá sa pokúša odhaliť pravdu o svojej rodine. Prelínala sa súčasnosť s minulosťou, čo zvyšovalo napätie, kedy kapitola skončila v tom najlepšom a ďalšia pokračovala v ,,inom čase”, čo ma nútilo čítať stále ďalej.
Violet ako hlavná hrdinka mi celkom sadla, len som občas mala problém s jej správaním a mala som chuť zakričať ,,ak sa ti to nepáči, tak im to povedz a nenadávaj v duchu” (teraz narážam na jej stravovanie, ktoré nesmierne často riešila. Ak by raz nahlas povedala ,,papám len toto”, tak by sa jej okolie podľa mňa prispôsobilo), pretože toto jej sťažovanie bolo trochu rušivé.
Naopak všetky tie sexi scénky som si užila. Prečo sexi scénky? Lebo to neboli úplne pikantné scény, ale skôr také momenty plné sexuálneho napätie
a iskrenia, ktoré by vybili aj poistky a boli skvelé.
Počas čítania sa vynárali záhady a tajomstvá, pri ktorých som čakala, kedy nám ich autorka odhalí a v tomto smere som ostala veľmi sklamaná. Tajomstvá ostali tajomstvami a ešte k ním pribudli ďalšie. Očakávala som aspoň jedno veľké odhalenie na záver, z ktorého by mi vypadli oči a sánku by som hľadala pod stolom a nič. Všetky tajimstvá pekne putujú do ďalšej knihy (ktorú si samozrejme prečítam, keď ju vydajú) a naďalej čakajú a svoj veľký okamih.
Ďakujem autorkeMajke Danihelovej a vydavateľstvu Venupress za to, že ňu knihu poskytli a mala som možnosť zoznámiť sa s Violet, ale taktiež aj s Loganom a Brooksom.
Máte chuť na niečo magické? Ale nechcete žiadne víky, kúzla ani drakov? Mám pre vás jeden skvelý tip. Hoci kúzla by sa tam našli, aj keď iné, aké by ste na prvý pohľad čakali.
Kaviareň v Kodani je magický príbeh plný skutočných ľudia s ich skutočnými problémami a rovnako plný krásy a šťastia. Mnohí už autorku a Romatické úteky poznajú, ale môj útek do podmanivej Kodane bol premiérou. Celý príbeh sa točí skoro hygge (doteraz som nemala predstavu, čo to čudo je), no vysvetlenie na sebe nenechalo dlho čakať. Spoločne s Kate a jej rôznorodou skupinkou novinárov som sa presunula do Kodane, ktorá je hlavným mestom najšťastnejšie národa na zemi. Nepreháňam, nikto sa tam neponáhľa, neženie bezhlavo za kariérou a užíva si malé každodenné radosti. K tomu si pridajte fantastické jedlo, horúcu kávu a voňajúce čerstvo upečené koláčiky. Už ste hladní? Ani sa nečudujem, ja som si počas čítanie dokonca napiekla, lebo sa to nedalo vydržať.
Prijemné prostredie, hlavnú hrdinku, aj neodolateľne jedlo už mame. Čo nám k dokonalosti chýba? Žeby štipka romantiky? Nemajte strach, romantiky sa dočkáte a bude jej viac ako len štipka.
Na záver sa pohodlne usaďte, vyložte si nohy, uvarte horúcu čokoládu a môžete sa vydať na čarovný výlet. Mňa na tento výlet vzalo vydavateľstvo Grada, za čo im patrí moja veľká vďaka.
Príbeh o červenej čiapočke všetci poznáme. Nesmie v ňom chýbať veľký zlý vlk, babička, statočný záchranca ani tajomný les. Toto všetko nájdete aj v knihe Rudý vlk. A zároveň nenájdete. Autorka ma prekvapila zaujímavou a nevšednou zmenou, ktorá príbehu dodala hĺbku. Musíme sa pri ňom zamyslieť, čo je dobré a čo naopak zlé.
Je vlk zlý len preto, lebo sa správa ako vlk? A čo také malé vĺča? Je potrebné ho zničiť, už keď je malé, hoci nikomu neublížilo? Spoločnosť samozrejme zastáva názor, že síce neublížilo, ale raz vyrastie a určite ublíži. Takže okrem fantasy príbehu môžeme čakať aj morálnu dilemu. Otázka je: čo sme ochotní spraviť kvôli ochrane svojej rodiny? Rovno Vám aj odpoviem: všetko.
Rudy vlk sa mi páči, ale jedná sa o jednoduchšie spracovanie, ktoré je vhodneé aj pre mladších čitateľov (avšak obsahuje zopár krvavých scén). Škoda, že autorka príbeh a dej viac nerozvinula a ostal pomerne jednoduchý, zaslúžil by si viac rozvinúť a dať mu ešte viac priestoru.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada, ktoré mi knihu poskytlo.
Spočiatku som mala problém sa do knihy začítať, na vine bol autorkin štýl, ktorý ma kvôli niečomu, čo neviem presne určiť, vyrušoval. Ale postupne som sa začítala a preniesla sa do tajomného domu obklopeného hmlou na Vysočine.
Hlavnou hrdinkou je Noémi, ktorá prichádza na Vysočinu, aby zistila, čo sa stalo s jej sesternicou, ktorá v tajomnom liste spomína duchov a ľudí v stenách. Temný dom nazývam Vysočina obýva zvláštna rodina, ktorú Noemi postupne spoznáva, hoci to nie je prijemné spoznávanie. Výnimkou je Francis, ktorého by Noémi mohla nazvať jediným priateľom na tomto odľahlom mieste.
Znepokojujúce sny, večne prítomná mliečka hmla okolo domu, nevraživé správania obyvateľov domu, či temné chodby pomaly odhaľovali svoje tajomstvá. A že to boli poriadné tajomstvá.
Viem si tento príbeh predstaviť ako filmové spracovanie, kedy by som mala zimomriavky pri odhalení tajomstiev rodiny, ktoré som teda ani náhodou netipovala.
Zvyčajne takéto knihy od slovenských autoriek nečítam, pretože sa bojím, že by sa mi nepáčili. Aj to bol dôvod, prečo som s knihou Habibi tak dlho otáľala. No a dopadlo to…
Áno, každý, kto už prečítal nejaký erotický román, sa už s podobným príbehom stretol, takže v príbehu nehľadajte žiadne dychberúce prekvapenia (zopár sa ich tam však objaví), ale nenechajte sa tým odradiť.
Na úvod priznávam, že mám rada fialovú farbu, takže obálka bola na môj vkus ako stvorená. Ale taktiež musím priznať, že občas mám problém s alfa samcami v knihách (o tých v reálnom živote ani nehovorím). Avšak tu sa mi Habibi dostal pod kožu. Áno, len pod kožu, nohavičky ostali na mieste.
Habibi ako mužská postava bol dosť zaujímavý. Občas mi pripadal až prehnaný, a to jednak svojim správam a jednak aj výzorom, ale jednoznačne bol vykreslený zaujímavo, nebezpečne a SEXY.
Cassie sa k nemu dokonale hodila, tá ich počiatočná nenávisť a odmeranosť, postupne doťahovanie a zbližovanie sa. Rovnako bolo zaujímavé sledovať, ako Cassie pracovala na svojej knihe, ako sa menila a menili sa aj jej názory a najmä pohľad na svet, kedy jej Habibi ukázal, že nie je všetko buď čierne alebo biele, že svet je plný farieb, len si ich treba všímať.
Kniha je dokonalým zobrazením toxického vzťahu. Počas čítania som nadávala raz jednej, raz druhej postave za ich správanie, ktoré ma ničilo a podľa mňa bolo choré. Ale tým nekritizujem príbeh, pretože to pravdepodobne chcela autorka dosiahnuť - upozorniť na rozdiel medzi nimi a ich rozhodnutiami. Vidieť rozdiel medzi naivným správaním Cassie a arogantným a bezcitným Habibiho správaním, kedy sa prejavoval ako riadne hovado.
Knihu odporúčam romantických dušiam, ktoré sa neboja temnej strany a nečervenajú sa pri pikantných scénach. Za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu Venupress.
Šibalstvá čertíka Lotríka je prvá detská knižka, ktorú som svojmu drobcovi čítala. Zatiaľ ešte nevníma slová (kľudne by som mu mohla čítať aj televízny program), ale ja som o to mala väčšiu radosť, že mu čítam niečo vhodné pre deti.
Užívala som si jednotlivé šibalstvá malého modrookého čertíka a bavilo ma, ako sa ,,nešťastie”, ktoré spôsobil, vždy krásne vyriešilo. Lotríka bol síce nezbedných, ale nikdy nechcel nikomu ublížiť a všetky tieto šibalstvá nevznikli kvôli jeho zlomyseľnému konaniu, on totiž nie je vôbec zlomyseľný. Skôr naopak. Nehody sa stávali práve preto, lebo sa ostatným snažil pomôcť, lenže nie vždy zvážil dôsledky svojich činov.
Milé príbehy boli doplnené krásnymi ilustráciami a ja sa neviem dočkať, kedy drobec podrastie a budeme si o čertíkovi čítať spoločne.
Za túto krásnu detskú knihu ďakujem Vydavateľstvu Grada.
Ak hľadáte dokonalý darček pod vianočný stromček, určite odporúčam siahnuť práve po týchto dvoch knihách od Silvie Demovičovej a Simony Kutišovej. Mohli ste si nedávno prečítať, aká som bola nadšená z prvej časti s názvom Iba s tebou a teraz pokračujem s druhým dielom.
Kniha priamo nadväzuje na udalosti z Iba s tebou a rozdiel je iba v tom, že tentokrát sa kapitoly striedajú a raz sú písané z pohľadu Niky a raz z pohľadu Dominika. Bolo zaujímavé sledovať, akým spôsobom sa Dominik vyrovnáva s touto zložitou životnou situáciou, do ktorej sa dostal. Jeho myšlienky a pocity boli osviežením a vytvárali pekný kontrast oproti Nikiným pocitom.
Opäť sa objavujú vážnejšie témy, akými sú žiarlivosť, či šikana. Nič nie je iba ružové a to zisťuje aj Nika, ktorá sa snaží opäť zblížiť s Dominikom. Tentoraz však môžeme sledovať aj Adelu, Nikinu sestru, ktorá celú situáciu mierne zamotá. Ako to celé dopadne? Ja Vám to určite neprezradím, ale určite obe knihy odporúčam pre všetkých milovníkov romantiky (nielen young adult romantiky), pretože sa jedná o príjemný príbeh premiešaný s krutou realitou života.
Zhodnotenie: potrebujem viac takýchto kníh.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Venupress, ktoré mi ju poskytlo na recenziu
Som nesmierne rada, že som si vďaka Venupress mohla túto knihu prečítať. Niekedy má človek obdobie, kedy potrebuje knihu. Nemyslím hocijakú knihu, ale ,,knihu”, ktorá mu dokonale padne do nápady a splynie s ním v daný okamih. Iba s tebou so mnou takto splynula, dokonale mi v tejto chvíľu sadla, aj keď mala svoje muchy.
Na úvod musím upozorniť, že obsahuje veľa, takt veľa klišé. Vadilo mi to? Ani náhodou. Zvyčajne ma klišé v príbehoch, či už young adult alebo iných, vytáča, ale v tomto prípade to bolo tak prijemne napísané, že sa mi to dokonca páčilo.
Niekedy dobre padne prečítať si ľahký príbeh, pri ktorom mám možnosť vrátiť sa niekoľko rokov späť, kedy som aj ja brigádovala a užívala si horúce leto. Popritom ma nesmierne teší, že obe autorky nevsadil iba na romantický príbeh o letnej láske, ale nebáli sa pustiť aj do omnoho ťažších tém, akými sú sexialne zneužívanie, predsudky, socialna nerovnosť a odsudzovania, toxické priateľstvá, či prehnane prísna výchova.
Aj keď som príbeh zhltla za tri dni, užila som si každú jednu stránku a všetko som prežívala spoločne s Nikolou. Všetky tie veselé aj vtipné chvíle, ale aj tie menej radostné.
Nika má tajomstva, kvôli ktorým sa bojí dôverovať ľuďom. Ale aj Damián má svoje tajomstvá, ktoré však nemôže prezradiť (ha, ja som na to prišla hneď na začiatku), ale pomaly sa to celé rozmotáva a tajomstvá sa odhaľujú. Pritom sa však objavujú ďalšie a ďalšie, ktoré Nike nedajú spať a snaží sa ich rozlúštiť.
A ten záver? Posledné strany som ani nedýchala, tak som čakala, čo sa stane. Šok, ktorý sa dostavil, ma prevalcoval a tých posledných 10 strán som doslova žožrala, aby som zistila, ako to celé dopadne. A ako to dopadlo? Tak, že potrebujem druhý diel. Našťastie ho mám už doma a chcela som ho čítať až s nejakých časovým odstupom, ale zrejme to nevydržím.
Upozornenie: nečítajte si vopred poslednú vetu knihy. Ja to robím pri každej knihe, že si ako prvé prečítam posledné slovo a niekedy aj poslednú Štrbu z knihy a teraz sa mi to vypomstilo, lebo som si prezradila záver (žiadna tragédia, našťastie som si prezradila iba záver tých posledných 10 strán, ale aj tak… zamrzí).
Samozrejme nesmiem zabudnúť poďakovať vydavateľstvu Venupress za to, že mi knihu na recenziu poskytlo a už sa teším sa druhý diel s názvom Bez teba.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pred koncom roka 2020 sa na knižnej scéne objavila novinka Anarchorance od Ivety Pernišovej. Spočiatku ma toto veľké haló okolo knihy obchádzalo, ale potom som sa ňu aj ja zlakomila a vďaka vydavateľstvu Elist ju mám doma. ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem.
V knihe je viacero vecí, ktorá by som jej mohla vytknúť. Začala by som tým, že mi chýbali bližšie opisy výzoru postáv. Jasné, Ivka dáva čitateľovi priestor na vlastnú predstavivosť, ale trošku bližší opis by bodol. Ďalej to bol nedostatok popisu vnútorného cítenia postáv. Prečo? Pretože aj keď som si všetky postavy od prvej strany obľúbila, mala som problém sa stotožniť s niektorými ich činmi, kedy som nerozumela, prečo sa práve takto zachovali. Rozumiem, že všetko postupne vyjde na povrch, ale trošičku ma to zmiatlo. (SPOILER: prečo Shade nepobozkal Vanille, keď sa mu v podstate ponúkala? Aký k nej mal vzťah. Ona ho mala viac ako rada, ale ako bol na tom on? A to je iba jedna z mnohých situácií, ktoré som nevedela vstrebať).
Dosť bolo negatívnej kritiky! Aj napriek týmto nedostatkom, kniha je parádna, úžasná, neskutočná, skvelá. Mám pokračovať? Asi nemusím, pretože tí, ktorí ju čítali, mi určite rozumejú. A tí, ktorých čítanie ešte len čaká, na to prídu sami. Klobúk dole pred Ivkinou fantáziou. Ja mám občas problém zosmoliť súvislú vetu (ako to tu práve máte možnosť vidieť), ale som nesmierne rada, že na Slovensku máme aj takúto autorka, ktorá sa nebála popustiť uzdu fantázií a vziať nás na ďaleké planéty.
Každá postava mala vlastný charakter a páčili sa mi. No z Lyry som mala pocit, akoby to nebola dospelá žena, ale nejaká 16-ročná tínedžerka, pretože jej správanie bolo miestami ako vystrihnuté ako z YA príbehu. To všetko, koniec koncov, môže ísť bokom a budem netrpezlivo čakať na ďalšiu knihu, lebo toto bola sci –fi jazda, ako má byť. Od knihy som sa nemohla odtrhnúť a potom mi bolo ľúto, že som u prečítala tak rýchlo.
Na záver ešte musím pochváliť obálku, ktorá je jednoduchá a zároveň krásna (dokonca si tento obrázok viem predstaviť ako svoje budúce tetovanie). Len jedna vec na záver ma mrzí... zatiaľ ku knihe neexistujú fanarty, ktoré by som si mohla hodiť na pozadie telefónu a tešiť sa z nich.
Ivka, opakujem: klobúk dole a teším sa na tvoju ďalšiu knihu, pretože tento príbeh môže bez problémov konkurovať aj zahraničným autorom.
PS: prečo sa Lyra pri ,,hre na otázky“ nespýtala Vairena, prečo ju má tak v zuboch? Ja by som sa to určite opýtala.
