young adult Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Som obyčajné dievča, ktoré je stvorené na to, aby bolo blázon do kníh. Svet, do ktorého sa ponáram, ma prenáša do mysle niekoho cudzieho, odlišného a pritom rovnakého.
nájsť ma môžete aj na instagrame: @carla.reads
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
celú sériu som čítala ešte na wattpade a jednoznačne patrila k mojim obľúbeným. o tom svedčí aj fakt, že som ju prečítala snáď aj 7x.
ako prvé musím zmieniť, že 1. časť série K odvahe ma nútil strach, prešla dosť veľkou zmenou. nebolo to vôbec zlé. práveže si dovoľujem povedať, že “novým čitateľom” sa bude zdať famózna. avšak tým, že som vedela, kde sa čo pomenilo, čo sa pridalo, a čo sa odstránilo som bola popri čítaní kritická a o to viac prekvapená z toho, ako finálna verzia príbehu vyzerá.
chlapčenské/mužské trio Hal, Ian a Brad stoja za každú minútu čítania. pri ich spoločnom doťahovaní a humore si smiechom vyplačete oči. na druhej strane Alex možno bude niekomu zo začiatku kvôli svojej naivite a zaslepenosti liezť na nervy, no na jej obranu je to veľmi milé a nápomocné dievča, ktoré radšej hľadá v ľuďoch to dobré než zlé.
dej je rozprávaný z pohľadu Alex aj Hala. napriek tomu Hal zostáva záhadným do posledného momentu.
romantická linka spestrí dej knihy počas drámy, ktorej v knihe naozaj nie je málo. napätie, záhady, akcia a gradovanie deja čitateľov nenechajú pokojných a záver ich donúti túžiť po pokračovaní či už kvôli nevypovedaným zápletkám alebo práve kvôli ukončeniu.
ja sa už teraz nemôžem dočkať druhej časti, v ktorej pribudnú moje obľúbené postavy.
Knihy od Colleen milujem. Sú plné emócií a svojím príbehom dokážu človeka jednoducho uchvátiť. Rada by som si prečítala aj túto knihu. Neviete, prosím, či sa plánuje dotlač?
Čítanie kníh od dvoch spisovateliek sa mi začína pomaly ale isto osvedčovať. O Christine Lauren som doteraz nepočula a hoci som sa vrhla do príbehu poslepiačky, nemohla som si ho užiť viac.
Napriek tomu, že ide o štvrté pokračovanie série, dá sa čítať i bez ostatných dielov. Štýl autoriek je jednoduchý, ľahký skôr oddychový, no vie ísť aj do hĺbky. Nenachádzajú sú tam takmer žiadne spoilery, pre ktoré by ste si nemohli prečítať predošlé časti (ak by ste začali čítať od konca ako ja). Dej sa uberá vcelku rýchlo, ale je to autentické a dynamické. Chémia a iskrenie medzi postavami bolo top od samého začiatku.
Hlavné postavy mi sadli. London mi prišli docela svojská, no neraz som nad jej nemožným správaním zatla zuby. Jej rozhodnutie ohľadom vzťahov a časté menenie názorov chcem/nechcem byť s tebou kvôli priateľom, mi začalo postupne trochu liezť na nervy. Naopak sa mi veľmi páčila jej uštipačnosť, drzosť a neraz ma svojimi hláškami dokázala rozosmiať. Avšak stále sa nevyšvihla na vyššie miesto, ktoré hrdo zastáva babička hlavného hrdinu. Hrdo priznám, že hoci sa v knihe objavila na päť minút aj s cestou, stala sa mojou najobľúbenejšou postavou z celého deja. Dokonalo ju vystihuje príslovie, čo na srdci to na jazyku. A celkom mi pripomínala staršiu verziu Lou z Holubice a Had. Luke bol od začiatku viac-menej taký playboy trkvas, avšak nedalo sa ho pre jeho vlastnosti a charizmu neobľúbiť. Vtipný, roztomilý krásavec, ktorý nemal problém ísť do čohokoľvek po hlave… čo k tomu dodať.
Čo sa mi veľmi páčilo bolo striedanie pohľadov. Ja osobne to zbožňujem a milo ma prekvapilo, keď som zistila, že to je aj v tejto knihe zakomponované. Do oka mi nepadlo nič, čo by mi vyslovene prekážalo a čítanie som si veľmi užila.
Prvou časťou si ma Mona získala, avšak až teraz sa zaraďujem do jej fanklubu. Čítala som na túto časť hromadu pozitívnych recenzií, avšak neprikladala som im veľkú váhu. CHYBA! Neočakávala som, že to poviem, ale Cítiť znova prekonala aj Začať znova.
Pri tejto knihe som si uvedomila, ako zbožňujem vývoj postáv. Drzú a miestami arogantnú Sawyer som v prvom diele nemohla vystáť. V druhom som si povedala, okej, budem ju akceptovať. A teraz? Je to jedna z najlepších ženských hrdiniek, s akými som sa kedy stretla.
Veľmi sa mi páčila aj výmena charakterov medzi hlavnými postavami. Zvyčajne sme zvyknutí, že chlapi sú sukničkári a ženy krehké žieňatá s nasadenými ružovými okuliarmi. Tuná to Mona obrátila presne opačne a musím povedať, že konečný efekt bol na nezaplatenie! Kniha bola razom zaujímavejšia a odlišovala sa aspoň “za mak” od všetkých románov, pri ktorých ochkáme a achkáme nad sebavedomými a bezočivými fešákmi s temnou minulosťou.
Isaaca som si obľúbila okamžite. Červenajúci sa plachý Mimoň, ktorý má problém i objednať si kávu. Hoci na hanblivých a milých hrdinov je málo čitateľov zvyknutých, mne sa dostal pod kožu práve touto jeho stránkou. A to s akou oddanosťou a láskou sa staral o svojich súrodencov bolo priam ukážkové.
Práve tu nahliadneme vo väčšej hĺbke do minulosti Sawyer. Zistíme dôvody jej správania, konania, premýšľania. Vyskytuje sa tu veľa pekných i smutných myšlienok. Táto časť je prevažne o hľadaní samého seba, pochopení lásky a nájdení domova. Pre mňa bola táto časť dokonca viac emotívnejšia ako Veriť znova a pri niektorých pasážach mi pukalo srdce.
Jednoznačne zaraďujem túto knihu medzi najlepšie, aké som tento rok čítala. A ak milujete Monu tak ako ja, bez zaváhania si musíte túto časť prečítať.
Po knihe som dychtiac siahla, i keď som vedela, že to nebude jedna z najlepších, aké si za život prečítam. Námet je viac-menej okukaný, no i tak som verila, že by z toho dačo mohlo byť. Ibaže nebolo.
Vývoj Tatum sa mi zdal zo začiatku príliš rýchly. Stúpal prirýchlo a potom začal závratnou rýchlosťou klesať. Na prvých stránkach bola opisovaná ako sivá myška, ktorá sa bojí vyjsť z diery. Neskôr, keď sa po roku vrátila späť domov, nadobudla stratené sebavedomie, ktoré patrične využívala. Avšak v istých chvíľach mi prišlo jej správanie nehorázne detinské a hlavne nelogické. Občas si nenechala veci vysvetliť a radšej sa držala svojho úsudku, čo sa však po rokoch šikany a nedôvery voči samotnému Jaredovi dalo pochopiť. Z iného uhľa sa mi páči, ako Penelope vykresľovala strach, pochybnosť či úzkosť. Tate často konala s horkou hlavou a posledná kvapka pre mňa bolo rozbíjanie auta, aj keď bola v tranze z nečakaného incidentu.
Jared bol ten typ bad boya, ktorý si svojím správaním kompenzuje veci z minulosti. Bez toho, aby sa zdôveril so svojím trápením, nechal si ujasniť city, začal svoju najlepšiu priateľku spoločne s kamošmi šikanovať. Napriek tomu, že si prešiel zlými vecami, práve jeho “spoveď” dodala knihe na reálnosti. Už to nebolo len o tínedžeroch, ktorí nevedia, čo vlastne chcú. Išlo o závratnejšiu vec, no i tak mi tam chýbala jej hĺbka. Bolo to príliš hŕŕ. Autorka v jednej kapitole načrtla daný problém a vrátila sa k nemu na samotnom konci, kde sa k tomu nijak extrémne nevyjadrila.
Vzťah medzi Tatum a Jaredom bol pre mňa ako čitateľa jednoduchý. Ani neviem kedy a zrazu sa medzi nimi vytvorila chémia, ktorá podľa ich spomienok prevládala od detstva. No myslím, že celá pointa tohto príbehu nie je príliš reálna.
Príbeh bol takmer samé klišé. Napriek tomu, že ide o príbeh enemies to lovers z tínedžerského prostredia, čakala som viac než len šikanu (ktorá bola vcelku dobrým námetom), vyznanie citov, pár intríg, hádky a slabú zápletku. Avšak je to young adult z prostredia americkej strednej školy. Príbehy tohto typu som na Wattpade ako menšia prečítala kvantum a bohužiaľ si myslím, že sa od tých amatérskych diel príliš neodlišuje. Respektíve nenašla som tam nič neobvyklé, čo by som v inej knihe nenašla.
Toto dielo spadá do kategórie oddychoviek. Žiadne náročné čítanie, namáhavé výrazy, opisy. Penelope má ľahký štýl písania, no pre mňa aj trochu naivný. Celkom sa mi to podobalo na After. Deťom pod 15 rokov by som ju čítať neodporúčala, pretože dokáže skresliť úsudok, aj keď je im určená.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Mnoho ľudí zaraďuje túto knihu do letných oddychoviek, ktorá je ako stvorená na čítanie pri vode. Ibaže ja by som si ju prečítala aj na jar, jeseň i zimu pri horiacom krbe. Vôbec som nevedela, čo od knihy očakávať a tak som sa nechala strhnúť davom.
Napriek tomu, že príbeh je písaný dvoma spisovateľkami, nie je to badateľné. Popravde, ani by som na to neprišla, keby na obálke neboli uvedené dve mená. Text bol jednoduchý, ľahko i rýchlo čitateľný bez žiadnych omáčok či prikrášlení a hlavne naberal na intenzite krásne postupne. Hoci pre mňa hlavná zápletka nebola nevyriešiteľná a na kĺb som prišla ešte pred polovicou, nemôžem ani vravieť, že by bol dej odfláknutý, pretože to by som neuveriteľne klamala. Všetky detaily boli špičkovo vyšperkované. Každá jedna vec zaobalená tak, aby si čitatelia až takmer do konca príbehu lámali hlavu spojitosťami aj s nepodstatnými či menej spomenutými vecami.
Páčilo sa mi, že autorky pridali do príbehu aj niečo viac ako stredoškolskú lásku. Vďaka napätiu, záhadám, tajomstvám bola kniha jednoznačne zaujímavejšia. Jediné, čo ma trochu sklamalo bol koniec. Keďže som sa do čítania vrhla o niečo neskôr, z recenzií som vedela, že koniec viacerých odrovnal. Čakala som niečo veľké, prevratné, pri čom mi stuhne mozog a asi čokoľvek iné než to, čo som sa dočítala na predposlednej stránke. Kníh s podobnou zápletkou som videla snáď milión a možno preto mi to prišlo spočiatku otrepané. Avšak chápem, že autorky chceli čitateľov naviazať na pokračovanie, čo sa im koniec koncov aj podarilo! Na druhý diel sa teším a som nesmierne zvedavá ako sa veci vyvinú ďalej, nielen ohľadom Damiána.
Postavy som si obľúbila pri prvých stránkach. Nika bola na svoj vek rozumná, vyzretá a múdra. Damián tichý, spočiatku nepríjemný chalan, milujúci svojho brata. Dá sa takému človeku odolať? Sára bola kapitola sama o sebe. Pri nej som si išla vlasy vytrhať od zúrivosti, ku ktorej ma doháňala. Mať takú kamarátku… asi ju pošlem niekam na cestu omnoho skôr.
Príbeh bol skvelou jednohubkou, od ktorej som sa nevedela odtrhnúť.
Hoci sú knihy v češtine, verne čakám na slovenský preklad. A mala som to šťastie, že dvojka vyšla krátko potom, čo som dočítala prvý diel, kde som sa do štýlu Mony zamilovala.
Ak by som mala porovnávať, Začať znova sa mi páčilo viac. Veriť znova sa mi zdalo príliš vlečúce a naťahujúce, napriek malému počtu strán. Avšak po dočítaní som pochopila, že Dawn potrebovala čas a priestor na vývoj svojej postavy. Opäť sa naučiť dôverovať ľuďom bez zadných vrátok je zdĺhavý proces, keď vás niekto zranil viac ako je možné si predstaviť. A držať v tajnosti svoje obavy, nevyslovené pocity a krivdy človeka skôr pohltí až zatrpkne než mu to pomôže. So správnou osobou však dokáže nájsť cestu von aj v hodine dvanástej.
Spencer, chlap, ktorý vyzerá na prvý pohľad ako najoptimistickejšia osoba na planéte za svojím najzlatším typickým úsmevom skrýva bolesť rovnajúcu sa Dawninej. Páčila sa mi však jeho filozofia, že každý deň je nový začiatok.
Čitateľ si mohol ich vzájomnú príťažlivosť všimnúť v prvom diele, kde bola načrtnutá skutočne okrajovo a aj to bola vec, pre ktorú som sa tak tešila na ich príbeh. Bolo to ale s nimi zložitejšie ako na horskej dráhe. Zatiaľ čo sa Spencer svojimi citmi k Dawn netajil a dával ich patrične najavo, ona ich zahrabávala pod zem. Priateľstvo medzi nimi bolo pevné. Cez to však trvalo dlho, kým sa dokázali zdôveriť. Ich pokroky boli maličké a pomalé. Našľapovali opatrne ako na zamrznutom jazere, keď očakávate, že sa pod vami prelomí ľad, no neviete kedy. Láska má však svoje vlastné pravidlá.
Som rada, že v knihe som mohla viac do hĺbky spoznať aj Sawyer, ktorá sa ukázala v inom svetle.
Príbeh nebol zlý. Práve naopak. Bol plný citu, hľadania samého seba, odpustenia, lásky, vášne, príťažlivosti, sklamania, bolesti a nádeje. Pre mňa to bola emočná bomba. Možno aj preto som mala pocit, že je príbeh nekonečný. Napriek tomu sa mi veľmi páčil. Opäť raz ukázala Mona ako sa vysporiadať s problémami. A to sa mi páčilo.
