Leto 2019 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Na instagrame ma nájdete pod menom @laska_ku_kniham :))
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2023
2022
2021
2021
2020
2019
2024
2023
2022
2021
2020
2019
2018
Moje čitateľské kolekcie
Leto 2019 Moje aktivity
Lastovičie leto má presne ten dovolenkový vibe, ktorý teraz cítiť všade naokolo a ktorý potrebuje nutne každý vo svojej obývačke.
Jednou z hlavných tém knihy je nepochybne priateľstvo Kristy Woodson Harvey vynikajúco vykresľuje silu väzieb, ktoré pretrvávajú aj v ťažkých časoch. Daphne, Lanier a Mary Stuart, ktoré sa zoznámili v letnom tábore, sú príkladom toho, ako pravé priateľstvo dokáže prekonať všetky prekážky. Ich vzťahy sú autentické a realistické, čo čitateľom umožňuje ľahko sa s nimi stotožniť.
Nesmie chýbať June Moorová, hlavná hrdinka príbehu, ktorá po tragédii v rodine pred tridsiatimi rokmi kúpila tábor Holly Springs. Snažila sa vytvoriť bezpečné útočisko pre mladé dievčatá, kde by mohli nájsť pokoj a šťastie a ja osobne som toho názoru, že sa jej to skutočne podarilo.
Príbeh je prepletený tajomstvami, ktorých odhalenie prináša množstvo prekvapení. Autorka balansuje medzi minulosťou a súčasnosťou, postupne odkrýva rôzne vrstvy príbehu a udržiava tak v nádhernom prostredí štipku napätia.
Neraz som nadobudla pocit, že som sa ocitla priamo uprostred letného tábora obklopená prírodou a slobodou, ktorá sa s letnými mesiacmi spája. Priniesla do môjho života nostalgiu, nevinnosť a bezstarostnosť prázdninových dní.
Zabaľte si ju na dovolenku, verte mi, že to potrebujete.
Mark Lipsky, talentovaný slovenský autor (ako som práve zistila), prináša fascinujúci príbeh odohrávajúci sa v kozmickom priestore a skúma bizarné následky dilatácie času.
Pripravte sa na napätie prelínajúce sa s filozofickými otázkami a mojimi milovanými zvratmi, ktoré ma držali v texte od prvej po poslednú stránku.
Hlavným hrdinom príbehu bol niekedy až príliš veľký realista Mark preberajúci sa z umelého spánku a vystavený nebezpečnej úlohe musí zachrániť vesmírnu loď Carnival Sky. Na pozadí vedeckého a filozofického skúmania času a existencie sa v Paradoxe odohráva aj tradičný boj o prežitie. Mark musí čeliť nepredvídaným technickým problémom, fyzickým a psychickým výzvam, a to všetko v extrémne obmedzenom čase. Autor brilantne zachytáva napätie a pocit klaustrofóbie, ktorý pramení z uväznenia v uzavretom priestore vesmírnej lode.
Ako odrezanej od zvyšku sveta mi veru nebolo vždy všetko jedno, neraz som mala nepríjemný pocit a neraz som túžila pred všetkým ujsť, no neodkázala som knihu odložiť z ruky. Ono totiž aj napriek tomu, že Carnival Sky je jednou z najmodernejších vesmírnych lodí, má svoje slabiny a tajomstvá, ktoré vyplávajú na povrch vždy v ten najhorší možný moment.
Neľutujem, že som jej dala šancu!
V knihe Biela ako mlieko, červená ako krv hlavný hrdina Leo vidí svet prostredníctvom farieb. Pre neho je totiž biela symbolom ticha, samoty a prázdnoty, zatiaľ čo červená predstavuje úsvit, búrku a predovšetkým lásku. Týmto farebným vnímaním sveta Alessandro D'Avenia vytvára bohatý a zmyslový obraz života dospievajúceho chlapca, kde farby nie sú len vizuálnymi prvkami, ale nesú si emocionálne významy, ktoré pomáhajú čitateľovi lepšie pochopiť Leove vnútorné prežívanie.
Môžeme tvrdiť, že Leo je typický tínedžer, ktorý sa stretáva s bežnými problémami mladosti od školských povinností cez prvé lásky až po hľadanie svojho miesta vo svete. Práve láska je v tomto románe vnímaná ako inak, nezvyčajne. Nie je ani zďaleka len romantickým ideálom, ale aj silou, ktorá môže prekonať ťažké časy a priniesť zmysel tam, kde predtým pôvodne ani nemal byť.
Autorov štýl je poetický a plný obrazov, ktorým sa skutočne darí obohacovať už aj tak prekrásny príbeh. Farby, ktoré Leo vidí, sú opísané s takou živou detailnosťou, že čitateľ takmer cíti ich prítomnosť, vdychuje ich a prežíva spolu s hrdinom. Tento poetický jazyk dodáva príbehu nádych magického realizmu, ktorý vo vás zanechá nesmierne príjemný pocit.
Povinné čítanie pre každého, kto obľubuje literatúru, ktorá nie je len krásna, ale aj zmysluplná.
V poslednej dobe ozaj zbožňujem YA romance a Červená, biela a kráľovská modrá je taký hit, že som ju jednoducho nemohla vynechať! Mala som od nej obrovské očakávania a myslím, že presne to bol ten kameň úrazu. Nechápte ma zle, myslím si, že to bolo celé rozkošné, úžasné a skvelé, ale nechápem, prečo si práve tento príbeh zaslúžil taký boom, keď existujú aj oveľa lepšie.
Casey McQuiston sa zaoberá predovšetkým témou lásky a priateľstva nielen naprieč hranicami ale aj politickými rozdielmi. Alex a Henry, hrdinovia, ktorí na začiatku príbehu pôsobia ako totálne protiklady, postupne objavujú, že majú spoločného viac a viac. Ich vzťah je v prvom rade komplikovaný, plný prekážok a tajomstiev, nuž a ono je nesmierne jednoduché sa do oboch vcítiť. Sú živí a takí autentickí, až miestami nadobudnete pocit, že ste sa do toho zamotali spolu s nimi.
Nemyslite si ale, že to je celé len sladké a zamilované, autorka rozoberá napríklad aj politiku, život opradený prísnymi kritériami kráľovskej etikety, medzinárodné vzťahy a zodpovednosť, ktorú so sebou prináša moc.
Úžasné, ale nie také úžasné, ako som čakala, a preto vám odporúčam ísť do nej bez akýchkoľvek očakávaní.
Priznávam sa, že keď som šla do novej časti Dragonwatch, mierne som sa obávala, či má autor ešte stále čo ponúknuť, keďže ide už o deviatu knihu z viac-menej toho istého sveta, no teraz spätne nechápem, ako som vôbec mohla pochybovať. Nebudeme si klamať, Brandon Mull využíva stále rovnaké premisy, lenže vždy v inom kontexte a vždy s novou dávkou prekvapení a záhad.
Na svete Fablehavenu je stále čo objavovať, v každej knižke sa nájde niečo, s čím autor doteraz ešte neprišiel takmer vždy to vážne stojí za to. Či už ide o novú magickú bytosť, časť sveta či druh magických schopností, s veľkou pravdepodobnosťou to bude niečo, z čoho vám spadne sánka.
Milujem autorov jazyk, jeho jednoduchý štýl opradený množstvom opisov a zároveň pútavých dialógov, ktoré ma neustále udržiavajú v strehu a zabezpečujú dynamiku deja.
Skoro 600 strán zvládnete v rekordne rýchlom čase, nebudete totiž chcieť knihu čo i len na malý moment položiť.
Vrelo odporúčam nadšencom fantasy a neskutočne sa teším na záver celej série!
Nad romantickou komédiou málokedy pohrdnem a štýl Abby Jimenez ma v knižke Patrím do tvojho sveta skutočne oslovil, tak som si povedala, že Navždy tvoj by mohla byť milá oddychovka.
Autorka sa do svojho príbehu oprela so všetkou vervou a jednou z hlavných tém, ktoré sa rozhodla rozobrať, bola práve moc druhej šance a schopnosť prekonať prekážky na ceste k láske a šťastiu... ktoré nie vždy predstavuje to, čo sme si na začiatku vysnívali. Rovnako sa venuje aj téme rodiny a obetavosti, pričom naozaj dôkladne skúma, čo to znamená byť tým pravým a podporovať tých, ktorých milujeme, vo chvíľach tej najpríšernejšej životnej krízy.
Takže okrem toho, že som sa veľakrát schuti nasmiala a nausmievala od ucha k uchu, som sa aj zamyslela, nahnevala, zosmutnela, ale pochopila. Nebudeme sa tváriť, že ide o knihu, ktorá vám zmení život, no rozhodne stojí za váš čas. Je vtipná, rozkošná, občas trošku cringey a naozaj pútavá.
Smelo do nej!
Pod krásnou obálkou sa ukrýva svet mladej Phoebe, ktorá trpí poruchou autistického spektra, ktorá sa zo všetkých síl snaží existovať v priestore plnom nepredvídateľných situácií a sociálnych komplikácií.
Jediné, čo si Phoebe želá, je existovať a nenechať sa rušiť nepredvídateľnými udalosťami. Je zvyknutá na svoju rutinu, pokojné prechádzky so psom a písanie fantasy príbehov. Nuž, nebolo by to ono, keby ju niečo z tohto dokonalého sveta nevytrhlo a ona nemusela čeliť situáciám mimo komfortnej zóny.
Gavin Extence dokázal nesmierne realisticky a citlivo zachytiť Phoebin svet s veľkým dôrazom na detail, čo mi umožnilo oveľa hlbšie porozumieť vnútorným bojom hlavnej hrdinky. Čelí výzvam, prechádza mnohými zmenami a tvorí si silné puto s najbližšou kamarátkou Bethany, rebelkou s vlastnými problémami a neistotami.
Autor vynikajúco zobrazil život autistickej osoby so všetkými jeho nuansami. Príbehu nechýba humor a empatia, čo pridalo knihe na ľahkosti a zároveň prístupnosti.
Ďakujeme, tento rok ste sa zaradili k top recenzentom! Aj vďaka vášmu názoru si ostatní čitatelia budú vedieť ľahšie vybrať.
Michael Cunningham nám v románe Deň predstavuje nesmierne komplexný príbeh o rodinných vzťahoch, láske a strate. Máme možnosť stať sa členmi rodiny vždy na jeden deň v roku, konkrétne 5. apríla roku 2019, 2020 a na záver 2021.
Už v úvode knihy badať akési trhliny na povrchu ich domácej idylky, prežívame si bolestivý rozchod a vytvárame falošný profil na Instagrame, cez ktorý sa snažíme vez všetko preniesť a utiecť čo najďalej od reality. Izolácia, ktorá zmení ich predtým slobodné životy doslova na väzenie, len prehĺbi napätie a dovtedy pokojnú hrdinku posadne bezpečnosť celej rodiny. V poslednej časti románu autor zachytáva následky krízy a výrazné zmeny, ktorými si postavy museli prejsť, čo vedie k hlbokým reflexiám.
Autor skúma, ako sa mení rodinná dynamika pod tlakom vonkajších okolností a ako sa jej jednotlivci vyrovnávajú s osobnými krízami, čo mne osobne prišlo neuveriteľne nostalgické a najmä autentické. Štýl je poznačený jasnosťou a zároveň zmyslom pre detail autorovi sa podarilo perfektne vykresliť vnútorné svety svojich postáv, zachytil ich emócie, myšlienky a poskytol tak skutočne bohatý literárny zážitok.
Už som mala tú možnosť presvedčiť sa, že J. D. Barker píše skvele a po prečítaní Piatej obete sa mi to len potvrdilo.
Autor, rovnako ako aj v prvej knihe, perfektne vykresľuje vnútorný boj detektíva Portera, jeho odhodlanie dolapiť Opičieho vraha, ktorého prenasleduje celé roky. Ukazuje sa však, že tu nepomôže ani tá najväčšia húževnatosť, nakoľko jeho posadnutosť ho postupne ničí.
Exceluje vo vytváraní realistických postáv, dokonca aj tých vedľajších, každý z Porterových kolegov má svoje vlastné motivácie, ciele, čo len prispieva k autentickosti celého príbehu. A to ani nespomínam samotného Opičieho vraha, s ktorým má čitateľ možnosť spoznať sa aj osobne...
Neskutočne sa teším na záver celej série, keďže koniec bol tak šialene useknutý, že snáď ani nejde neočakávať rovno to najhoršie.
