Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Niežeby som knihu podceňovala (práve naopak!), no nečakala som, že sa mi bude až tak páčiť... A že si sadneme tak rýchlo. Proces je ťažká téma, aj keď ja osobne čítam knihy venované tématike druhej svätovej vojny rada. Toto bolo predsa len iné... Iným bol aj štýl písania autorky, ktorý som si zamilovala.
Táto kniha obsahuje viac dejových línií, takže na moje prekvapenie to nebolo len o súdení vojnových zločincov, ale možno sa viac času venovalo aj psychike postáv, ich osobným záležitostiam a príbeh tak dostal hĺbku. Eva bola skvelou hrdinkou a opäť raz musím spomenúť autorku. Jej písanie bolo svižné, spomínané hrôzy akoby len sucho konštatovala, pričom presne vedela trafiť tie správne emócie. Kniha sa mi čítala veľmi dobre a neodkladala sa práve najľahšie. Nemám čo vytknúť...
Proces bol príjemným prekvapením, čo možno až tak veľkým prekvapením ani nebolo... odporúčam :)!
Slovo “zvedavosť” bolo len veľmi slabým odvarom v porovnani s tým, čo som cítila naozaj. Na tvorbu Delphime de Vigan som počula už z mnohých strán odozvy a jej knižky ma lákali ako magnet. Dlho som túžobne hľadela na jej Spojenia, avšak do rúk sa mi akosi čakane/nečakane dostali najprv Slová vďaky. Čo o nich môžem povedať? Hádam len to, že sa jedná o skutočne krásne dielo. Navonok je knižka veľmi útla, no jej obsah prekonáva akékoľvek predsudky, či nálepky ľahkého príbehu. Štýl autorky mi učaroval a veľmi sa teším, že som ho mohla konečne okúsiť. Dalo mi to veľa. Veľmi pekne a jemne napísané... Táto kniha je akoby plná života, aj keď väčšmi opisuje jeho záver. Nie je bohatá na udalosti. No je bohatá na slová a myšlienky a najmä na beh času ľudského života. Myslím si, že v tomto prípade nemáte nad čím váhať. Za váš čas stojí...
3,5* Táto kniha jednoznačne stála za prečítanie. Detektívky, či krimi nečítam veľmi často, no pri 55 som sa rozhodla urobiť si výlet von zo svojej komfortnej zóny... Nuž a neľutujem to. Štýl autora mi rýchlo sadol a do knižky som sa veľmi ľahko začítala. Postavy mi boli sympatické, aj keď občas mali svoje nelogické a krízové chvíľky (vo vypätých situáciách som to však dokázala chápať). Nuž a hlavná zápletka? Páčila sa mi! Kapitoly neboli dlhé a tak som neraz pri príbehu ponocovala a bola som zvedavá, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Páčilo sa mi prelínanie sa spomienoko z minulosti s prítomnosťou. Dej sa tak skvele gradoval a moja zvedavosť bola veľká... S podobným nápadom som sa hádam ešte nikdy nestretla a mojim, ako by povedal Poirot, malým šedým bunkám dalo odhalenie pravého páchateľa zabrať. Avšak uhádnuť som ho uhádla, takže som bola spokojná so svojou dedukciou O:). Ja osobne knižku určite odporúčam. Na jesenné večery plné dažďa a tmy je ako stvorená!
Od Kate Moss som čítala len Čudákovú dćeru a tá bola niečím celkom iným, nemožno to porovnávať. Téma jej najnovšej preloženej knihy ma úprimne zaujala a som rada, že som sa aj z historického hľadiska mohla dozvedieť niečo viac. O náboženských vojnách, ako o všeobecnej vedomosti viem, avšak takto do hĺbky som nikdy nemala možnosť skúmať jej bližšie udalosti a dejiny. Páčilo sa mi to! Oheň nás spasí je napísaný pútavo a veľmi autenticky. Ľahko som sa dokázala ocitnúť telom, aj dušou pri knižných hrdinoch... Cítila som sa byť súčasťou príbehu.
Pokiaľ máte radi historické knižky, tak moje odporúčanie určite máte :)!
Ach... myslím, že sa pomaly, ale isto roztopím. Najprv som túto knihu odmietala prijať a ťažko sa mi čítala. Mala som pocit, že ju čítam v zlom čase a nedokázala som si zvyknúť na štýl autorky, pri ktorom som mala pocit, že si nedokáže udržať moju pozornosť. Napokon to však dopadlo tak, že som po ťažkom začiatku knihu prečítala na "jeden dych" a veľmi sa mi páčila. Bola milá, rozkošná a zápletka nebola úplne hlúpa, ani nepremyslená. Veľmi svetlým bodom boli postavy, ktoré mi prirástli k srdcu. Úprimne som sa pri čítaní zabavila a množstvo scén bolo krásnych. Nakoniec sa moje obdobie zmenilo a mením názor v jednej veci - a to, že knihu som čítala v tom najlepšom čase, vtedy keď som ju potrebovala. V tom správnom. Len som o tom nevedela :)...
Táto kniha vo mne prebudila túžbu po vzdelaní. Nie sme si vedomí toho, aké výhody máme, pretože sú pre nás samozrejmé, no Vzdelaná mi rozhodne dodala potrebu plniť si svoje ciele a samovzdelávať sa o veciach, ktoré ma úprimne zaujímajú. Byť zvedavou.
Už teraz odhadujem, že patrí k najvýraznejším knihám, ktoré som za celý rok čítala :).
Tak, ako aj Geniálna priateľka, bola skutočne geniálnou. Druhý diel sa mi na moje vlastné prekvapenie, páčil ešte možno o niečo viac. Po psychologickej stránke som ostala fascinovaná sledovaním myšlienkových pochodov, dvoch hlavných hrdiniek, ale taktiež sa mi páčila aj črtajúca feministická stránka príbehu (ktorá však vôbec nebola násilne mierená). Skôr takým prirodzeným spôsobom vo mne spôsobovala pohoršenie a zamýšľanie sa nad tým, ako to vo svete fungovalo a funguje. Ostala som ohúrená našou ženskou, vnútornou silou, ktorú si často, ani neuvedomujeme, no koniec koncov sme schopné všetkého.
Viem, že štýl písania Eleny Ferrante sa mi páčil aj predtým, avšak to, čo som pri nej pocítila tentoraz je niečo neopísateľné. Tá ostrosť, úprimnosť, priamosť... jej čarovanie so slovami a to, ako vkladá významy do jednoduchých viet. Som z nej úprimne unesená. Určite ste už o jej skvelom písaní počuli z každej strany, takže vám nehovorím nič nové, ani šokujúce. Sama som sa s tými ohlasmi neraz stretla. Ale i tak som zasiahnutá a dojatá krutou krásou, ktorú v sebe autorka nesie.
Pre mňa je táto kniha klenotom :).
Nad čítaním tínedžerských kníh v poslednom čase vždy váham... Ale slovo dalo slovo, čin dal čin a ja som sa už od prvej strany nefalšovane smiala a užívala si príbeh, ktorý sa mi dostal do rúk. Áno, dobre počujete - smiala som sa. Chvíľami nahlas. A bolo to fantastické! Už dlho som nečítala niečo tak milé, svojské a zábavné. Osobne som vo vekovej kategórii hrdinov a táto kniha je niečo s čím sa stotožniť dá. Dá sa v nej nájsť útecha, pobavenie a akýsi oddych od skutočných problémov. Úprimne môžem povedať, že som nadšená a mám radosť, že som si napokon knihu prečítala. Pokiaľ máte chuť na veľa úsmevov a pohladení na duši, tak je táto kniha ideálnou voľbou :).
Mám z toho väčšiu dilemu, než z tipovania odpovedí na testoch. Rozhodne som otvorená záhadam Tribeču a miznutiu ľudí, také veci sa môžu diať a nie som veľmi skepticky založená... Ale príbeh Igora? Ja neviem! Páči sa mi, že si na to máme utvoriť názor sami a koľko zmätku a otázok to vytvára, avšak veľmi by som chcela vedieť, ako to vlastne je (kto nie?). Igorove trvdenia prudko narúšajú okolnosti jeho rozprávania, ale na konci čelíme správnej otázke - nechcem vám nič prezdrádzať, aj keď ste to už väčšina čítali, no i tak - a to či, dané okolnosti sú následkom jeho zážitku, alebo je jeho zážitok následkom okolností (ak ste čítali, tak určite viete, čo tým myslím)? Avšak Igorovi treba uznať, že celý čas nič neskrášľoval. Hovoril o sebe všetko narovinu, nemusel.
Nenávidím, keď na niečo neviem prísť. V mojej mysli je aktuálne poriadny chaos.. Ale každopádne Karika si ma získal. Mala som voči nemu možno trochu predsudky, ale jeho písanie sa mi páčilo a určite siahnem, aj po jeho ďalších príbehoch.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto bolo rozhodne iné. Dlho som si utvárala počas čítania názor na samotnú knižku, no napokon po pretočení poslednej stránky cítim, že to je v mnohých ohľadoch výnimočne dielo. Knihy s vojenskou tématikou, aj napriek ich ťaživej atmosfére, čítam veľmi rada, avšak Tetovač mi nepripomína nič s čím by som sa doteraz stretla. Jeho spomienky na tábor sú iné. Laleho charakter bolo tažké zaradiť, no predsa len sa vždy prejavoval nesmierne ľudsky voči iným. Nuž a za srdce ma koniec koncov chytil jeho príbeh s Gitou. Takmer ihneď som si vyhľadala webovú stránku, kde sa nachádza viac ich fotografií zo života a bola som úprimne dojatá. Na duši ma zahrial aj dodatok - venovaný je ich synovi, ktorý opisoval v akej naplnenenej a láskavej domácnosti vlastne vyrastal. Ako bol každý deň, aj po rokoch svedkom oddanej lásky svojich vlastných rodičov, ktorí chránili jeden druhého po celý svoj život. Dojalo ma to.
