Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Túto recenziu píšem netradičné v IC vlaku na ceste z Bratislavy do Košíc. A tu som aj najnovší literárny počin Václava Neuera dočítala. Co napísať ako hodnotenie? Že ma kniha bavila? Ze bola napínavá? Že partia okolo Ledeckeho je u veriteľná a dá sa s ňou ľahko zžiť? A napríklad, že jeho knihy sa dajú iba ťažko odložiť a nečítať? Áno, rozhodne! Znova som nadobudla pocit, že táto kriminálna séria je jednoducho skvelá. Plus tentokrát tam trocha úraduje aj mysteriózne zápletka... Keď som knihu odložila, spýtal sa ma jeden spolucestujúci "či zo je ten druhy Dán?" Ano je. Veď myslím, že boli aj počas aktívnej kariéry kolegovia. Druhý, však v tomto prípade neznamená horší. Trocha iný, ale rozhodne dobrý.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Keď našincovi niekto spomenie Ugandu, zväčša ho napadne, že je to nejaká zaostalá africká krajina. Niekomu možno meno Idi Amin, diktátor a psychopat. A to je väčšinou všetko. Vo výpravnej publikácii poľského novinára Wojciecha Jagielského však čitateľ zistí, že tých asociácií spájaných s touto krajinou je viac. Sú to hlavne nikdy nekončiaci vojnové konflikty vládnych jednotiek s partizánmi, s okolitými krajinami a hlavne desaťročia vládnuci prezidenti, ktorí si nevedia povedať "stačí, končím". Každého môžeme s pokojným svedomím nazvať diktátorom. A aj v prípade Ugandy je tu asociácia s detskými vojakmi. Ich krutosť je často neuveriteľná a človeku sa až zastavuje rozum, že niekto dokáže z nevinných detí doslova vyrobiť vraždiace monštrá. A hlavne, ale nie len o nich je táto kniha. Aj keď je hrubo popísaná, no nenudí. Jagielski je veľmi dobrý rozprávač a skutočnosti vie podať čitateľovi pútavo a trefne. Za mňa 100 bodov. Nebolo to ľahké čítanie, ale pred tým, ako žijú deti v pre nás v rozvojových krajinách, by sme si nemali zakrývať oči.
Ta krásny, dojímavý a bolestivý príbeh o umieraní som ešte nečítala. Táto, na autorkine pomery útla kniha mala všetko. Romantiku, hľadanie a nájdenie dávnej, stratenej lásky, odpustenie, zmierenie a koniec, pri ktorom mi vyhŕkli slzy. Nemám rada knihy, kde smrť určuje tempo príbehu. V tomto prípade mi to nevadilo. Lebo odpútať sa od knihy V mene lásky bolo nemožné a zhltla som ju za jeden večer. Viac strán, by príbehu podľa mňa ublížilo, menej takisto. Agnes Martin-Lugand je skvelá spisovateľka, ešte lepšia znalkyňa ľudskej duše a čítať od nej hocičo ju vie pohladiť. Aj tento smutný, no napriek tomu krásny príbeh určite čitateľa nesklame.
Slovenské kriminálky, ktoré navyše píšu súčasní alebo bývalí členovia policajných zložiek mám rada. Peter Šloser túto knihu napísal už pred troma rokmi, len ja som s k nej dostala až teraz :) Štýl písania je trocha iný, ako knihy od stálic tohto žánru, akými sú Dominik Dán alebo Václav Neuer. Musela som si na neho trocha zvykať, ale keď sa to stalo, tak to bola "jazda". Vedela som, že je to síce iba príbeh, ale krásne v ňom bola cítiť inšpirácia skutočnými udalosťami a pre autora isto aj postavami z jeho profesného života. Tak, ako skutočnosti opisuje autor, tak to niekedy bolo a tak to aj v súčasnosti je stále. Či už v politike, alebo v polícii. Strany ako Čistota a Góóól nájdeme v parlamente aj dnes, len sa majú iné názvy... Za mňa super prvotina. Teším sa na ďalšie časti! :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nejako som si zvykla, že Kingová súčasná tvorba už nie sú len desivé horory. Rokmi sa zmenila. A nechcem tým povedať, že by sa zhoršila. Je len iná. Román Billy Summers je toho dobrým príkladom. Antihrdina, ktorý vo svojej podstate nie je zlým človekom, akurát, že pracuje ako nájomný vrah. Zabíja na objednávku, podľa jeho názoru iba skutočne zlých ľudí. Pri príprave na jednu takú "akciu" zachráni zhodou okolností život mladej žene, vezme ju pod svoje ochranné krídla a pomáha jej pozbierať si psychiku. Tá sa do neho postupne zamiluje, on svoje city drží na uzde, ostáva naďalej nájomným zabijakom, ktorého podvedú a pripravia o peniaze, atď, atď... Také trocha klišé. Dej sa posúva pomalšie do predvídateľného konca. Zatiaľ to vyzerá ako priemer, nič moc. Ale nie je tomu tak. Kniha je super, žije životom, ktorý môže dať príbehu iba Stephen King. Skvele vykreslené povahy, pohnútky a myšlienky hlavého hrdinu. Inteligentné, napínavé a čitateľ stránky hltá. Aj keď to nie je ten klasický King, na ktorého sme zvyknutí. Ale napriek tomu je skvelý. Páčil sa mi štýl "románu v románe", kde hlavná postava písala svoje zážitky z vojenského nasadenia v Iraku ako knihu, ktorá je súčasť tohto príbehu. A samozrejme, ako to už v Kingových príbehoch býva, nechýbalo "cameo". Tentoraz s hotelom Pekná vyhliadka z legendárneho románu Žiarenie a Doktor spánok. Mne sa to páčilo. Možno sklamala iných čitateľov, ktorý čakali "klasického" Kinga, ale myslím si, že sa oplatí jej dať šancu.
Táto kniha predstavuje pre mňa tak silný zážitok, že ešte stále cítim ten dotyk, ktorý na mne zanechala. Poznám Ameriku, poznám New York a dodnes sa mi s týmito miestami spájajú krásne spomienky. Amerika bola pre mňa krásna, vysnená krajina. No, po prečítaní knihy sa niečo zmenilo. Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Autorka citlivo, úprimne, odvážne, no aj bolestivo opísala v tomto autobiografickom románe svoj život v krajine za "veľkou mlákou". Otvára čitateľovi okno do krásnej, no tvrdej krajiny, ktorá sa s nikým nemazná. Pre podľa hesla "Jeden deň si hore, si pán a na druhý si nikto, nula. Veľmi dobrá kniha, doslova som ju zhltla. Od Andrei Coddington je to moja prvá kniha, no bol to silný zážitok. Odporúčam každému, kto váha s jej prečítaním. Nie je to ženský román, nie je to romantika, nie je to rozhodne telenovela. Je to jednoducho príbeh, ktorého riadky písal sám život.
