Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Poviedky sú písané jednoduchým, prístupným jazykom, takže sa dobre čítajú. Vyrušovalo ma však, že pointa polovice z nich bolo to, že niekto niekoho zabil/zabije/chce zabiť. Po asi tak piatej takejto poviedke to prestane byť prekvapivé aj zaujímavé.
Hyperion, ako prvá kniha série, nám približuje svet v asi 800 rokov vzdialenej budúcnosti. Prostredníctvom príbehov siedmich pútnikov sa dozvedáme o histórii aj mytológii medzihviezdneho spoločenstva, obývaného ľuďmi, a hlavne planéty Hyperion. Kniha je klasické dielo science fiction, plné odkazov na básnika Johna Keatsa, ako aj filozofických myšlienok, ktoré sú tu dôležitejšie ako samotný príbeh; stojí za prečítanie už len pre popisy miest, kam nás zavedie.
Kniha obsahuje dve eseje, z ktorých prvá sa venuje potláčaniu hlasu žien na vetejnosti a druhá potláčaniu ich moci. Aurorka ukazuje, ako hlboko sú obidva problémy zakorenené v západnej spoločnosti - od antiky po súčasnosť - a ponúka k tomu množstvo príkladov. Obe eseje sú relatívne krátke, zvládne ich prečítať každý. A každý by aj mal.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Tak toto bolo niečo! Na základe názvu som čakala niečo podobné ako Americkí bohovia, čo sa ale nenaplnilo. Príbeh je rozprávanie 30-niečo-ročného pôvodne barmana, ktorý v skrate zabije iného človeka. Vo väzení začne vytvárať modlitby, ktoré nepatria žiadnemu konkrétnemu bohu - a začnú sa vypĺňať. Od tohto momentu sa naňho úspech aj problémy nabaľujú ako snehová guľa. Máloktorá kniha ma dokáže držať takto v napätí, pri tejto je to okrem samotného príbehu určite aj sviežim štýlom písania a skvelým prekladom. Odporúčam!
Prvá poviedka ma príliš neoslovila, ale druhá ma prilepila ku knihe a neodlepila som sa až po poslednú. Útržky zo života ľudí, v ktorých možno spoznáte brata, susedu, kolegu, dokonca seba samého. Milá knižka, rada sa k nej v budúcnosti vrátim.
Na knihe je najzaujímavejšie, ako vníma koncept rasy človek z krajiny, kde rasa nehrá až takú úlohu. Kontrast Ameriky, kde je každý človek s tmavou pleťou "černoch", a Nigérie, kde sa zasa ľudia delia podľa kmeňov, bol pre mňa najlepšou časťou príbehu.
Celkovo si však myslím, že kniha mohla mať o 100 strán menej, a neubralo by jej to na kvalite. Pasáže o Barackovi Obamovi boli relatívne nudné a ak mali mať nejakú pointu, nenašla som ju. V skutočnosti celá druhá polovica pobytu Ifemelu v Amerike bola len bezcieľne rozprávanie o veciach, na ktorých nezáleží, a príbehu nepriniesla vôbec nič.
Napriek tomu je to však veľmi dobrá kniha, ktorú odporúčam každému, koho zaujíma táto tematika.
Každou knihou, ktorú od Ishigura prečítam, ho mám radšej a radšej. V anotáciách sa dočítate, že toto dielo je literárna fantasy. Dôraz na "literárna". Netreba čakať nič epické v štýle Pána prsteňov alebo Hry o tróny, tu sa dej ťahá pomaly a dôležitejšie než akčné scény sú vnútorné monológy postáv, ktoré vás nútia premýšľať. Rozumiem, že Ishiguro nesadne každému, ale ak máte radi hlbšie a krásne napísané príbehy, dajte šancu aj tomuto.
Na to, aká je kniha krátka, je plná myšlienok. Zaoberá sa transhumanizmom, vedomím, a celkovo hranicou medzi človekom a nečlovekom, a to celé na pozadí prvého kontaktu s mimozemskou civilizáciou.
Je málo kníh ako táto. Nemyslím si, že sa dá naplno pochopiť po jednom prečítaní, a to nielen kvôli obsahu, ale aj spôsobu, ako je podaný. Hlavný hrdina je nespoľahlivý rozprávač, čo je naznačené hneď v prvej kapitole, a pri čítaní je na to treba pamätať. Napriek tomu som mala miestami pocit, že vety sú napísané zložito len preto, aby boli zložité, čo trochu uberá na kvalite.
Nečakala som, že príbeh, odohrávajúci sa počas tridsaťročnej vojny, ma bude tak veľmi baviť. Prelínanie minulosti s budúcnosťou je najskôr mätúce, ale dodáva knihe čaro. V diele sa stretávajú všetky emócie - štastie, smútok, melanchólia, nádej. To z neho robí niečo, čo si nadlho zapamätáte. Kniha sa číta ľahko, štýl písania je svižný a takmer neodbočuje, preto ju budete chcieť dočítať na jeden raz. Veľmi sa mi páči aj grafická úprava vydania.
Keď som začala čítať túto knihu, nevedela som o nej vôbec nič, iba to, že je podľa nej nakrútený sedemhodinový film. Nečíta sa ľahko, každá kapitola je len jeden dlhý odsek, v ktorom neexistujú dialógy. Miestami mi pripomína Kafku a magický realizmus, trochu aj tým, že príbeh sa odohráva v neurčitom čase na neurčitom mieste. Autor veľmi dobre vystihol atmosféru skazy, špiny, biedy a všeobecnej ľahostajnosti a po prečítaní vo mne ešte dlho zostal nepríjemný pocit.
Je to veľmi zvláštna kniha, ale stojí za prečítanie.
