Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Čítam veľa a všade.
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Ja na Kristínkine knihy nedám dopustiť. Veľmi sa mi páči štýl, akým prezentuje ľudí a ich životy. Realita je sviňa...zvyknite si.
Táto kniha bola jednoducho neodložiteľná. Striedanie kapitol podľa postáv bolo skvelé...stále som čakala, čo sa komu prihodí. Aj keď ich osudy boli skôr horkosladké, nútili ma o nich rozmýšľať. Každá postava mala nejakých démonov, bolo zaujímavé sledovať, ako ich ovplyvňovali. A páčili sa mi...všetky...takmer. Andrea bola zlatíčko, mrzelo ma, ako sa k nej ľudia správali. Thomas ma od začiatku miatol a na konci naštval. Boris...no, na jednej strane som ho chápala, no jeho naivita ma rozčuľovala. Vikiho by som najradšej ovalila palicou. Nora bola zlatá, taká správňačka a držala som jej s Fredom prsty. No a najlepšie na koniec...či najhoršie? Neviem, ale Sofiu som si aj napriek jej osudu nedokázala obľúbiť...ani Maroša. Boli to sebci a zbabelci...sorry...nemôžem si pomôcť. Ich rozhodnutia ovplyvňovali kopec ľudí...a vôbec nie v dobrom. Ale tak každá kniha musí mať aj takéto postavy. Bez nich by to jednoducho nebolo ono. A tu naozaj zapadli.
Toto čítanie som si užila, ako v podstate všetky Kristínkine knihy. Koniec ma neprekvapil...už som taký zažila. Takže ma až tak nerozhodil...a áno, núti ma premýšľať, ako to bolo ďalej...takže v hlave sa môžu konať ďalšie a ďalšie scenáre. Dobre si to vymyslela.
Táto kniha sa mi čítala veľmi ťažko. Ako všetky z vojnového obdobia. Stále mám v pamäti rozprávania môjho starkého, čo všetko počas vojny zažil. Práve preto mám veľký rešpekt pred takými príbehmi. Tento bol neskutočne smutný. Mám pocit, že o ňom budem ešte dlho premýšľať. Miška opäť skvelo vykreslila dobu, postavy boli neskutočné, dej pútavý. Aj keď som knihu čítala fakt po malých častiach, aj mimo čítania som o nej často rozmýšľala. Nešla mi z hlavy. Tak takéto knihy Miška píše. Úžasná bola.
