Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Mám rada rôzne žánre, ale musia ma chytiť za srdce. Pre mňa je dobrá kniha tá, ktorá ma prinúti vrátiť sa k nej a znovu ju prečítať celú, alebo aspoň kúsok z nej...
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Druhá časť Koruna z temnoty pokračuje zhruba tam, kde skončila prvá časť Trón zo skla a podobne ako v prvej časti sa tam na začiatku skoro nič nedeje. Celaena vraždí - nevraždí ľudí, ktorí sú kráľovi nepohodlní, zbližuje sa s Chaolom, priatelí sa s Nehemiou, a tak podobne. Prvá polovica knihy ma strašne nudila, naozaj sa tam nič nedialo, pokračovala som s dlhými prestávkami a so zaťatými zubami, veď predsa tam niečo musí byť, keď to toľko ľudí ospevuje! Ale čo je to za séria, keď človek musí pretrpieť dva diely, aby sa mu to začalo páčiť? A to ešte neviem, či začne, tretiu časť som ešte nečítala...
Niekde po polovici knihy sa niečo konečne začalo diať, ale neviem, či to bolo zlepšenie. Po prvé - Nehemia nejakým spôsobom iniciuje svoju smrť, nechá sa brutálne zavraždiť. Nepochopila som, aký význam má mať jej smrť. Ak bola taká, ako sa ju autorka snaží vykresliť, myslím si, že by nechcela skončiť takto nezmyselne. Po druhé - Celaena začne otvárať najrozličnejšie dvere a portály, z ktorých vypustí rôzne obludy. Každému je jasné, že tie dvere NEMÁ otvárať, ale Celaena to predsa spraví. Otvorí portál do iného sveta, aby sa mohla porozprávať s mŕtvou priateľkou (!), ale nezapamätá si, ako sa zatvára. A samozrejme, že je tam nejaká obluda, ktorá ich všetkých skoro povraždí (netvor v podzemí, to tu už bolo v prvej časti, tu sa autorka trochu opakuje). Mám pocit, že Celaena je nebezpečná nie kvôli tomu, že je nájomná vrahyňa, ale kvôli hlúpostiam, ktoré robí. Má problém povraždiť ľudí, ktorých jej prikázal zavraždiť kráľ, ale keď sa naštve, nemá problém zavraždiť 20 iných ľudí (ale bude si to vyčítať do konca života ako aj to, že zabila človeka, ktorý zavraždil jej najlepšiu priateľku, aj keď si to zaslúžil... ), aj toho, koho jej kráľ prikázal zavraždiť, ale ona ho chcela nechať nažive, ale nakoniec ho predsa len zabije. Neviem, či sa takto správajú nájomní vrahovia.
Každá správna fantasy má mať v sebe nejakú mágiu. V druhej časti je jej už podstatne viac, ako v prvej, ale niekedy som mala pocit, že jej je zase už priveľa. Portály, démoni, netvory, wyrdruny, wyrdbrány, wyrdkľúče, bosorky... Celkom som nepochopila, aký význam pre príbeh mala bosorka, ktorú Celaena zabila. Možno niečo bude v ďalších častiach, ale toto mi prišlo ako trochu nepodarená paródia na perníkovú chalúpku a Janíčka a Marienku :)
Dám šancu ešte jednej časti, uvidím, či ma presvedčí aby som pokračovala ďalej. Mohla by to byť dobrá séria. Ak by z prvých dvoch častí autorka spravila jednu časť, aby to nebola taká nuda, ak by sa Celaena správala aspoň trochu rozumnejšie a konzistentne, ak by autorka vypustila niektoré nezmyselné veci, ktoré sa tam udiali, páčilo by sa mi to omnoho viac. Takže uvidíme, čo prinesie tretí diel, možno budem očarená, začnem spievať ódy na túto sériu a presviedčať ľudí aby pretrpeli prvé dve časti...
Práve som dočítala druhú časť série, takže idem hodnotiť rozbeh série, o ktorej sa toľko hovorí a ktorú ľudia ospevujú.
Prvá časť ma dosť sklamala. Áno, je to prvá časť sedemdielnej série, áno, zoznamujeme sa s postavami, ale aj to sa dá predsa spraviť zaujímavo. Mňa to nudilo a musela som sa nútiť čítať ďalej a ďalej, pretože prvé dve časti sú vraj najslabšie...
Zápletka v prvej časti je veľmi predvídateľná a už od začiatku je jasné ako sa to skončí. V celej prvej časti sa nestalo vôbec nič, čo by ma nejako zvlášť zaujalo alebo nebodaj nadchlo. Celý ten koncept vyraďovacích súťaží mi prišiel pritiahnutý za vlasy (veľmi mi pripomínal Hunger games), nechápala som, prečo sa s tým vlastne obťažovali. Asi len preto, aby sme mali čas zoznámiť sa s hlavnými hrdinami a aby mala hlavná hrdinka čas odhaliť v hrade to, čo odhalila. Ubytovať si v hrade tlupu zločincov, vrahov, zlodejov a podobne, dokonca pozvať ich na ples - kto by tomu mohol odolať :)
Trojica hlavných hrdinov mi bola sympatická, hlavne jej mužská časť. Aj keď Chaol ako veliteľ stráže mi prišiel dosť neschopný - pri vyšetrovaní vraždy mu Celaena musela všetko vysvetliť - to na to nemohol prísť sám? Celaena v prvej časti tiež nevyzerá ako najlepšia vrahyňa Adarlanu - zneškodnila by stráže tak, že by do nich hodilahodila knihy? To vážne?
Mágia tohto sveta je zatiaľ len mierne naznačená a nevedela som, čo si mám o nej myslieť, dúfam, že sa to v ďalších častiach rozbehne.
Prvá časť ma síce nenadchla, ale dala som šancu aj pokračovaniu, tak uvidím, či len nestrácam čas...
Práve som dočítala Večného kráľa a ani neviem, kde začať. Možno takto - podľa mňa to mohol byť veľmi dobrý príbeh, úžasná kniha, ale to, čo som práve dočítala pre mňa nie je ani jedno ani druhé. A ešte upozornenie pre tých, ktorým sa táto kniha páčila: nejdem vás presviedčať, že tá kniha je zlá, nejdem sa s vami hádať, vy ste z nej pokojne mohli byť nadšení, toto je čisto môj názor na túto knihu, nikomu ho nevnucujem...
Už úvodná myšlienka ma zodvihla zo stoličky... 'Venujem kráľovnám, ktoré zbožňujú krásne čierne srdcia zloduchov. Priznajme si, že sú viac sexy ako kladní hrdinovia.' To fakt? Podľa mňa je to tá najhlúpejšia úvodná myšlienka akú som kedy čítala. Takže nevadí ak je niekto bezcharakterný darebák, hlavne, že je sexy? Ja vlastne ani nepoznám žiadneho zloducha, ktorý by bol sexy, naopak, mohla by som to povedať o množstve kladných hrdinov.
Prvé kapitoly knihy sú fajn, bavilo ma čítať o Lívii a Erikovi, o ich priateľoch a ich svetoch. Zaujímavé, rôznorodé postavy, tajomná strž, zvláštna mágia, tajomstvá. Tá predstava ohromnej lode, ako sa ponára pod vodu, sa mi veľmi páčila. Toto bolo naozaj super. Potom Erik unesie Líviu a od tejto chvíle celý príbeh ide dolu vodou. Nasledujúce kapitoly čítame rôzne variácie na tému: Si úbožiak, tyran, zloduch, nenávidím ťa, ale nemôžem od teba odvrátiť zrak. Chystáš sa vyvraždiť celú moju rodinu a mne chceš spraviť tie najhroznejšie veci, ale už len pri pohľade na teba sa mi podlamujú kolená...
Pritom žiaden čitateľ s aspoň kúskom mozgu nemôže ani na minútu uveriť, že Erik chce Lívii nejako ublížiť. Ona napriek tomu celý čas narieka - zastavia sa na nejakom ostrove - 'Doriti. Čo ak plánoval ukončiť môj život práve tu?' A tak dookola akoby sa nám autorka pokúšala vsugerovať, že Lívia je vo veľkom nebezpečenstve. V mojom prípade sa jej to nepodarilo.
Erik je v tomto trochu lepší, ale tiež sa nevyhne hlúpym myšlienkam - 'Nebol som taký hlúpy, aby som si myslel, že Lívia niekedy skutočne zatúži po dotyku muža ako som ja. ' A to prosím potom, čo sa už myslím dvakrát skoro milovali a je jasné, že Lívia sa nevie dočkať, kedy to naozaj dokončia.
Keď sa konečne obaja rozhodnú, že sa vlastne chcú, prichádzajú spicy scény. Nejaké už stihli byť aj predtým, ale až teraz to rozbalia naplno. A tak namiesto toho aby sme riešili rozmáhajúcu sa temnotu, intrigy, ktoré sa okolo nich splietajú, riešime ako sa kto koho dotkol, kto komu čo kam strčil, olízal a podobne. Spicy scény vo fantasy nemusím, vyslovene mi tu vadilo čítať všetky tie podrobnosti. Celá táto časť mi pripomínala 50 odtieňov sivej. On - nebezpečný, skúsený chlap s temnými tajomstvami, zjazvený na tele aj na duši, ona - nevinná, neskúsená (ale v sexe veľmi odvážna), očarená a túžiaca po ňom. A chce viac. Ináč, toto nepovažujem za spoiler, pretože už od prvých stránok je jasné, ako to skončí.
Ďalšia katastrofa - jazyková stránka knihy. Čítala som slovenský preklad, takže neviem, či je to také zlé aj v angličtine, alebo je to prekladom. Za gramatické chyby, ktorých tu bolo celkom dosť, angličtina nemôže. Neviem, či môže za občas nezrozumiteľné vety, ktoré som niekedy prečítala aj trikrát a stále som si nebola istá 'co tím chtěl básnik říci'. Niekedy mi tie vety pripadali ako zhluk zaujímavých slov, ktoré ale dokopy nedávali veľký význam. Alebo akoby boli jednotlivé slová vo vete preložené samostatne, ale keď sa poskladali dohromady, veta stratila zmysel. Napríklad:
Vždy, keď sa vrátime z krajiny zemských férov, udržujeme vzájomné vzťahy. Takže - z krajiny zemských férov, kde neboli už 10 rokov? Aké vzťahy udržujú, kto, s kým, prečo... Netuším.
Ďalšia vec, ktorá mi trhala uši bola, že otca nazývali apo. Rada by som vedieť, čo bolo použité v angličtine...
Mám pocit, že v angličtine musí byť celá kniha prešpikovaná slovom 'fu*king'. Aspoň predpokladám, že to je to slovo, ktoré je preložené do slovenčiny ako 'prekliate' alebo 'poondiate'. Je všade. Každý v tejto knihe ho používa. Liv, Erik, Celine, Larsson, ešte aj malý Rorik - poondiaty kapitánsky nôž, prekliate znamenie, poondiate duše na zemi sa zišli na jednom poondiatom mieste, poondiata Strž, poondiaty podpätok, poondiaty kráľ morí, prekliaty pirát, prekliata košela, do konca poondiatych dní, poondiaty rozum, prekliaty ston, poondiaty svet, poondiaty útok, poondiaty krvný nárok, poondiata chvíľka odvahy, poondiate Vtáčatko... všetko je poondiate alebo prekliate. Čím ďalej tým viac mi to vadilo.
Nemám rada vulgarizmy, ktoré sú používané len pre efekt, nepáči sa mi, keď tak ľudia rozprávajú v reálnom živote a ani v knihách. Samozrejme, k niektorým postavám alebo situáciám to patrí (môj manžel si vie riadne zanadávať za volantom), ale žeby princezná povedala vetu: 'Večný ktáľ mi mohol vylízať riť, ak si myslel, že ešte chvíľu zostanem neozbrojená'... tak to mi riadne rezalo uši.
Kniha mala aj svetlé momenty, niektoré pasáže sa mi páčili, aj dej mohol byť zaijímavý, ale všetko toto bolo pre mňa zatlačené do pozadia týmto balastom, takže celkovo kniha pre mňa vyznela veľmi zle. Škoda. Dve hviezdičky dávam za potenciál, ktorý kniha mala, ale pre mňa zostal nevyužitý. Ak je toto typický príklad romantasy, tak sa im budem odteraz vyhýbať.
Práve som dočítala a mám veľmi zmiešané pocity...
V prvom rade klobúk dole pred autorkou a jej mravenčou prácou - ak si pozriete v knihe bibliografiu, pochopíte, o čom hovorím. Toľko rôznorodých zdrojov, odkazov, rada by som vedela, ako dlho na tej knihe pracovala. Všetko sú to zaujímavé fakty, v knihe sú uvedené neskutočné detaily, konkrétne mená, dediny, lokality, takže autenticita 100%. Príbehy sú často dojímavé, šokujúce, niekedy inšpiratívne a môj pocit po dočítaní knihy je - panebože, ako dobre sa teraz máme.
Na druhej strane, kniha sa mi čítala veľmi ťažko, zdalo sa mi, akoby bola nejaká 'rozhádzaná'. Čítam príbeh o osudoch jednej ženy a o stranu ďalej už to bol ktosi úplne iný, niekedy som si to ani neuvedomila. Potom v ďalšej kapitole sa autorka opäť vrátila k osudom ľudí spred troch kapitol, priznám sa, mala som občas chaos v tom, o kom vlastne čítam. Viem, že príbeh jednej ženy mal viacero aspektov a teda autorka v každej kapitole vytiahla zo života žien to, čo sa týkalo danej kapitoly, ale mne sa v tom potom strácal celkový príbeh daného človeka. Možno by to šlo nejako lepšie upratať a možno by to dodalo príbehom niektorých žien ešte väčšiu váhu.
A ešte jedna myšlienka ma prenasledovala počas čítania knihy - ľútosť, že ja sa už svojich babičiek a prababičiek nemôžem spýtať na ich život. Niečo o nich samozrejme viem, ale bola som príliš mladá, keď odišli, takže až teraz viem, čo by som sa ich chcela opýtať. Možno táto kniha niekoho inšpiruje, aby to nepremeškal, ak ešte má takú možnosť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Knihu som prečítala, pretože do kín prišiel film a všade sa o tom hovorí. Sci-fi mám veľmi rada, ale tento autor sa mi zatiaľ akosi vyhýbal, videla som akurát Marťana.
Kniha sa mi páčila, aj keď sa priznám, že na pár miestach mi prišla príliš rozťahaná a pár stránok, kde sa nedialo nič zaujímavé, som aj preskočila. Ale bolo to vtipné, aj napínavé, Rocky ma neskutočne bavil (aj keď sa mi zdalo, že si nejako rýchlo porozumeli) a záver sa mi páčil najviac. Nedbala by som, keby sa tam autor rozpísal trochu viac. Spoiler: Nerozumiem trochu jednej veci, ľudstvo má neobmedzený zdroj energie, tak prečo ju nevyužiť na prežitie ľudstva? Na Islande aj dnes ľudia pestujú banány, ale v knihe to vyzeralo tak, že ľudia sa zamerali len na vyslanie lode k cudzej hviezde, ale nevšimla som si ani zmienku o tom, že by chceli zapojiť astrofágy do boja za záchranu ľudstva aj iným spôsobom. Asi to prišlo na pretras až potom, keď bola loď na ceste, ale v katastrofickom scénari, ktorý rozvíja Strattová sa astrofágy vôbec nespomínajú... To mi príde trochu nedotiahnuté. Fajn, pomôžu nám dostať sa k hviezde, ale kým dostaneme riešenie celého problému, pomôžu nám trochu zmierniť katastrofu, ktorú spôsobili... Nebolo by to logické? Alebo mi niečo ušlo pri preskakovaní stránok? :) A ešte niečo... Podľa ich teórie prapredok astrofágov založil život na Zemi aj na Eride, prečo potom problém na Slnku nastal až teraz? Nemalo to byť skôr? Ale to sú len také moje teórie, kde mi chýba uveriteľné vysvetlenie :) Ale určite odporúčam...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Som fanúšik HP, takže knihu som si musela prečítať a aj keď Draco nie je moja najobľúbenejšia postava z HP, kniha ma nesklamala a aj vďaka nej som Dracovi niektoré veci odpustila :). Okrem zákulisných informácií z HP, ktoré ma samozrejme veľmi potešili, som sa dozvedela mnoho ďalších zaujímavostí - napr. netušila som, že ten malý chlapec vo filme Anna a kráľ je Tom, to ma naozaj prekvapilo... Bola som dojatá, keď som čítala o jeho psychických problémoch a áno, je potrebné o tom hovoriť a nehanbiť sa za to. Človek sa zvyčajne nehanbí priznať sa, že si zlomil ruku, tak prečo sa hanbiť za to, ak sa mu namiesto kosti v ruke 'zlomí' niečo v hlave? Trochu mi vadila mierna rozhádzanosť knihy a občasné opakovanie faktov, niekedy sa mi zdalo akoby sa Tom trochu vychvaľoval tým, aký bol kedysi darebák (napr. keď sa nenaučil svoje repliky - pre toto veľmi nemám pochopenie :) ) ale celkovo je to dobrá kniha a som rada, že som si ju prečítala...
Nádherná detská knižka, ktorá má hlavu a pätu, krásny príbeh, úžasné ilustrácie a pesničku, ktorá pohladí dušu. Moja trojročná vnučka z nej už pozná naspamäť celé pasáže a mladšia, ktorá ešte nemá ani dva roky sa zas dožaduje pesničky ó-o, ó-o... Kto počul pesničku, vie o čom hovorím :) Zuzka, klobúk dole, úžasný počin. Čím viac takýchto detských knižiek.
Po dočítaní mi zostal v duši rovnaký pocit ako keď sa vraciam z dovolenky v Grécku... slnko, pohoda, dobré jedlo a láska k tejto krajine.
Neviem pochopiť ako niekto dokáže napísať niečo také úžasné ako Harry Potter a potom otočí o 180 stupňov a napíše sériu fakt vydarených detektívok... Je vidieť, že Rowlingovú písanie baví, po HP by už nemusela v živote napísať ani riadok, ale išla s kožou na trh a zase vytvorila niečo fantastické.
Prvý diel som čítala zo zvedavosti, vedela som, že za Galbraightom sa skrýva ona a chcela som vidieť ako sa popasuje so svetom bez mágie. Na ďalšie diely som sa už vyslovene tešila. Baví ma nielen detektívka samotná, ale aj Strike a Robin. Rowlingová pre nich vymyslela skutočne neobvyklé osudy, ale verím im a verím aj tomu, čo je medzi nimi. Nie je tam nič 'nasilu', cítim, že by sa to mohlo skutočne stať a s napätím čakám ako sa to s nimi skončí.
Posledný diel sa mi páčil zatiaľ najviac z celej série. Sekta, manipulovanie s ľuďmi, témy, ktoré sú veľmi aktuálne v dnešnej dobe. To, kto je zatým všetkým a ako to skončí som absolútne netušila a doteraz netuším ako na to mohol Strike prísť. Ale tak to bolo zatiaľ v každej časti. Vieme zhruba všetko, čo aj Strike a Robin, ale poskladať všetky čriepky a vyriešiť prípad dokáže len on. Až je to niekedy neuveriteľné. A to doslova.
Najslabšou časťou celej série pre mňa zatiaľ bolo Atramentovočierne srdce, tam ma nebavilo čítať to množstvo internetových správ a strácala som sa v tom. Druhou najslabšou bol pre mňa Hodvábnik, ale to len kvôli tým nechutným ukážkam z knihy, okolo ktorej sa všetko točí. Neviem si predstaviť, žeby niekto niečo také nechutné napísal a niekto iný by bol ochotný to čítať. Ale asi mám len slabú predstavivosť.
Druhá najlepšia za mňa je Búrlivá krv, tá ma bavila skoro rovnako ako Vodný hrob.
Najlepším znakom toho, ako ma tie knihy bavia je to, že som ich napriek ich rozsahu, čítala už niekoľkokrát, aj keď sú to detektívky :) To je pre mňa znak dobrej knihy - nečítam ju len preto, aby som zistila ako sa to skončí, ale preto, že ma to skutočne baví... Teším sa na ďalšiu časť. :)
Knihu mi požičala moja dcéra, pretože chcela počuť môj názor. Nesúhlasila s nadšenými komentármi, ktoré tu prevládajú a nebola si istá, či je chyba v nej, alebo kde. Ja musím, bohužiaľ, súhlasiť s mojou dcérou.
Je to dobre vymyslený príbeh, zaujímavý svet s množstvom magických bytostí, zápletka je tiež celkom originálna, ale na to, že kniha prešla editorskou úpravou, je napísaná hrozne ťažkopádne, neuveriteľne a aj nudne. Veľmi ťažko sa číta a je v nej plno chýb ( pri vete 'nechápala som tomu' alebo nejakej podobnej formulácii - mi stŕpli zuby). Skoro nič sa tam neudeje, celý čas putujú a všetko zaujímavé a podstatné sa stane na posledných pár stranách. Mohla by to byť naozaj dobrá kniha, ale nie, mrzí ma to, toto pre mňa nie je dobre napísaná kniha...
