Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Miškine knihy mám veľmi rada. Nečítala som všetky, ale tie, čo áno, sa mi zatiaľ všetky páčili - mám totiž pocit, že s humorom je na dosť podobnej úrovni ako ja (teraz uvažujem, či je to pre ňu vlastne kompliment ). Aj o tejto som bola rozhodnutá, že ju chcem čítať.
Nemala som nejakú extra čitateľskú krízu, ale už dlho som knihu neprečítala tak rýchlo ako túto. V práci som si ju vyložila na stôl a trhalo mi nohou, lebo som si ju chcela konečne otvoriť a pokračovať v čítaní, takže som čakala, až kolegovia konečne vypadnú z kanclu. V električke som zasa hádzala očkom okolo seba, či mi niekto náhodou nenakúka cez plece, keď som sa vždy ako naschvál dostala k nejakej pikantnej pasáži, ktoré boli mimochodom fakt dobre napísané. Viete, že nemám veľmi v láske “zelovoc style”, ale zasa ani také tie presné anatomické pomenovania, ale tu mi to napodiv nevadilo. Tak nejako… to tam proste pasovalo a fungovalo to.
Mená oboch hlavných postáv sú vskutku netradičné - Erich a Lesia - a rovnako netradičný je aj ich vzťah, resp. dohoda, ktorú spolu uzavrú. Najlepšie je, že ani jeden z nich netuší, aké zákernosti si jeden na druhého pripravili a Ericha prekvapí, že Lesia nie je žiadna krehká kvetinka, ktorej stačí pofúkať lupienky a roztečie sa na Zemplínsku šíravu. Sú si vlastne dosť rovnocennými súpermi. Miška sa ma pýtala, či mi je Lesia sympatická - možno si myslela, že ju ofrflem - ale podľa mňa je ako postava super, isto by som ju brala za kamošku, a je mi úplne u prdele, či sa jej charakter podobá Gizke Oňovej, papagájovi Martina Jakubca alebo sa nedopatrením približuje postave z inej literatúry.
Príbeh je jednoducho pútavý, skvelo napísaný a aj ja som pri ňom párkrát stisla nohy pevne k sebe - Erichovo čaro zjavne pôsobí aj cez stránky knihy. Takže ak stále váhate, či sa do tejto škandálmi opradenej literatúry pustiť, ja hovorím ÁNO. A koniec mi totálne odmontoval závity, takže dekel odletel podľa mňa až k Aštarovi Šeranovi na predzáhradku.
Tretia, záverečná časť tejto série vo mne vyvolala zmes rôznorodých pocitov. Pripadala som si ako Caesar šalát, toľkokrát do mňa bodli nejaké dejové zvraty, konanie postáv alebo už len uvedomenie, že sa s otvorením prvej stránky vlastne nachádzam na začiatku úplného konca príbehu, ktorý ma od začiatku pohltil.
Že Baja písať vie, a myslím, že viac ako dobre, už všetci hádam vieme. Záverečný diel sa od tých prvých však niečím odlišoval. Bolo z neho cítiť väčšiu surovosť. Autorka sa s tým nebabrala a napísala ho čo najautentickejšie, pretože áno, tieto všetky veci sa vo svete bežne dejú - to len my si to v bubline svojich životov často nechceme pripustiť, lebo je to tak jednoduchšie.
Už od začiatku sa kniha rozbieha závratným tempom a musím povedať, že som ani nedýchala, keď som prevracala stránky a čakala, ako to dopadne. Osobne preferujem práve knihy, v ktorých nie je všetko len samá dúha a jednorožce. Keď vám dá nejaká scéna dobre mierenú a absolútne prekvapivú facku a vy zrazu neviete, ktorý je deň, a či ste Jožo z Dolného konca alebo Jolanin poník o tri domy ďalej. Monroe má všetko. A Baja svoje postavy veru nechala poriadne vytrápiť. Zaslúžili si to? Niektoré možno. Užila som si čítanie? Rozhodne.
Predošlé diely sa odohrávali v nočnom klube LOCAL X. Teraz postupujeme o level vyššie, vitajte v EDENE. Na mieste, kde vám prívetivý had ponúkne to najsladšie jablko a potom vám to zráta aj s úrokmi. Dorian a Harry sa ocitajú v celkom novom prostredí, ktoré sa im síce prihovára medovým hláskom, no za každým rohom striehnu zmije pripravené zaútočiť. Nechcem vám toho veľa vyspoilovať, pretože ja spoilovačov vešiam za gu*e do prievanu, ale ak sledujete alebo sa aspoň orientujete v kauze P. Diddy či vám niečo hovoria Ilumináti, toto je kniha pre vás. Hriechy elít, zametanie škandálov pod koberec, manipulácia, vydieranie a dianie za oponou pozlátka.
Všetky pozemské aj medziplanetárne entity sú mi svedkom, že som sa na pokračovanie tejto série tešila viac ako dôchodkyne na karafiát počas Dňa žien. Na rozdiel od politických kandidátov si totiž autorka drží svoj štandard a dodá čo sľúbi, a teda kus dobrej roboty na viac ako 450 stranách.
Občas sa stáva, že druhé pokračovanie za prvou časťou len nešťastne pokrivkáva, v niektorých prípadoch sú čitatelia názoru, že je lepšie, keby ani neexistovalo. To našťastie nie je tento prípad, pretože Riján bol ešte lepší ako jednotka. Viac akcie, viac zvratov a prekvapení, možno konečne aj nejaký očakávaný závan romantiky! Hoci som si pri jej čítaní pripadala, akoby okolo mňa len čašník prešiel s rozvoniavajúcou misou sviečkovej na smotane a potom ju bezostyšne vylial na zem, strašne ma to bavilo. Autorka to podala spôsobom, že aj tá malá dávka “niečoho” bola pre mňa ako kvalitná dávka najlepšieho matrošu.
Opäť sa zvítame s troma hlavnými hrdinami - Lyrou, Vanille a Shadom. Každý z nich v inej časti vesmíru a predsa sú ich osudy prepojenejšie, než by sme si vedeli predstaviť. V prvej časti som nebola až takým veľkým fanúšikom dejovej línie Vanille - v dvojke sa to na moje prekvapenie zmenilo a keby ste sa ma spýtali, ktorý z tých troch ma bavil najviac, nevedela by som si vybrať.
Všetkým išlo o krk a pri nikom ste si nemohli byť na sto percent istí, kto z nich prežije alebo príde aspoň k nejakej úhone. Veľkým plus tejto série je fakt, že aj vedľajšie postavy v deji zohrávajú dosť veľkú úlohu a nie sú len šedými eminenciami v pozadí štýlom “len aby bolo”. Som napríklad veľkým fanúšikom Vairena a jeho interakcií prakticky s kýmkoľvek. Kedykoľvek ten chlap otvorí ústa, viem, že to bude stáť za to.
Tu je zopár bezspoilerových spoilerov:
Zem má svojich “sugar daddies”, Anarchorance má “špagetového záchrancu” za 2 melóny
Keď som otočila stránku na TÚ kapitolu, mne normálne lata z rukoch vypadla…
Babysitter s povolením zabíjať alebo otecko na prenájom
Za mňa 11/10. Páčila sa aj strýkovi a babke, takže by sa dalo povedať, že je to nadčasové sci-fi pre všetky vekové kategórie.
Quote môjho strýka: “Keď sa povie sci-fi, hneď sa mi vybaví práve táto séria.”
Začnem vyzdvihnutím veľmi peknej ilustrovanej obálky (a to ani nehovorím o ilustráciách vo vnútri), ktorá by moje poloslepé oči isto zaujala aj na pulte kníhkupectva a minimálne by ma prinútila preletieť si aspoň anotáciu, či sa z toho nestane láska na prvý kuk alebo aspoň večerná jednorazovka, po ktorej sa ráno ledva vytrepem z postele.
Pokračujeme dejom, ktorý síce nebol plný šokujúcich zvratov ala “milujem ťa, ale asi sme súrodenci” ani “to ja som ti pred trinástimi rokmi omylom prešla zadným kolesom po kocúrovi”, ale napriek tomu zaujal. Spôsob písania autorky mi sadol od prvej strany a hoci dej plynul pomaly a vláčne, vôbec mi to neprekážalo. V texte mi nič nepripadalo ako zbytočná omáčka, nevyskakovali na mňa spoza zákopov hrúbky či preklepy. Kapitoly boli dlhé tak akurát a ešte aj tie boli vizuálne rozdelené “skokmi v deji”, vďaka čomu sa to nevlieklo ako ja v pondelok do roboty.
Spoznávame hlavného hrdinu Bena, ktorý sa po nie práve šťastnom životnom štarte rozhodne nasadnúť s kamošom na lietadlo smer Amerika. (Úprimne, po týchto voľbách mám sto chutí urobiť presne to isté.) So srdcom dobrodruha brázdi kontinent, stretáva množstvo zaujímavých ľudí, nachádza priateľstvá na tých najmenej pravdepodobných miestach a často sa dostáva do situácií, pri ktorých by som sa ja už zrejme obzerala po najbližšom konári. A presne to sa mi na knihe páčilo. Reálnosť. Nie všetko mu vychádzalo, párkrát padol na hubu alebo po nej dostal, ale otriasol sa a kráčal ďalej, čo mu v konečnom dôsledku prinieslo aj veľa dobrého - možnú lásku, domov a pocit, že konečne niekam patrí.
Kniha je plná veľmi pekných myšlienok a áno, dozviete sa napokon aj to, za čo to vlastne môžu tie svrčky.
Tlieskam autorke, pretože ak je toto jej úplne prvá kniha a už to môže byť len lepšie, máme sa určite na čo tešiť. Ja osobne som zvedavá, čo nám jej šikovné “brko” ešte prinesie.
Pre mňa mala táto knižka kúzelný nádych, a to nielen svojou krásnou obálkou. Spôsob, akým bola napísaná a ako bol vyrozprávaný príbeh, mi totiž pripomenul čítanie v detstve. Aj vtedy som mala nos neustále strčený medzi popísané stránky a nasávala dobrodružstvá hrdinov a ich nečakaných výprav za sedmero horami a sedmero riekami.
Malá sirota Ida je tiež plná ideálov a snov, že jedného dňa prebáda šíry svet a nájde cestu skrz bludisko, ktoré ju od neho delí. Pomôcť by jej mohol čmeliak Igor, ktorý je v hostinci, kde Ida pracuje, pravidelným návštevníkom a ktorý vraj pozná cestu z bludiska von.
A tu sa začína nielen ich malá výprava, ale aj zrod puta, ktoré je omnoho silnejšie ako obyčajné priateľstvo. Na svojej ceste stretajú mnoho zaujímavých postavičiek a musia sa boriť nielen s nečakanými nástrahami, ale možno nakoniec zachrániť celý svet.
Kniha je plná pekných prirovnaní a skrytých významov, z ktorých si podľa mňa každý čitateľ vezme to svoje a v ktorých možno nájde aj niečo zo seba - či už ste dávno dospelí, skoro dospelí alebo ešte len deti.
Ešte väčšie čaro malo pre mňa čítať knižku počas sviatkov, kedy sa všade okolo mihali rozprávky a také to magické pozlátko Vianoc. Aj túto knižku by som si hravo vedela predstaviť ako roztomilo spracovanú rozprávku, ktorú by dávali každý rok niekde medzi “Perinbabou”, “Popoluškou” a “S čerty nejsou žerty”.
Vždy, keď som knihu otvorila, akoby som mala opäť desať a na nose tie detské ružové okuliare (aj doslova, naozaj som také mala), s ktorými som mohla byť kýmkoľvek som chcela - trebárs aj bojovať so sedemhlavým drakom alebo lámať kliatby.
Túto knižku som otvorila a nepustila ju z ruky ani pri jedle a cestou na záchod (tá kniha videla veci, ktoré by žiadna slušná kniha vidieť nemala). Položila som ju až vtedy, keď sa minula posledná stránka. Ak toto nehovorí samo za seba, tak ja už fakt neviem.
Príbeh Eszter a Antonyho ma pohltil od prvej strany. Neodradilo ma ani to, že pri romantike zväčša aj tak človek vie, ako to približne skončí. Hltala som každú vetu a okamžite knihou mávala mame pred nosom, že toto sa jej bude určite páčiť. A aj babke, strýkovi a tety sestry uja koňovi.
Príbeh je vyrozprávaný s takým citom a rozvahou, že ma na postavách doslova nič neštvalo. Boli tak (ne)obyčajne očarujúce a uveriteľné. No… teda až na Avu, najlepšiu priateľku Eszter, tej by som tie jej tarotové karty jednu po druhej narvala do zadného terminálu.
Autorka dokázala aj z jednoduchej zápletky vystavať pútavý príbeh a to bez zbytočných drám a zvratov, za ktoré by sa nehanbili ani indické telenovely. Všetko do seba zapadalo ako ozubené kolieska hodiniek.
Táto útla knižka ma nútila premýšľať nielen nad postavami, ale zamyslieť sa aj nad svetom ako takým a predsudkami, ktoré veľakrát mávame voči ľuďom bez toho, aby sme o nich čokoľvek vedeli alebo mali záujem spoznať ich. Výborná kniha a určite nie posledná, ktorú od autorky prečítam.
