Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Knihu Medzi dvoma kráľovstvami som si vybrala úplne náhodou, bez veľkých očakávaní. Vedela som len, že ide o skutočný príbeh ženy, ktorá si prešla vážnou chorobou. Netušila som však, aký silný zážitok ma čaká.
Už od prvých strán som cítila, že toto nebude ľahké čítanie ale v tom najlepšom zmysle slova. Autorka píše úprimne, otvorene a bez prikrášľovania o tom, čo znamená dostať sa zo „zabehnutého“ života do reality nemocníc, liečby a neistoty. Veľmi silno na mňa pôsobilo, ako opisovala nielen fyzickú bolesť, ale najmä tú vnútornú strach, osamelosť, pocit, že človek zrazu stojí medzi dvoma svetmi. Medzi tým starým životom a tým, ktorý ešte ani poriadne nezačal.
Najviac ma zasiahla časť po liečbe. Čakala by som, že keď sa choroba skončí, príde automaticky šťastný koniec. Ale práve hľadanie miesta v „normálnom“ svete bolo možno ešte náročnejšie. Autorka sa vydáva na cestu, stretáva rôznych ľudí a snaží sa znovu pochopiť, kto vlastne je. Táto časť mi prišla veľmi ľudská a skutočná.
Niektoré pasáže boli náročnejšie a donútili ma zastaviť sa a premýšľať. Iné ma zase naplnili nádejou. Páčilo sa mi, že kniha nie je len o chorobe, ale hlavne o živote o tom, aký je krehký, vzácny a nepredvídateľný. Po dočítaní som mala potrebu byť viac vďačná za obyčajné dni, ktoré často berieme ako samozrejmosť.
Medzi dvoma kráľovstvami vo mne zanechala silný dojem. Je to kniha, ktorá prinúti človeka cítiť, premýšľať a možno sa aj trochu pozrieť na svoj život inými očami.
Keď som začala čítať sériu Sedem sestier, úprimne som nečakala, že ma tak pohltí. Nie som žiadny literárny kritik ani odborník na historické romány som obyčajný čitateľ, ktorý si chcel nájsť niečo „na oddych“. A dostala som omnoho viac.
Od prvej knihy ma príbeh úplne vtiahol. Myšlienka, že šesť adoptovaných sestier pátra po svojom pôvode po smrti tajomného otca, mi prišla zaujímavá, ale netušila som, aké hlboké a emocionálne to bude. Každá kniha ma preniesla do inej krajiny a inej doby mala som pocit, akoby som cestovala po svete bez toho, aby som vyšla z domu. A to milujem cestovanie!
Najviac sa mi páčilo, že každá sestra bola úplne iná. Niektoré mi boli bližšie, iné ma občas aj hnevali, ale všetky pôsobili skutočne. Ich príbehy neboli len romantické, ale aj o hľadaní samých seba, o rodine, stratách, odvahe začať odznova. Niektoré momenty ma dojali, pri niektorých som bola napätá.
Veľkým plusom pre mňa bolo prepojenie súčasnosti s minulosťou. Historické časti boli zaujímavé a vôbec som nemala pocit, že by ma nudili. Naopak, často ma bavili ešte viac než prítomnosť. A tajomstvo okolo tatka Slaného? To ma držalo v napätí až do úplného konca série.
Celkovo môžem povedať, že Sedem sestier je séria, ktorú som si naozaj užila. Je čítavá, emotívna a krásne napísaná. Ak niekto váha, či sa do nej pustiť, za mňa určite áno. Je to presne ten typ kníh, do ktorých sa začítate a je vám potom trochu smutno, keď skončia.
