Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Geniálne. Denník plný reálneho života, svojského humoru, jemného sarkazmu a nadhľadu. Držiac sa motta Starí, ale nie mŕtvi tento autor na jednej strane popisuje dennodenné strasti starnutia, pocity osamelosti, strádania, haprujúceho zdravia, na druhej strane zabáva jemnou iróniou, rebéliou proti pravidlám, odvahou skutočne ešte žiť aj v starobe. Miestami je to smutné, často sa však pousmejete a občas až rozosmejete. Nekončí to síce happyendom, ale teším sa na pokračovanie. Lebo aj staroba s dávkou odvahy a vnútornou iskrou nemusí byť iba čakaním na smrť.
Je veľa kníh o holokauste, o desoch koncentračných táborov a táto podľa mňa patrí k tým, ktoré sa vryjú do pamäte. Mrazivo autenticky popisované dennodenné strasti života v koncentračných táboroch, detailné opisy práce, utrpenia, strádania, nezmyselných príkazov, rozhodnutí, o ktorých neviete či sú dobré alebo sú definitívnym vstupom do ničoty. O tom, že v istom momente brat nepozná brata, dieťa otca, sused suseda, rodák rodáka... Nečakajte spletitý príbeh, skôr výpoveď toho, ktorý prežil.
Na pohľad veľmi útla kniha. Námet zaujímavý. Dej pútavý. Mohlo sa to naozaj takto stať? Mohlo. Alebo aj stalo. Byť sám vo veľkom meste v zabehnutých koľajniciach - práca, domov, práca, občas, ale naozaj len občas, nejaké rozptýlenie, deň za dňom... a zrazu niečo inak. Som naozaj sám? Čo ak nie? Čo ak je niekto v mojom dome. Niekto, o kom nič neviem a spočiatku si nie som istý ani tým, či naozaj je... Som v bezpečí? Kto to je? pýta sa jedna z postáv knihy.
Ako žiť ďalej, kam ísť? Som sama? Potrebujem len kúsok miesta, miesta na skromný život. Nájdem ho? Mám ho? To je dilema druhej postavy. Zvedaví? Odpovede hľadajte v knihe. Aj zamyslenie... koľko ľudí je na tomto svete opustených a koľko ľudí žije osamotene...
