


Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilSom introvert, ktorý rád prežíva príbehy extrovertných ľudí.
Na Alenu Mornštajnovú som narazila vďaka skupine Čitateľský klub Martinus. Kniha Slepá mapa sa v nej síce nespomínala a podľa recenzií na Googli je to, ako jej prvotina, asi najslabšie dielo, mňa však veľmi nadchlo. S ničím podobným som sa doteraz nestretla. Autorka veľmi podrobne psychologicky rozpracováva nielen 3 hlavné postavy, babičku, dcéru a vnučku, ale aj ich manželov, deti, známych a popritom veľmi nenásilne opisuje neľahkú dobu, v ktorej každá z nich žila. Dielo tak pôsobí mohutným dojmom, napriek tomu, že sa odohráva len na niečo vyše 200 stranách. Veľké zvraty v deji však čakať netreba.
Dán je majster slovenského pera. Ďaľšie poprepletané prípady boli dotiahnuté do úspešného konca. Čím viac kníh mám od neho prečítaných, tým viac ma bavia :)
V poslednej dobe som prepadla Dánovkám a jedna je lepšia ako druhá. Táto sa mu znovu podarila. Skvelá zápletka, zdanlivo nesúvisiace prípady sa nakoniec rozmotajú v jedno.
Za mňa ďalšia výborná Dánova kniha. Autor sa perfektne vracal k jednotlivým častiam... zažíla som tak niekoľkonásobné deja vu. Len ten samotný záver bol akýsi zvláštno-nedokončený. Ešte si to podľa mňa pýtalo pár stránok navyše.
Člověk buď umí být šťastný, nebo to prostě neumí. Jestli nejsem šťastná teď a tady, je chyba ve mně a nebudu šťastná ani nikde jinde.