Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Na instagrame ma nájdete pod menom @laska_ku_kniham :))
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2021
2021
2020
2019
2023
2022
2021
2020
2019
2018
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Yrsa parí do skupiny mojich najmilovanejších autorov, jej sériu s Freyou a Huldarom som objavila len pred rokom, no okamžite sa mi vryla do pamäti a behom jedného dňa som si nakúpila všetky dostupné diely, preto som neváhala ani sekundu a Kořist som pridala do wishlistu. Moje obrovské očakávania sa naplnili a teda aj keď to nebolo také skvelé, aké zvyčajne býva, stále je vysoko nad hranicou priemeru.
Krimi zápletka bola aj v tomto prípade šikovne zamotaná, absolútne sa mi nepodarilo vytušiť, ktorým smerom by sa mali detektívi uberať a aj keď som mala každých pár kapitol niekoľko nových tipov, nepodarilo sa mi odhadnúť záver. O skupinke turistov, ktorí sa v nehostinnej islandskej divočine stratili, som mala hneď niekoľko teórií, no ani jedna sa nezhodovala s konečným rozuzlením. V prvom rade som však dookola hľadala odpoveď na otázku, prečo sa vybrali stanovať práve tam a či im ten pocit dobrodružstva za to všetko stál.
Keď to porovnám s Yrsinou predošlou sériou, niečo mi tu predsa len chýbalo, respektíve niečo tu bolo navyše – pridlhý úvod. U autorky býva zvykom, že ide okamžite na vec a s čitateľom sa nemazná, kdežto tu sme prvých pár desiatok strán spoznávali všetky postavy a okolie a príliš pomaly sme sa dostávali k akcii. Napriek tomu jej čítanie neľutujem a už teraz sa teším na ďalšie autorkine príbehy!
Mapa z listí sa už na prvý pohľad javí ako citlivý príbeh plný krásnych myšlienok a môj dojem sa nezmenil ani po niekoľkých kapitolách. Naozaj som sa dostala do sveta ako z rozprávky, kde rastliny rozprávajú a zázraky sa dejú.
Čo mi ale zo začiatku mierne prekážalo, bola náladovosť a akási agresivita zo strany hlavnej hrdinky Orly. Áno, je pravda, že si toho toto dievčatko veľa prežilo a jeho život nebol vždy jednoduchý, ale niektoré jej reakcie by skutočne stáli za odborný posudok u psychológa.
Inak môžem príbeh len vrelo odporúčať. Nielen že si pri ňom vynikajúco oddýchnete a ešte dlho po dočítaní nezmyjete radostný úsmev z tváre, ešte sa aj veľa naučíte o liečivých bylinkách, s ktorými sa Orla priatelila. Prekonáte niekoľko prekážok, prežijete si dobrodružstvo na vlastnej koži, zabojujete o spravodlivosť a nájdete nové priateľstvá, ktoré rozhodne budú stáť za to.
Ťažko uveriť, že ide o debut, Yarrow Townsend je nesmierne talentovaná autorka, o ktorej, snáď, budem ešte v budúcnosti počuť.
Je zrejmé, že emocionálna nezrelosť rodičov môže byť pre deti mimoriadne skľučujúca a, samozrejme, škodlivá, rovnako ťažké je to ale aj pre rodičov, ktorí možno netušia, že robia niečo zle, a ktorí si pravdepodobne prenášajú svoje vlastné traumy z dávneho detstva.
Lidsay C. Gibson nikoho neodsudzuje, nevynáša súdy, len chápavo prikyvuje a zo všetkých síl sa snaží pochopiť. V jej knihách nejestvujú zlí ľudia, nejestvujú záporáci, len bolesť, ktorá túži byť čím skôr prekonaná. Vďaka jej knihe sa možno aj vy naučíte určovať si hranice súkromia, pochopíte, čo je už priveľa (áno, dokonca aj lásky a porozumenia môže byť prebytok), podstúpite samoliečbu a dozviete sa, ako si budovať zdravšie vzťahy s okolím.
Autorkine rady a tipy sa dajú využiť rovnako aj v pracovnom živote, keďže svoje bolesti z detstva si veľmi ľahko prenášame do dospelého života, v ktorom nevedomky praktizujeme rovnaké praktiky ako naši rodičia. Vynikajúci spoločník na ceste za lepším ja.
Skupinová terapia ma donútila smiať sa a zároveň plakať, pociťovať frustráciu a radosť v jednom, aj keď som doposiaľ netušila, že to vôbec je možné. Christie Tate sa podarilo veľmi hodnoverne zhrnúť súbory svojich myšlienok a dať ich do celku, ktorý dáva perfektný zmysel. Nič vám nasilu nevnucuje, nesúdi vás, ani zbytočne nenarieka nad rozliatym mliekom, pôsobí práveže ako človek, ktorý sa vie dať dokopy, uvedomiť si svoje silné stránky ale aj nedostatky a postaviť a im čelom, ba čo viac, napomôcť ostatným k podobnému výsledku.
Priznám sa, pri niektorých témach som sa necítila komfortne, prišlo mi zvláštne rozoberať ich pred cudzími ľuďmi a sama by som veru nikdy nič podobné neurobila ani za predpokladu, že by mi to pomohlo, no nehľadiac na tieto pasáže, čítanie som si nesmierne užila a o to predsa ide. V mnohom mi autorka otvorila oči, poukázala na dôležitosť sebalásky a zabŕdla do, bohužiaľ, stále aktuálnej témy – za fakt, že potrebujete pomoc, sa netreba hanbiť.
Helen Fields sa zaradila medzi moje obľúbené autorky už vďaka svojej Dokonalej sérii plne zvratov a prekvapení, krvi a brutality, a od jej stand alone trileru Jako stín som nečakala nič menej.
Má všetko, po čom ste kedy túžili – sériového vraha samotára so zvrátenou mysľou a divokými nápadmi, sympatické vyšetrovateľské duo, v ktorom to iskrí, napätie, ktoré by sa dalo krájať, temnú, hrozivú, desivú atmosféru priam nabitú zlými rozhodnutiami a presiaknutú krvou, na prvý pohľad nevinné obete, pre ktoré možno aj slzičku vyroníte, a hlavne sa nedá prestať počúvať. Ja som si ho zapla k zaspávaniu a nakoniec som prebdela polovicu noci s tým, že nepôjdem spať ani za nič, kým nezistím, o čo tu ide.
Necelých 16 hodín som nezažmúrila oka, nenadýchla som sa, nepomyslela som na nič iné, len na prípad, s napätím a vytreštenými očami som očakávala to najhoršie... a veru som od pravdy nebola ďaleko. Vynikajúci prednes Martina Záhalku môj zážitok ešte viac umocnil, vďaka nemu som nadobudla pocit, že som sa ocitla priamo uprostred deja a je len na mne, či odtiaľ vyviaznem živá a zdravá.
Absolútne nemám čo vytknúť, zbožňujem Helen Fields a viem, že si nenechám ujsť nič, čo nám od nej preložia.
Do tejto knihy som išla, priznám sa, s veľkými obavami. Nemala som strach o jej kvalitu, kdeže, vedela som, že pôjde o nesmierne kvalitné čítanie, no desila som do toho, čo všetko sa dozviem, čo ma bude mátať v snoch, čo hrôzostrašné sa v tejto knihe ukrýva.
Peter Hayes nás sprevádza históriou 20. storočia, aby sme ľahšie porozumeli tomu, aký vplyv mali desaťročia antisemitizmu a nacionalizmu na vyvrcholenie tohto tragického obdobia, odhaľuje niektoré z najdôležitejších faktov, ktoré prispeli ku vzniku nenávisti a konfliktov, pričom poukazuje najmä na chabé politické aj sociálne podmienky, ktoré výrazne dopomohli popularizácii mocnej nacistickej ideológie. Vysvetľuje, ako sa Žid stal „pôvodcom všetkého zla v inak dokonalej Tretej ríši“, prečo sa toľko upierame k hľadaniu vinníka a hlavne kde sa vzala tá schopnosť ubližovať a obhajovať si to ako cestu za lepším svetom.
Ako absolútne najzaujímavejšiu hodnotím časť, v ktorej sa jednotliví politici zodpovední za životy svojich občanov rozhodovali medzi zlým a ešte horším, všetko podkladá tromi desaťročiami práce s historickými dokumentmi a vyčerpávajúcim skúmaním udalostí, z ktorých sa mnohým obracia žalúdok.
Hayes argumentuje veľmi stručne a jasne, nezahaľuje svoje slová do zbytočných ťažko pochopiteľných fráz, vďaka čomu je táto kniha určená snáď každému jednému – nielen takým, ktorí túžia po doplnení informácií, ale aj takým, ktorí sú ešte stále na vážkach.
Neopakujme históriu, venujme svoju energiu radšej do vzdelania.
Poznáte ten pocit, keď si otvoríte nejakú knihu, prelistujete ňou, prebehnete očami po prvej stránke a automaticky cítite, že s ňou odteraz chcete tráviť svoj voľný čas? Rovnako som to mala ja sa touto, do atmosféry príbehu som sa zamilovala okamžite od prvých pár slov – myslela som naň, keď som ho akurát nemala poruke a každú chvíľu s ním som si dočista užívala. Prechádzky po francúzskom vidieku, vynikajúce jedlo, veľa smiechu, no neznie to ako rozprávka?
Niekedy je pekné, že ma miluješ, je dokonalým útokom na všetky vaše zmysly túžiace aspoň po štipke romantiky. Oceňujem, že sa autorka neuchyľovala ku rôznym klišé a príbeh podala originálne, bez zbytočných príkras a siahodlhých opisov. Po dlhom čase som pri romantickej knihe neodhalila dej od A po Z, aj keď áno, už podľa obálky všetci poznáme koniec, knižke to na kvalite neubralo.
Dve najlepšie priateľky Chloé a Constance vám veľmi rýchlo prirastú k srdcu, mne osobne sa na nich najväčšmi páčilo to, ako dokázali prijať každú výzvu, poriadne si to užiť a aj keď si občas pofrflali, vždy si všetko poriadne vychutnali. Stelesňujú pre mňa užívanie si života v tom pravom zmysle slova.
Odporúčam všetkými desiatimi, pretože krásnych romantických príbehov z prostredia Francúzska nebude nikdy dosť.
Existuje vôbec nejaký vek, v ktorom by sa nečítala literatúra Young Adult? Vám sme poslali už 20 titulov z tohto žánru, takže ak boli všetky pre niekoho iného, možno im skúste dať šancu aj vy :-)
Dietmar Grieser nám vo svojej knihe ponúka mnoho doposiaľ nepoznaných príbehov o pomocníkoch panovníkov z rôznych kútov sveta. Zaujímavý je samo o sebe už len fakt, že sa dostávame do života priamo služobníkov a celé dianie sledujeme z ich pohľadu, čo sa nám zasa tak často nepodarí – väčšinou sú to práve panovníci, politici a rôzne významné osobnosti. Na zhruba 250-tich stranách sa nám otvorí napríklad život Beethovena, Goetheho, Dostojevskeho, Marxa, Alžbety II. a mnohých iných.
Čítalo sa mi nesmierne ľahko, autor nás jednotlivými príbehmi sprevádzal so všetkou gráciou, nezabudol uviesť rôzne pikošky, detaily, drobnosti, o ktorých ste sa inak nemali ako dozvedieť, ku každému argumentu pridal aj niekoľko príkladov a čítanie sa tak stalo nielen poučným, ale aj nesmierne chytľavým. Obzvlášť musím oceniť autorov zmysel pre humor, vďaka čomu som sa vždy na každý nový príbeh tešila ešte o niečo viac.
Celá knihy na mňa pôsobila veľmi pozitívne, autor tu predovšetkým vyzdvihoval zásluhy a pochvaly, vyhol sa súdom nad konaním ovplyvneným výchovou a dobou. Za mňa skvelé!
Skvelý úlovok ma dokonalo zamotal, od autorovej novinky som preto nečakala nič menej ako kopu psychologických hier, množstvo zvratov, oveľa viac otázok ako odpovedí a dychberúce zakončenie. Nebudem vás zbytočne napínať, dočkala som sa.
Predstavte si, že sa vaše dieťa vyberie s kamarátmi do lesa osláviť úspešné skúšky, no už sa odtiaľ nevráti. Nočná mora každého rodiča, no nie? Kto hovorí pravdu a kto klame? A aké hlúpe tajomstvo môže byť dôležitejšie ako vypátranie nezvestného dieťaťa? Čo sa v tú noc v lese skutočne odohralo?
Tieto a ďalších asi 3000 otázok mi behalo hlavou neustále – od momentu, kedy som si ku knihe sadla, až do samého konca. Podľa predošlých skúseností som sa autorovi neodvažovala uveriť jediné slovo, každú informáciu som dlho overovala, premýšľala som nad jej hodnovernosťou a podarilo sa mi čo-to odhadnúť, no najväčší zvrat pre mňa aj tak zostal záhadou.
Veľmi dobré čítanie, na ktoré si rozhodne potrebujete vyhradiť celé jedno poobedie (alebo možno víkend), je návykové a je nemožné sa od neho odtrhnúť. T. M. Logan sa s vami pohráva, vysmieva sa nad vašou dezorientáciou a spokojne si vás omotáva naďalej. Vrelo odporúčam nielen Do polnoci doma, ale aj Dokonalý úlovok, pri oboch si milovník psycho trilerov príde na svoje.
