

Prečítané 2025 Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPrvú knihu som prečítala už ako maličká, keď som ju kompletne roztrhala na franforce :D Odvtedy sa ma čítanie drží, ale ku knihám sa už chovám s úctou :)
Fitzekovi nemôžem dať nič iné, ako 5*, ale musím zároveň objektívne uznať, že táto kniha bola až príliš komplikovaná. Samozrejme, že na konci bude všetko dávať zmysel, ale deje sa tu toho veľa, hlavná postava nevie, kedy bdie, kedy sníva a vlastne sa kniha končí nejednoznačne. Keďže som teraz čítala tri Fitzekove knihy za sebou, tak už mi to gradovanie príbehu prišlo proste príliš, veľa a ešte ďalej, kam až to vieme potlačiť a ten záver mi už prišiel taký... nijaký. Už som proste čakala ohňostroje. To ale nič nemení na fakte, že jeho knihy sú výborné a táto nie je výnimkou.
Dva príbehy, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, sa nakoniec predsa len trochu prepoja. Ak máte s lietaním problém, možno zvážte čítanie tejto knihy :D Pretože hoci sa lietadlu a pasažierom nič nestane, chrobák v hlave ostáva. Tento príbeh je výborný, originálny a neuveriteľne zaujímavý.
Skvelý, napínavý triler s originálnom zvratom na záver. Páči sa mi, že Fitzek píše krátke kapitoly, nepreháňa to s opismi a dej sa preto odvíja v rýchlom tempe a kniha sa veľmi dobre číta. Fitzek vie vytvoriť k postavám vzťah, a tak čitateľa na konci určite mrzí, keď sa im nedostane šťastného konca, lebo samozrejme, nie všetky príbehy končia dobre, ale jeho postavy si dosť vytrpia a tak by im to človek proste doprial :)
Toto bola opäť víkendová jednohubka, ktorá sa ľahko a rýchlo čítala. V knihe Dán približuje situáciu na začiatku 90-tych rokov, situáciu po Bossovej vražde a tajných, ktorí ťahali za nitky. Možno sa tu nedeje tak veľa, nie je to vražda a pátranie, je to trochu iný príbeh, ale čítalo sa to dobre a bolo to zaujímavé.
Púštne červy Duny sú naozaj dôstojným zakončením veľkolepej série. Ako som už písala pri Lovcoch Duny, je tu pri čítaní citeľné, že štýl je jednoduchší na pochopenie, kniha sa číta ľahšie a rýchlejšie.
Bola som naozaj zvedavá, ako sa vlastne dá takýto obrovský, príbeh trvajúci tisícročia, ukončiť a koniec, ktorého sa nám dostalo, som naozaj nečakala. Je to originálne, logické a zaujímavé. Hoci je príbeh ukončený, je tu zároveň priestor na ďalšie pokračovania, keby o ne bol záujem a podľa toho, čo som sa dočítala, zrejme nejaké ďalšie príbehy budú.
Som rada, že som sa znova mohla začítať do príbehov Duny a je naozaj dobre, že pokračovatelia zachovali kvalitu deja.
Povedala by som, že už samotný názov knihy je mierne zavádzajúci, pretože hneď v úvode knihy sa dozvedáme, že Viking nie je pomenovanie etnickej príslušnosti, ale povolania, ktoré vykonávalo len niekoľko mužov. Takže správny názov by mal asi byť 24 hodín vo svete severských národov, keďže sa tu popisujú Dáni, Islanďania a Nóri. Zároveň v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami (Atény, Egypt a Rím), je táto asi na úrovni vydania o Číne, teda o dosť slabšia.
Kapitoly by som rozdelila zhruba na polovicu na tie, ktoré sa naozaj venovali životu a prežívaniu, opisuje sa v nich zabezpečovanie stravy, stavanie lodí, písanie rún a pod. a na tie, ktoré by boli ako telenovela. V tých sme sa dozvedeli akurát kto, s kým, prečo, kto sa rozviedol, kto sa s kým rozhádal, kto koho zabil, kto koho pomstil a tie severské mená tomu na zrozumiteľnosti nepridávali, pretože sa tu objavovali naozaj časti, kde sa syn brata zavraždeného + meno prišiel mstiť.
Autorka opäť v úvode píše, že najlepšie literárne zdroje sa zachovali na Islande a odtiaľ najviac čerpala a zrejme chcela ukázať, že vieme mená aktérov, že príbehu rodín nadväzujú a chce opísať, čo sa im dialo, no miestami to bolo naozaj neprehľadné.
Záverom by som teda knihu pokojne odporučila ďalej, v tých pár kapitolách, ktoré sa naozaj venujú žitiu na severe, sú zaujímavé veci, ale kniha sa na prvé časti určite nechytá.
Nejlepší možný z pokrokových názoru je ten,který má v sobě dostatečnou dávku provokatívnosti, aby jeho stoupenec nohl byt hrdý na svou odlišnost,ale přitahuje i takové množství přivržencu, aby riziko osamocené vyjimečnosti bylo hned zažehnáno hlasitým souhlasem vítězicího množství.
