Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Prvý diel sa mi veľmi páčil, postavy ma bavili a po pravde ich hrátky mi až tak nevadili. Za celý prvý diel sa veľmi nikam neposunuli, preto mi to, že sa veľmi neposúvali ani v druhej časti už trochu vadilo. Trvalo mi dlhšie, kým som sa začítala. Tie tanečky okolo toho, že ja ho nenávidím, ale tie jeho oči. Ale on mi ublížil, potrestám ho bozkom (jasné). Zajal ma a ja mu chcem ujsť, ale idem mu zachrániť život... Tiež sa opakovali vzorce ohrozenia života a zázračnej záchrany, chýbala mi originalita.
Vytiahla som sem negatíva, aby som si obhájila 4 z 5. Nebolo to ale také zlé, dialógy boli fajn a sivookí tmavovlasí muži mi tiež nikdy nevadili :)
Mestský štát Castelánia je celkom nový svet. Nebudem sa rozpisovať o deji, to máte v popise. Chcem vám povedať, že toto je jedna z tých kníh, ktoré som potrebovala nanútiť aj mojej best co-readerke, a to okamžite. Po dlhšom čase som narazila opäť na vynikajúco vystavaný príbeh, dobre vykreslené postavy a slow realtionship building presne podľa môjho gusta.
A strany 520+, tak tie sú moje obľúbené.
Jediné, čo mi teraz vadí, je, že tretia časť ešte nevyšla a ja ju potrebujem okamžite!
Tretia časť začína v momente, kedy vyzerá, že všetko bude zničené na kompletku. Žiadna z postáv sa nemá veľmi dobre a nevyzerá, že by vedela vyriešiť temnotu, ktorá kradne Červený Londýn. Budú sa musieť spojiť. Svet aj mágia sú famózne vykreslené, fungujú. Nechcem spoilovať, takže nenapíšem, čo a ako sa stalo, ale viem vám aspoň povedať top postavy od najoblúbenejšej:
1. Lila - vždy, všade a najviac, keď sa usmieva pred tým, ako mý zomrieť.
2. Holland - konečne sa dozvedáme viac o ňom, o jeho minulosti o jeho zraneniach. A OMG chcem ho utešiť, objať a darovať k nemu postavu do knihy, ktorá bude len jeho.
3. Allucard - je tu, tam kde ho treba, bez zásluh a veľkých očakávaní.
užite si túto jazdu tiež a pokojne si dajte vlastné poradie postáv :)
OK tak za prvé, kto nazve hlavnú hrdinku Phyllida? Dá sa to liečiť? Budem ju volať P.
Príbeh o rôznookej krásnej P., ktorá dostala prezývku Perla umenia (asi tiež nezvládali jej meno v spoločnosti). Keďže bola vzácna, najväčší villan (škaredý, starý a zlý) ju chcel vlastniť. Záchránil ju zlomený zranený Arthur a potom si k sebe hľadajú cestu. Nebolo to úlne zlé, alel strašná nuda. Dialógy nemali iskru. Po prečítaní kníh od Julie Quinn (Bridgertonovi a spol) a Mary Balogh som tam hľadala niečo, čo tam nebolo.
Treba si prečítať, priblížiť a pripomenúť, že v 21. storočí dovoľujeme, že takáto krajina existuje. A potom sa poďakujme, že sme v nej nenarodili. Čítame príbehy poskladané z rozhovorov s ľuďmi, ktorým sa podarilo zo Severnej Kórei ujsť. Pri každom jednom vidíme moment, kedy sa pre útek rozhodli a tušíme, čo všetko museli obetovať alebo opustiť.
Táto kniha bola pre mňa objavom, Absynt znovu nesklamal. O histórii Petrohradu som predtým veľa nevedela. Kniha mapuje dejiny mesta od úplných počiatkov od čias, kedy na jeho mieste bola ešte bažinatá Nyanská oblasť, cez cárske obdobie až po tragické momenty 20. storočia vrátane vojnovej blokády Leningradu. Autorka históriu mesta nepodáva len chronologicky, zároveň odkrýva chladný a systematický mechanizmus moci, ktorá likviduje nežiaduce fakty. Je desivé čítať o tom, ako totalitný režim dokázal potláčať tradície, prekrúcať a ohýbať históriu tak, ako sa mu to práve hodí, vyhládzať celú pôvodnú kultúru a doslova preorávať staré cintoríny, aby vymazal pamäť národa. Keď raz povedali, že mesto založil Peter, tak miesta pre pôvodnú kultúru niet.
Jadrom knihy sú ľudia. Tí čo prežili blokádu, tí ktorí sa vynorili zo starých noblesných čias do sivej prítomnosti. Príbehy tých prvých sa čítali ťažko, ľudia zomierali vo veľkom a zachránila ich často náhoda alebo len väčšia bezohladnosť. Tie láskavejšie, ale tiež náročné, boli kapitoly o starých dámach a pánoch, niekdajších šľachtičnách a aristokratoch, ktorí pamätali staré zlaté časy cárskeho Petrohradu. Mesta, ktoré kedysi tiahlo kultúrne na západ, viac k Európe. Škoda ho.
