Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Kto si prečítal prvé dve časti, určite siahne po tretej, dovolím si odvážne tvrdiť, že bez ohľadu na recenzie.
Opäť som ju zhltla, opäť som ponocovala a neviem sa dočkať štvrtej. I keď musím uznať, že táto tretia časť sa čítala rýchlejšie pri Sethovi a trošku s menším nasadením pri častiach o Kendre.
Od tejto knihy som mala úplne iné očakávania akých sa mi dostalo. Pribeh mi dal oveľa viac. Väčšinou sa nad prečítanou knižkou zamyslím tak deň - dva a čítam ďalšiu. Tentoraz na knihu a jej hlavnú postavu myslím už mesiac a neviem sa donútiť siahnuť po ďalšej. Neviem, či ma až tak zaujal štýl písania ako samotný príbeh, ktorý môže napísať len sám život. Ako málo stačí stať sa vyvrheľom spoločnosti. Len sa narodiť tmavšej pleti v chudobnom gete a už podľa nás bielych je človek automaticky odsúdený. Autorka, a zároveň hlavná postava Eliška z východného Slovenska, má môj obrovský obdiv. Toľko zažiť ako malé dieťa a neskôr už ako žena by nezvládol každý tak bravúrne ako ona. A koľko je takých rómskych detí, ktoré keď vidíme v bežnom živote, tak si hneď pomyslíme, aká je to nevychovaná banda. A koľko málo by im stačilo aby ich život v dospelosti bol iný. Výchova v osade/gete robí veľa ale Eliška ukazuje, že to predsa len nie je všetko.
Kniha má u mňa zaslúžene päť hviezdičiek. Dej je pútavý, strhujúci, na hlavných hrdinov som myslela aj vtedy, keď ma kniha čakala pre povinnosti na stole. Nemyslela som si, že aj Nemci ktorí neboli prenasledovaní, mali taký ťažký život plný strachu.
Autorka podáva príbeh veľmi realisticky aj keď ako tvrdí, je vymyslený. Záver so zrkadlom (cielene nešpecifikujem nech nič neprezradím) mi trošku rozum nebral ale knihe to neubralo a aj pár týždňom po dočítaní myslím na Linu a Reinharda. Pre svoju odvahu majú miesto v mojom srdci.
Krásny príbeh pre malých aj veľkých obohatený zrak potešujúcimi ilustráciami. Neviem či sami kniha páči viac pre dej alebo obrázky ale rozhodne dostala čestné miesto v knižnici a rada sa k nej vrátim.
Tretia časť Nadácie sa mi najviac páčila. Príbeh bol celistvejší, nemusela som sa tak sústrediť na dokonale premyslené zápletky či rozuzľovanie a pritom záver bol brilantný. Kto prečítal prvé dve časti, tak určite musí siahnuť po tretej, ktorá to zaujímavo ukončí.
Príbeh o štyroch kamarátoch zo školy, ktorí žijú svoj nedokonalý život, pričom kazdý je úplne iný, je taká klasická príjemná oddychovka. Dobre sa pri nej vyplo, čítala sa ľahko a rýchlo.
Knihu som kúpila pre syna najmä kvôli tomu, aby som mu ukázala, že je prirodzené chodiť na wc. Že skutočne všetci kakajú. Zároveň je kniha poučná, syna hneď zaujala. Už stačilo len slovne doplniť zvieratká z lesa na prechádzkach a dieťa vie aj niečo, o čom sa štandardne nerozpráva.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha ponúka zaujímavý príbeh, ktorý sa napriek náročnej téme čítal ľahko a rýchlo. Nútil ma premýšľať nad tým, aké by to bolo keby reálne došlo k uzákoneniu uvoľňovania. Prijala by som orgán od uvoľneného? Prijala by som taký orgán pre svoje dieťa? Čo musí viesť rodičov k tomu, aby dali svoje dieťatko uvoľniť? Zarazilo ma, ako to ľudia začali brať ako samozrejmosť. Máte zlomenú ruku, chcete zastaralú sadru alebo vám transplantujeme novú? Aj myšlienka záchrany "vzácnejších" životov sa zvrtla na hyenizmus.
Záver bol napísaný tak uspokojivo, že mi ani neprekáža, že druhý diel nie je. A knihu odporúčam nielen milovníkom scifi.
