Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Rada citam o historii, prirode, zvieratach a skutocne pribehy ludi
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto kniha vo mne zanechala hlbokú stopu. Čítala som viacero takýchto kníh z koncentračných táborov, ale táto patrí k tým najlepším. Veľmi pútavo vyrozprávaný príbeh Violy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, dva ďalšie koncentráky a prácu v továrni pre Siemens ako otrok nacistov. Oceňujem, že kniha spomína aj Violine detstvo, spomienky na rodinu, na jej prvú lásku a spomína v krátkosti aj jej život po vojne. Nevedela som sa od knihy odtrhnúť. Je to hrozné, čo sa vtedy dialo a nedokážem pochopiť, ako mohlo existovať toľko zlých ľudí, čo sa vyžívalo v mučení a zabíjaní iných ľudí.
Čítala som viacero kníh z nacizmu a toto bola jedna z tých lepších. Veľmi emotívna, až som mala niekedy slzy v očiach.
Kniha bola dobrá a zaujímavá, po jej prečítaní som si hneď kúpila druhú knihu od autora. Ako lekár-neurológ opisuje niektoré neurologické choroby cez príbehy pacientov. Sú tam opísané bežné a známe choroby, ako parkinson alebo touretov syndróm, ale aj také, o ktorých som v živote nepočula. Ku koncu knihy sa venuje prostáčikom, teda ľuďom mentálne postihnutým, ktorí majú v niečom výnimočné schopnosti. Ako tu už bolo spomenuté, kniha obsahuje veľa odborných výrazov ktorým som nerozumela. Na konci knihy sú síce vysvetlivky, ale keďže som čítala e-knihu tak mi to bolo prd platné. Tiež autor píše tak nejak komplikovane, že je tomu ťažšie rozumieť. Ale celkovo sa oplatí.
Tak nejak som sa predrala touto knihou. Je to pre mňa napísané ťažko zrozumiteľne. Nejak som sa donútila tú knihu prečítať do jednej tretiny, potom som už preskakovala odstavce a čitala len niečo. Radšej odporúčam knihu od Davida Attenborougha - Život na našej planéte, tá je napísaná pútavo, zrozumiteľne a David ss tam tiež vyjadruje k otázke, ako uživiť všetkých ľudí na planéte. Ešte k tejto knihe. Autor najskôr píše o tom, ako sa stravujú naši príbuzní, konkrétne šimpanzy a gorily. Potom ako sa stravovali naši predkovia a to je hodne rozsiahle a podobné, ako sa vyvíjalo poľnohospodárstvo a chov zvierat. Píše niečo o fotosyntéze, ďalej prechádza k súčasnému pestovaniu plodín a chovu zvierat v rôznych krajinách. Nakoniec sa vyjadrí k otázke z názvu knihy a dáva rady, ako sa zdravo a ekologicky stravovať. Potom sa rozpisuje o bio odpade.
Pekná a zároveň smutná kniha. Je neuveriteľné, s čím všetkým bojuje tento otec a ako to zvláda. Vhodné pre rodičov detí s autizmom ale aj pre hocikoho, koho zaujíma táto tematika. Ten otec je z môjho pohľadu obdivuhodný, život mu toho naložil hodne veľa. Jednu hviezdičku strhávam za to, že to nie je súvislo písané ale stále preskakuje rôzne časové obdobia, z budúcnosti do minulosti a naopak, až je v tom zmätok.
Nečítam trilery, ale tento som si kúpila preto, že to bolo inšpirované skutočnou udalosťou. Bol to taký typický triler.
Kniha nebola zlá, hlavne prvá polovica bola celkom dobrá, potom tam bolo veľa akcie a išlo to až do takej fantasmagorie. Ale niektoré otázky zostali nezodpovedané.
Tak táto kniha bola ťažká, sú v nej aj slová, ktorým som nerozumela. Napriek tomu je to vynikajúca a zaujímavá kniha, po jej prečítaní si môžme povedať, že sa nám nežije vôbec zle (ani za socíku to nebolo také zlé ako v Číne). Rada čítam knihy z iných krajín alebo iných období a zatiaľ z toho vychádza, že my si tu žijeme fakt dobre. Kniha začína príbehom autorkinej prababičky (ktorá nemala meno) a pradedka, pokračuje príbehom jej babičky ktorá si ženícha nemohla vybrať a ešte jej aj dolámali a zväzovali nohy, aby mala tzv. lotosové nohy. Plynule prechádza do príbehu jej matky, ktorá bojovala za komunizmus, keďže si myslela, že bude lepší a nakoniec prechádza do príbehu autorky a spomína dosť aj súrodencov a tiež nemali ľahký život. Kniha končí v období, keď sa autorka presťahovala do Anglicka.
Kniha bola sprvoti zaujimava, v strede nudna a ku koncu zase zaujimava. Autorka opisuje par druhov ktore bud vyhynuli, alebo k tomu maju blizko. Neviem ale preco opisuje amonitov, s ich vyhynutim nemaju ludia nic spolocne. Casto opisuje ako prvi vedci skumali prve fosilie ktore nasli.
Pre tych, ktori sa zaujimaju o 2. sv. vojnu a koncentracne tabory bude kniha prinosom. Zacala dost nezaujimavo a skakala v roznych obdobiach, ale nakoniec sa z toho vyvinul zaujimavy pribeh. Ako tu uz bolo sponenute, autorka svojho otca nepoznala, opustil rodinu ked mala len 9 mesiacov. Vo veku 47 rokov sa po nom rozhodla patrat a zhromazdila o nom mnozstvo informacii, ktore tu uviedla. Kniha je pribehom jeho zivota, a zaroven autorkinho detstva az do veku 13 rokov, kedy sa prestahovala do Ameriky. Opisuje aj zivot v povojnovom Nemecku.
Čítala som viac kníh z koncentračných táborov a táto patrí medzi tie slabšie. Je to spomínanie 82-ročného starčeka, ktorý si už veľa vecí nepamätá. Lepšie sú knihy, ktoré boli napísané kratšie po vojne. Odporúčam napr. Utiekol som z Osvienčimu, Bol som Mengeleho asistentom, Odsúdení prežiť.
