Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Rada čítam, keď mám čas.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Po knihe To, čo z nás ostalo, som sa nevedela dočkať ďalšej knihy od autorky. Keď kvitne nádej je neskutočne bolestivý, smutný príbeh, silný, ale plný nádeje, ako sľubuje názov knihy. Obálka, názov, dejová línia, všetko krásne korešponduje. Kniha sa číta rýchlo, je písaná z pohľadu Mie (Márie), Petra aj Lukáša, no mne sa nečítala ľahko, je plná bolesti a rán osudu a aj otázok viery v Boha, straty viery a nádychov milosrdenstva.
Prvé kapitoly boli pre mňa mätúce, ale potom sa to rozbehlo a zastavilo až na poslednej strane. Veľmi veľa nádherných myšlienok kniha obsahuje, ale nedajú sa vypísať sem, pretože majú širší kontext (najkrajšia za mňa bunda bez zipsu a kabát bez gombíkov, pochopí, kto čítal...) = 4,5*
Musím povedať, že ani jednej knihe s tematikou holokaustu by som si nikdy nedovolila udeliť ani o jedinú hviezdičku menej. Prečítala som už tri knihy s touto tematikou a túto mi požičal brat, keď som bola PN. Veľmi sa mi nechcelo púšťať do tých krutostí. Ale nevedela som ju pustiť z ruky.
Kniha opisuje súdny proces denacifikácie Franza Dahlera, na súde vypovedá jeho manželka, bývalá väzenkyňa z Osvienčimu a potom Brezinky. Aj napriek tomu, že príbeh sa odohrával v prostredí Kanady - teda relatívne najlepšieho miesta v pracovnom tábore, obsahoval časti, ktoré nie sú určené pre slabé povahy.
Ale tá sila tej podstaty - ako môže vzniknúť tak hlboká láska medzi židovkou a veliteľom koncentračného tábora a zotrvať aj po tom všetkom masakri. Tak to je sila!!!
Odporúčam určite prečítať každému.
Táto kniha, to bolo také psycho, že ja ani neviem, či na jednu hviezdičku, alebo na päť. Čítalo sa to rýchlo a ľahko, prečítala som ju od rána do večera. Už som si chvíľu aj myslela, že tomu rozumiem a ten záver ma úplne zmiatol. Napísaná je pútavo, bez "hluchých miest", ale normálne že by som si ju asi potrebovala prečítať ešte raz.
Ďalšia časť s vyšetrovateľkou Helen bola napínavá, plná Helen - jej inštinktov, povahy a jej pracovných postupov. Trošku mi bolo ľúto Charlie, ako vnímala samu seba, ale nezaprela svoju podstatu v pomoci strážničke Beaumerovej.
Z Davida Reynoldsa mi bolo zle. Z toho, ako sa správal k svojej rodine, čo robil a ako si všetko ospravedlňoval.
To, čo musela prežiť Mia a Naomi, tak to boli najsilnejšie kapitoly.
Zároveň som pri posledných slovách epilógu ani nedýchala, som zvedavá, ako sa nakoniec Helen rozhodne a či a čo bude pokračovať.
