Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Všetky recenzie dostupné na mojom instagramovom profile @ivanapetrova.autorka alebo blogu: https://ivinkaaa-booksland1.webnode.sk/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autorka by som sa nesmierne rada poďakovala, že mi výtlačok zaslala na recenziu a ja som si mohla vychutnať romantický príbeh z iného súdka. Zároveň ide o jej debut a hneď začala so štyristo stranovým erotickým románom. A verte, že erotikou nešetrila.
Ako prvé chcem vypichnúť jednoduchú, no za to krásnu farebnú obálku a trefný názov. Na nej to hmýri farbami, ktoré vás sprevádzajú celým dejom. Příliv nemá súvis iba so surferským prostredím, ale podľa môjho skromného názoru dokonale vystihuje vzťah hlavných postáv Nicole a Daniela. Môže prísť jemne alebo ako obrovská prívalová vlna, ktorej sa iba ťažko ubránite. Druhý prípad bol ten ich.
Druhým faktorom je miesto. Ona sa prisťahovala z Aljašky do Kalifornie a našťastie nie priamo do LA, ako sa to vyskytuje vo väčšine romantických liniek. Pomocou jej vnútorných monológov a myšlienok nám opisuje i jej rodnú zem a ako tam trávila voľné aktivity. Bola to príjemná zmena.
Nové prostredie
Ako milovníčka ženských románov som zvyknutá na zabehnuté kancelárske prostredie, šéf a podriadená a také tie typické, ktoré sú takmer všade. Som rada, že Lucka prišla s čímsi iným a predsa zaujímavým. Doteraz som nič nečítala o surferoch a ich živote. Autorka nám priblížila pláže a iné lokácie na šport, aký prúd a vlny tam nájdeme, typy surfov a trikov. Užívala som si tie časti, kedy Daniel so zápalom vysvetľoval aká doska je na čo vhodná a podobne. Už kvôli tomuto som si dielo obľúbila.
,,Vlny sa nemerajú v stopách a palcoch, sú merané narastajúcim strachom." - str. 40
Láska a neha a iné tajomstvá
Nicole ma ako hlavná hrdinka niekedy iritovala a hnevala. Vieme, že sa nesťahovala dobrovoľne a bolo to skôr rozhodnutie jej matky, no i tak. Často sa vracala do minulosti a vinila ľudí za to, čo sa stalo a čo nebola ich vina. Taktiež i k maminu novému potenciálnemu vzťahu pristupovala detinsky. Ohľadom Daniela to už bola iná káva. Keď sa jej niečo nepáčilo, miesto toho, aby mu to dala pocítiť, tak znovu ustúpila a vnímala som ju ako takú bábku.
O Danielovi Bennettovi sme najskôr mnoho nevedeli. Autorka nám ho odhaľovala a stupňovala postupne. Rozprával o sebe minimálne a bol skôr za fyzický kontakt. Viete, čo mám na mysli. Vedel byť aj silným romantikom a neraz mi stislo srdiečko, keď si pre Nicole nachystal prekvapenie. Prešiel posunom a vývinom charakteru.
Ich vzťah by som v skratke prirovnala ku Ane a Christianovi z 50 odtieňov. Pamätáte na "hearts and flowers", ktoré Ana požadovala od Christiana? Tu sa stretnete s čímsi podobným.
Stále som pred ním kľačala. Toto je proste ten pravý obraz. Ja kľačiaca pred ním. Presne tak to i cítim. To bola metafora pre život s ním. Vždy budem kľačať ja pred ním, nikdy nie on predo mnou. - str. 183
Malé mínus
Ako som už aj Lucke písala, tak mi tu chýbal nejaký zvrat alebo smutnejšia pasáž, ktorá by vyrovnala ten náhly a rýchly spád udalostí na začiatku. Objavia sa momenty, ktoré nebudú jednoduché na čítanie, ale na konci sa nestalo nič také, ako to poznáme. Viete, kompozícia diela: expozícia, kolízia, kríza, peripetia a katastrofa (rozuzlenie). Zároveň je to niečo, čím sa odlišuje od iných príbehov. Na obhajobu, má to svoj dôvod. Autorka Příliv napísala ako trilógiu a ak sa bude tomuto dielu dariť a nájde si zverencov, tak sa potenciálne dočkáme dvojky. A už len kvôli tomu názvu ju chcem čítať.
Opakujem sa už mnohokrát, že moc nie som na opisy a tu ich bolo celkom dosť. Vzhľadom na proces udalostí som to však zvládla a prelúskala sa stranami.
Napokon dve chyby, za ktoré autorka nemôže. Kniha má také maličké písmenka, že budete potrebovať lupu na večerné čítanie. Pritom odseky sú zbytočné široké a písmo mohlo byť väčšie. Aj preto mi to trvalo tak dlho. Po druhé - redundancia slov. Častokrát sa opakovali tie isté slová vo vetách za sebou. Niekedy sa v jednej i dvakrát, trikrát, takže korekcie neboli stopercentné.
Záverečné hodnotenie
Příliv je krásnym erotickým románom nadupaný slnkom, teplom, morom, surfermi a stretnutím protikladných osobností. Začína rýchlo, netradične, ale končí krásne romanticky s mierne otvoreným koncom, čo bude s postavami. Erotické scény sú popísané detailne a nájdete nežnejšie či tie drsnejšie. Nehovoriac, všetky myšlienky a citáty spojené s vlnami, oceánom a pod. sú nádherné. Spoznáte ako funguje šport na vlnách a najmä ak ide o životný štýl, nielen hobby. Nicole a Daniel sú ako čierna a biela, ale hodia sa k sebe. Teším sa, že Jason raz dostane priestor či iné vedľajšie postavy. Chýba však zásadný obrat a viac smutných/dramatických momentov. Ak sa chcete v jesennom období vrátiť do tepla a dobrodružstva, tak siahnite po tomto románe. 4/5.
,,Pred vlnou sme si všetci rovní." - str. 281
Ty krásna, temná Vanessa je debutom autorky, na ktorom pracovala dlhých osemnásť rokov a musím podotknúť, že je to cítiť. Je napísaný a preložený skvelo a napriek nepeknej téme sa číta ľahko a dobre.
Príbeh aktérky Vanessy je prirovnávaný k Lolite od Vladimíra Nabokova a ona sa neraz vkladala do role Lolity. Svoj vzťah so Straneom pararelizovala s postavami od Nabokova.
Naprieč celou knihou čitateľa sprevádzajú odkazy na iné literárne diela. I keď ani jedno z toho som nepoznala a stretla som sa s tým prvýkrát, tak ma to bavilo a rozširovalo obzory. Rada som čítala i priložené ukážky.
Z popola dvíham sa
s červenou hrivou
namiesto vzduchu hlcem mužov. - str. 53
Jacob Strane
O tomto charaktere sme tak málo vedeli. Len to ako sa oblieka, ako vyzerá, že je zaťažený na poriadok, predovšetkým malé dievčatá, a nikdy nebude mať deti. Zároveň bol vykreslený ako geniálny manipulátor, čo robil po celý čas ich "vzťahu". Autorka nám to prezrádzala cez jeho dialógy s Vanessou a tiež niektoré sexuálne scény. Tu by sa mi žiadalo vedieť o ňom čosi viac. Bude to znieť divne, ale na to, čo všetko robil, mi prišiel málo nechutný. Ja by som si to pokojne vygradovala a priblížila jeho život.
,,Povedz ,Ľúbim ťa, ocko.´"- str. 158
Obeť alebo vinník?
Toto je asi môj najväčší problém s publikáciou. Zameriava sa najmä na okolnosti s hnutím MeToo - teda obťažovania, zneužívania, znásilnenia.
Skôr ako nastala prvá polovica kniha som si myslela, že Vanessa je obeť. Už pri prvej ukážke z roku 2017 mi mohlo byť jasné, že to tak nebude a ďalej vysvetlím prečo.
Strane ako pedagóg prekročil všetky hranice, keď jej jedného dňa pod stromom povedal, že by ju chcel bozkávať na dobrú noc. Vysoké vekové rozdiely medzi partnermi dnes už nie sú tabu a čoraz častejšie si ženy hľadajú o dosť starších partnerov, lebo v nich vidia pochopenie a zabezpečenie. Ale ak okato povie štyridsaťdva ročný učiteľ päťnásť ročnej žiačke vyššie uvedené slová a ďalšie, niečo nie je v poriadku. Dievča v takom veku hľadá seba, netuší čo chce a nevie rozoznať, čo je správne.
Vanessa ho zámerne provokovala, vyhľadávala a keď už prišlo na samotný pohlavný styk, tak jej to prišlo odporné. A opakovalo sa to, dokonca neskôr už myslela na odpudivé veci a vôbec nevnímala daný akt (čomu sa čudujem, ale i nie). Bola nesmierne povrchná, veľakrát hodnotila jeho vzhľad. Áno, jeho veľké brucho, šediny, vráskavá koža nám mala navnadiť hnusnú atmosféru, ale efekt sa u mňa nedostavil, lebo najskôr sa jej to páčilo.
Keď mi odtiahne ruku, zľaknem sa, že bude chcieť, aby som to robila ústami, a to nechcem. Nemôžem. Lenže namiesto toho povie: ,,Chceš, aby som ťa pretiahol?"- str. 124
Uvedomovala si, že niečo nie je v poriadku a potom si ho zastávala, keď prišli prvé obvinenia a veľká kauza. Mala som pocit, že trpí bipolárnou poruchou, alebo rozdvojenou osobnosťou, lebo si veľakrát protirečila. Dokonca ním bola posadnutá. Študovala na inej škole a vytlačila si jeho rozvrh. Počas svojich hodín rozmýšľala nad tým, čo robí on.
Niekedy som mala myšlienky, že Vanessa je nielen geniálna, ale i psychicky narušená. Pri opisoch a vysvetľovaní jej dávneho priateľstva s kamarátkou som seriózne nadobudla pocit, že bola lesbička zaťažená na vtedajšiu kamarátku. A ich kamarátstvo skončilo z nenaplnenej lásky. Autorka neskôr objasnila, čo bolo za ukončením puta.
Rodičia boli obrovským sklamaním. Veľakrát im klamala a tajila pravdu, ale ich záujem bol nedostatočný a čiastočne aj oni prispeli k inkriminovaným udalostiam. Iné postavy boli do počtu, až na vysokoškolského učiteľa Henryho, ktorý v nej videl nádej a potenciál. Ona ho porovnávala so Straneom a vyčítala mu určité veci, no tiež sa do neho zahľadela. Potom sa opäť preukázala jej hlúposť a naivita. Zo sľubnej spisovateľky a vysokoškolskej profesorky s vysokým intelektom sa stala recepčná v hotely.
Záverečné hodnotenie
Ak by som mala jednoducho zhrnúť Vanessu, tak bola naivná, zaslepená, tvrdohlavá bordelárka a klamárka, ktorá nevedela, čo chce. Pre mňa nebola obeť, aspoň potom nie. Pretože keď vás niekto v minulosti zneužíva, tak o sedemnásť rokov neskôr nemasturbujete počas telefonátu s ním. Chcem tým povedať, že naďalej s ním bola v kontakte a opakovane sa stretávali. Áno, aj spolu spali. Stýkali sa spolu a neprestajne vyhľadávala jeho spoločnosť.
Kniha mohla mať pokojne o sto strán menej, ku koncu sa už nič prevratné nedialo. Ona sa len utápala v alkohole a marihuane. Viac menej celý dej je statický, nemenný, bez nejakých šokujúcich zvratov. Sexuálne scény sú náramne popisné a zároveň dosť nechutné, čo považujem za bonus. Vzhľadom na tému je taká emócia na mieste. Nie som z tých, ktorá si bude hrdinku zastávať a brániť, pretože u mňa pochopenie a súcit nenašla. Roky od 2000 ma bavili, čítali sa rýchlo. Čas v roku 2017 ako by zastal a vnímala som ho ako vatu, i keď nám ukazoval, že Vanessa stojí na jednom mieste a neposunula sa.
Aby nedošlo k nedorozumeniu - v nijakom prípade nezľahčujem situáciu a nepopieram zneužívanie, ktoré sa stalo. Ja byť matkou dieťaťa sprzneného pedagógom a dozviem sa o tom (aj po dlhej dobe), tak dotyčného muža povesím za genitálie na čerešňu. Len som chcela poukázať na obe strany mince a najmä subjektívny pohľad. Napriek tomu ju v konečnom dôsledku hodnotím veľmi dobre a dávam 4/5.
V prvom rade by som sa veľmi pekne chcela poďakovať vydavateľstvu Zelený kocúr, že mi výtlačok zaslalo na recenziu a ja som mala možnosť si ho prečítať.
Od francúzskeho spisovateľa Nicolasa Barreaua je to môj prvý titul, ale napísal i iné známe ako Úsmev ženy alebo Paríž je vždy dobrý nápad.
Ja som sa na knihu tešila a asi som mala aj nadpriemerné očakávania, ktoré sa bohužiaľ nenaplnili. Tentokrát nebudem názory deliť do odsekov s nadpismi, ale písať jednoliato, čo všetko mi napadlo počas čítania a po ňom.
Dej začal naozaj depresívne. Julien bol zdrvený zo smrti ženy, ktorá ho navyše požiadala o písanie listov. Nebol tým vôbec nadšený, ale želanie jej splnil. Jeho slová boli plné nehynúcej lásky a citov voči Hél?ne. Boli dlhé, detailné a on si vylieval zlomené srdce. Netradičným nápadom bola špeciálna schránka ukrytá v jej hrobe, kam listy odkladal. Práve túto korešpondenciu hodnotím najviac kladne z celej knižky. Čakala som, že ma úplne rozcítia, dojmu a budem z nich hotová. Boli krásne, ale je tu veľké ale. Nič so mnou neurobili, vôbec nič. Nijaký záchvev emócií a pocitov.
Potom niekto obálky bral a nechával tam malé darčeky. Hneď na začiatku som odhalila o koho išlo, stačilo iba pozorne čítať, kto mu kládol aké otázky. Zistíte to aj vy.
Julien mi bol náramne nesympatický. Ja som sa s ním nemohla zžiť a hneval ma. Nevedela som si s ním vytvoriť akékoľvek puto a mať pochopenie pre to, že sa nechce vyrovnať so smrťou manželky. Nikdy som nezažila stratu blízkej osoby, možno aj preto som sa do neho nedokázala naplno vcítiť a porozumieť mu. Len som očakávala, kedy si z bytu urobí mauzóleum, lebo od toho nemal ďaleko. Komplexne ako charakter sa však posunul a vyvinul.
,,Všetko nešťastie sveta možno nespočíva v tom, že človek nevydrží sedieť vo svojej izbe, ako to raz trefne formuloval filozof Blaise Pascal, ale v tom, že sa porovnáva s inými." - Julien, str. 55
Naopak, jeho najlepší priateľ Alexander bol pre mňa skvelý charakter. Úprimný s reálnym pohľadom na život a tým, že sa s ním nebabral. Nebál sa mu povedať, že je v živote zaseknutý a mal by sa už od manželky odpútať. Taktiež aj nápad s listami mu prišiel bizarný a trafený. Stále však bol k Julienovi prostoreký a priamy ako príkladný kamarát. Myslím, že takúto osobu v živote potreboval.
Ďalšou zaujímavou postavou bola jednoznačne Sophie - umelecká kamenárka a sochárka z Montmartre. Viedla mužského hrdinu k tomu, aby začal žiť život a neostal žiť v minulosti a ľútosti. Jednoznačne ho posúvala vpred. Treba podotknúť, že ani jedna z postáv nebola vykreslená vyslovene negatívne a záporne. Catherine, najlepšia kamarátka Hél?ne a suseda, bola opisovaná ako protivná a zvedavá, ale vyslovene nešlo o zlý charakter. Nikto nezastával úlohu antagonistu.
Hél?ne bola mŕtva, ale napriek tomu sme sa o nej takmer všetko dozvedeli. Julien sa retrospektívne vracal k ich zoznámeniu a vzťahu. Popisoval jej vzhľad a správanie, takže čitateľ sa oboznámil aj s ňou.
,,Pozrite sa, Julien, ono je to tak," pokračovala opatrne. ,,Mŕtvi by vždy mali mať v našich spomienkach svoj priestor. Miestnosť, kde ich môžeme navštíviť. No je dôležité, aby sme ich nechali v tej miestnosti a zatvorili dvere zvonku, keď odchádzame." - Sophie, str. 76
To, čo mi počas čítania prekážalo a pôsobilo rušivo bolo množstvo francúzskych výrazov. Nenarážam na tie, ktoré sú medzinárodne dôverne známe ako ahoj, ďakujem, milujem ťa a pod. Tie neznáme neboli preložené a ja som sa trošku strácala. Možno by nerozumeli ani tí, ktorí neovládajú anglický jazyk, i keď to je už raritou.
Keď to komplexne zhodnotím, tak dielo jednoznačne nie je zlé. Štýl autora je pútavý, myšlienky a nápady sa mi páčili, každá postava mala niečo do seba. Vo mne to však nič nezanechalo. Ja sa nestotožňujem s názormi tých, ktorí hovoria o emocionálnej a romantickej bombe. U mňa taký jav nenastal. Napriek tomu knihu odporúčam a pravdepodobne sa vám zapáči ako väčšine. Stojí za prečítanie. 3/5.
Michala Ries je nováčikom na slovenskej spisovateľskej scéne, ale svojím debutom Na úteku si okamžite získala čitateľov.
Už prvé recenzie boli samá chvála a kniha valcovala knižné bookstagramy. Napokon som jej neodolala aj ja a som rada, že ju mám vo svojej zbierke.
Rýdze a úprimné
Takto nazvem štýl autorky. Už od prvých strán si nekladie servítku pred ústa a píše ako to v živote, v milostných i bežných situáciach je. Jej spôsob je priamy, neprikrášlený a náramne skutočný. Nič nie je presladené alebo zjemnené. Postavy nie sú dokonalé vzhľadovo ani charakterovo. Každá z nich si na pleciach nesie svoje bremená, chyby a túžby, ktoré ich nemusia vždy zaviesť dobrým smerom. Pletú sa, utekajú, sú zbabelé, vystrašené, tvrdohlavé.
Júlia má medzierku medzi zubami, v mladosti sa spila pod obraz boží, nechala sa potetovať či odfarbiť vlasy na modro. Ušla z domu, vynadala matke, panenstvo dala cudziemu chlapovi. Nekoná ukážkovo, nie je príkladom, ale robí to, čo bežný mladý človek. Vzdoruje, trucuje, vyrovnáva sa s bolesťou po svojom.
,,Otec hovorieval, že na každého dobrého človeka musí existovať nejaký debil, aby ten dobrý mohol žiariť." - Júlia, str. 121
Autenticita
Je vidieť, že autorka sa pohybuje vo svete jazdcov na dvoch kolesách, pretože opisy sú detailné a autentické. Dozvedáme sa o typoch motoriek, oblečení, správaní motorkárov. Nevykresľuje ich ako skvelých chlapov, ktorí sú vzornými manželmi alebo perfektnými príslušníkmi mužského pokolenia. Sú takí, akí sú. Čitateľ spoznáva, čo je nutné spraviť, aby sa niekto stal členom motorkárskeho klubu a aké riziká tento životný štýl prináša. Ani na malý moment nepochybujete, že ide o vymyslené táraniny.
Prostredia a mená sú ďalším zaujímavým faktorom. Dej sa odohráva na Slovensku, tak ako ho poznáme a postavy majú takmer tradičné mená. Júlia, Adam, Hermína, Ferdinand, Betka, a pod. Miška sa nebála opisovať domácke prostredia, nepotrebovala zahraničné miesta, aby zaujala. Podarilo sa jej to i bez toho.
Milostný trojuholník
Príbeh sa sústreďuje na Júliu, Adama a Betku. Júlia sa zaľúbi do zadaného, Adam chce to, čo nemôže mať a Betka je zamilovaný rojko, ktorý nechce otvoriť oči pred realitou.
Hlavná hrdinka vie, že Vlkovi, čo je prezývka pre Adama, nevie odolať a nedokáže sa od neho držať ďalej. Na druhej strane si uvedomuje vinu voči Betke, a to, že je pre ňu skvelou kamarátkou. Mne Betka niekedy liezla na nervy a neprišla mi zlatá. Ani v osobnom živote nemám rada podobné typy ľudí. Niekomu sa javí priateľská, no na mňa pôsobila otravne a afektovane.
Adama spoznávame prostredníctvom krátkych striedavých pohľadov písaných v tretej osobe, čo ešte viac dodáva rúško tajomstva a napätia. Počas celej knihy neprehovorí veľa, ale keď inklinuje k slovám, tak stoja za to.
Záverečné hodnotenie
Dielo je geniálne a pútavé od začiatku po jeho koniec, ktorý ma rozdrvil. Postavy sa charakterovo i výzorovo menia, vyvíjajú. Nenájdete tu zbytočné pátosy a opisy, čo by vypĺňali stránky, neustále je akcia a napätie. Vyjadrovanie a myšlienky postáv sú skutočné, neozdobné a také, aké ich poznáme zo života. Medzi Júliou a Adamom je výrazná chémia a príťažlivosť, napriek tomu, že skoro vôbec nekomunikujú a netrávia čas osamote. A keď sú iba oni dvaja a nikto iný? To si musíte prečítať sami! Debut Mišky je skvelý a nemám mu čo vytknúť, len ten koniec - ten napínavý koniec. A ja sa neviem dočkať pokračovania. Toto si skrátka musíte prečítať. 5/5.
Po tejto knihe som pokukovala veľmi dlho a to kvôli elegantnej, ale za to veľmi minimalistickej obálke. Ak by sa mi jej obsah nepáčil, tak by som si ju ponechala už len preto, ako vyzerá.
Vec, ktorú musím vytknúť na začiatku je určite krátky rozsah. Podľa mňa si dielo žiada aj ďalších sto strán, aby koniec nepôsobil unáhlene.
Albert a Albert
Hlavná hrdinka Laura je veľkou fanúšičkou génia Alberta Einsteina. Miluje módu a fyziku, čo je veľmi zvláštna kombinácia. Byt jej zdobí portrét Einsteina i jeho citáty, ktoré sa opakovane objavujú v knihe a krásne dopĺňajú dej. Väčšinou sú použité tak, že pasujú k danému monológu, dialógu, opisu a pod.
Aký musí byť svet malý, keď práve jej sused sa volá rovnako ako obľúbenec? No, ohromne. Navyše, Albert - sused je príťažlivý inteligentný spisovateľ. Žiaľ, k Laure sa správa hrubo a arogantne.
Kvitujem však jeho charakter. Obvykle sa v dielach tohto žánru stretávame s dokonalými chlapmi, ktorí nemajú nijakú chybu. Autorka to v prípade tohto hrdinu obišla. Náš Albert má pre niekoho veľkú chybičku krásy a ani zďaleka sa nespráva ukážkovo. Má typické mužské maniere - fajčí, pije, pohŕda ženami a má ich len na sex. Má svoje zlozvyky a vôbec nie je ukážkový, a preto ho ako postavu milujem. Je iný, netradičný, svojský.
Iba život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to. - Einstein, str. 8
Milostný trojuholník
Už od začiatku sa to črtá ako milostný trojuholník, lebo už podľa anotácie je jasné, že medzi Laurom a jej susedom k niečomu dôjde. To by na scéne nesmel byť sympatický, charizmatický a príťažlivý hasič Richard.
Pri Rišovi ju niečo blokuje a nedokáže prísť na to, že čo. K Albertovi ju to ťahá, i keď sa správa ako hulvát. V tomto bode nastane zaujímavé odhalenie, ktoré som vôbec nečakala.
Čím viac sa človek pokúša vyhnúť utrpeniu, tým viac trpí, pretože ho začínajú mučiť nepodstatné alebo bezvýznamné veci. - Einstein, str. 143
Päťdesiat odtieňov sivej
Myslím, že do povedomia slovenských čitateľov sa kniha dostala najmä preto, že bola prirovnaná k zahraničnému erotickému románu 50 odtieňov sivej.
Nech som hľadala, ako som hľadala, ja som nijakú spojitosť nenašla. Tých minimum erotických scén je napísaných veľmi vkusne a nie nijak pikantne a kvetnato.
Skôr mi úvod pripomínal Nabijaka (angl. Wallbanger) od Alice Claytonovej. Aj tam bol sused, ktorý počas súloženia narážal posteľou do steny svojej susedky a jej padali obrazy.
Záverečné hodnotenie
Knižku som "zhltla" za menej ako deň. Čítala sa mi rýchlo, ľahko a nechcela som ju odložiť. Hlavné postavy mi boli sympatické, najmä protivný Albert. Chémia a napätie medzi nimi postupne narastalo, až z toho vzišiel veľký tresk a nielen obrazne. Charakter Alberta bol skutočný, takže som sa s ním hneď stotožnila. Spočiatku som bola tím Richard, ale pán spisovateľ ho prevalcoval. Zákon príťažlivosti bol príjemným románom na posedenie, ktorému by sa zažiadal trošku dlhší rozsah a neuponáhľaný koniec. V konečnom dôsledku sa mi veľmi páčil a ja budem mať dej ešte nejaký čas v hlave. Autorka nás zaviedla aj do čarovného Milána a okrajovo priblížila svet módy. Opis, ako sa Laurina rodina dostala k módnemu priemyslu bol pútavý a inšpiratívny. 4/5.
Autorke by som sa veľmi pekne chcela poďakovať, že mi výtlačok zaslala na recenziu, lebo neľutujem, že som ho čítala.
Štýl písania je hneď od prvých strán náramne chytľavý a pútavý. Je tam množstvo krásnych myšlienok, v ktorých sa nájde nejeden jedinec.
Tučniaky nemajú depresie
Tento fakt vás upúta hneď na začiatku. Položíte si otázku, aký musí byť krásny ich život, keď netrpia jednou z najťažších psychických chorôb. Fakty, ktoré sa dozvedáme o týchto tvoroch sú náramne zaujímavé a pekne to dopĺňa základnú linku.
Hlavná postava Miriam mi miestami liezla na nervy. Všetko v jej živote bolo zle, každý človek okrem babi stál za nič a mala som pocit, že sa jej nič nepáčilo. Chcela zmenu od života, ale nedokázala zmeniť svoje myslenie. Na druhej strane som jej rozumela, lebo ak vám neustále niečo nevychádza, už ste natoľko demotivovaný, že nevládzete byť plný eufórie a pozitívneho myslenia. Jednoducho sa chcete na všetko vykašlať.
Pri čítaní dokážem vnímať horúci piesok pod nohami, kvapky dažďa pichajúce tvár, vôňu rozkvitnutej čerešne, paralyzujúci strach - stačí, ak je to dobre napísané. Ale prečo to nejde aj s láskou? - Miriam, str. 38
Realisticky podané
Dej je tak pravdivý, že je to miestami smutné. Množstvo z nás narazí v živote na bod, kedy nevie, čo ďalej. Strácame samých seba, utápame sa a nevieme nájsť správnu cestu. Toto bol príklad Miriam.
Jej vzťah s Máriom fungoval najskôr cez emaily a následne vytvorili vlastný zamilovaný príbeh, lebo to ona hľadala. Miriam a Mário si vytvorili Sašu a Petra, takže čitateľ mal možnosť sledovať dve dejové línie. Jedna bola skôr depresívna a tá druhá mala nádej byť šťastná.
To v akom duchu sa niesol celý príbeh sa dalo predpokladať, ako aj skončí, ale skrátka som tomu nechcela veriť.
Pozitívne hodnotím aj psa-nepsa Oskara. Tomuto prirovnaniu porozumiete až vtedy, keď si to prečítate. Iné postavy okrem Miriam a Mária nemajú priestor, takže sa o nich dozvedáte iba povrchné záležitosti. Tomu prislúcha aj vzťah, ktorý s nimi Miriam má.
Semafor by iste vedel rozprávať stovky príbehov, no nikdy sa tým neobťažoval, načo aj, všetky boli na jedno kopyto - zamyslené tváre, neprítomné výrazy, tiché tóny pesničiek zo spomienok - poznávacie značky samoty. Na osamelosti nie je nič zaujímavé, všade je rovnaká, nie je dôvod o nej vravieť, stačí si ju prežiť. - Miriam, str. 137
Záverečné hodnotenie
V knihe sa určite našlo a ešte nájde množstvo ľudí, ktorí stoja na stopke a uvažujú, čo so svojím životom. Je tak reálna, až to dakedy zabolí. Pretože životy a osudy nás všetkých nie sú vždy pozitívne a krásne ako v americkej reklame. Počas 248 strán som sa smiala, hnevala, tešila, bola trošku rozvášnená, ale i smutná. To sú presne emócie, ktoré v dielach hľadám a asi aj preto nemám čo vytknúť. Štýl autorky je nákazlivý a jednoduchý, čiže otáčate stranu za stranou. Odporúčam ju každému, kto práve prežíva strastiplné a nejasné obdobie. Možno práve toto vám ukáže slnko medzi hmlou. A ako povedal profesor Albus Dumbledore: ,,Šťastie možno nájsť aj v najväčších dobách temna, ak vieš prikázať svetlu svieť." 5/5.
Medzi moje obľúbené dielo od komba zahraničných autoriek radím toto na prvú priečku. Čím viac objavujem ich tvorbu, tým viac som na nich závislá a potrebujem ďalšie knihy.
"To, že nechceme, aby láska prišla, neznamená, že nepríde, Simon." - Calliope, str. 137
Vek nehrá rolu
Úplne prvýkrát som čítala dej, v ktorom by bola hlavná hrdinka staršia ako muž. V osobnom živote mi to príde čudné, nepýtajte sa ma prečo, netuším. Asi som skrátka zástanca toho, kedy má byť chlap starší ako žena. Iróniou je, že môj priateľ je odo mňa mladší.
Bridget bola jedna vyspelá vyrovnaná žena, ktorá presne vedela, čo od života chce a potrebuje. Bola zmierená so smrťou svojho manžela a neuvedomovala si svoju hodnotu. Mala pocit, že už nie je dostatočne krásna a atraktívna. Žila najmä pre svojho syna.
Simon zo začiatku pôsobil ako človek, ktorý sa nechce viazať a rád by si užil posledné chvíle slobody. Bol inteligentný, keďže bol lekár, ale náramne vtipný. Neskôr ukázal, ako silno sa dokáže zamilovať, napriek tomu, že to popieral. Musel sa vyrovnať s minulosťou.
Medzi humorom a vášňou
Od prvej kapitoly to bolo náramne veselé, vtipné a o úsmevné momenty nebola núdza. Simonove komentáre nemali chybu, najmä ak boli sexuálneho charakteru. Vždy vedel, čo povedať.
Neviem si predstaviť, že by som prišla do nemocnice s tým, že mám v zadku zaseknutý háčik na ryby a sexy doktor ho má odtiaľ vytiahnuť. Ktokoľvek keby mal také čosi robiť. Bridget to zvládla ako veľká hviezda.
"Je pravda, že možno najväčším rizikom je to, keď do žiadneho nepôjdeš. O riziko ide vtedy, keď ideš do niečoho, kedy môžeš v budúcnosti niečo získať alebo stratiť." - Bridget, str. 133
Záverečné hodnotenie
Knižka sa mi preto tak veľmi páčila, lebo to bolo v niečom iné. Bridget nebola dokonalá mladá hrdinka, ktorá si hľadá práca a je motivovaná ju získať. Naivne neočakávala, že sa zjaví princ. Bola vyrovnaná a uzrozumená s tým, ako život funguje. Bola najmä nezávislá a staršia od Simona. Neočakávajte nijakú ohromnú drámu, či prevratný šok, i keď jeden ma dosť prekvapil. Myslím, že to nepredvídal nikto. Nájdete radosť, humor, obetu, lásku, vášeň a nádej. Za mňa 5/5.
Ak som si myslela, že v jednotke bolo množstvo drámy, zvratov a intríg, tak som sa veľmi mýlila, lebo Emily opäť prekvapila.
"Zapadla medzi smotánku ako diamant do zlatého prsteňa." - Collin
Pocity a myšlienky hrdinov
V predošlej časti sme nemali až takú možnosť nahliadnuť do hláv postáv, možno išlo o zámer a ani mi to neprekážalo, lebo tam bolo množstvo akcie, ktorá pokračovala aj teraz, ale autorka nám ponúkla viac. Dokonca sa mi kniha čítala rýchlejšie a ľahšie. Dychtivo som otáčala stránky.
Eleanor sa čiastočne otvorila už predtým, ale Collin nás k sebe pustil a ukázal vnútro. Stál medzi dvomi mlynskými kameňmi a sám nevedel, čo chce, no odhaľoval nám pocity a ukázal, že je dobrý človek. Na jednej strane ma vytáčal, na druhej som ho zbožňovala.
Jamie sa vyskytoval menej, ale na konci sa vo veľkom predviedol, rozdané karty zhodil zo stola a vyložil full house.
Obraty charakterov
Pani Jane, babka Collina, Jamieho a Caroline, bola v Kým nás pravda nerozdelí obrovské zlatíčko. Taká tá typická stará žena, ktorá v každom vidí iba dobro, chce mu pomôcť a verí, že aj zlý človek sa dokáže zmeniť. A potom, bum. Sama sa stala v pokračovaní tou "zlou". Aspoň ja som ju tak vnímala. Dokonca bola strašne povrchná, čo minule neprichádzalo do úvahy. Caroline, mladšia sestra Collina, nenávidela Norin aj vtedy, ale teraz sa neštítila rôznych podlostí.
Pri posledných stránkach som sa veru neubránila slzám a tu ma znovu nemilo šokovala pani Jane. Nechcem prezradiť, čo sa stalo, lebo by som vás pripravila o veľkú akciu a šok, ale bola som nahnevaná! Nesmierne nahnevaná za to všetko, čo hlavná hrdinka prežívala a čomu čelila. Kládla som si otázku, kedy už bude dosť a kedy sa cez mraky prederie slnko.
"Konečne som si uvedomila, že z dna, kde som žila, sa nikdy nedostanem. Načo aj? Vždy som bola len bábkou, ktorou mohli iní spokojne manipulovať. Taký život za veľa nestojí." - Eleanor
Záverečné hodnotenie
Dvojka sa mi páčila jednoznačne viac, či už gradáciou deja, opismi, zmenami, ktoré nastali, ale i šokujúcim koncom. Pribudli romantické scény, ktoré pasovali presne tak, aby to nebolo prehnané. Záver vás určite rozbije a ja teraz napäto vyčkávam, čo si pre nás autorka prichystala. Nechcem uveriť, že by bola k Eleanor až taká krutá. Ona sa stala mojou najobľúbenejšou ženskou hrdinkou zo všetkých doterajších, s akými som mala česť. Avšak, znovu musím pripomenúť zlé korekcie, za ktoré strhávam pol hviezdičky. Ďalšiu si šetrím pre tretí diel, lebo verím, že to bude veľkolepé ukončenie. Diela však jednoznačne odporúčam a som rada, že na Slovensku máme takýchto šikovných autorov. Takže 4/5.
V prvom rade sa chcem poďakovať autorke, že mi knihu poslala na recenziu. Veľmi si vážim, že mi dala šancu a aktuálne čítam už druhý diel Keď nás pravda spojí.
Všeobecne s Emily je toto moja prvá čitateľská skúsenosť a určite viem, že nie posledná, lebo jej tvorba sa mi páči a rovnako i profesionálny prístup.
Na úvod chcem pochváliť krásnu obálku, ktorá má papierový prebal a samotná kniha je snehovobiela. Ďalej, úžasne sa mi držala v ruke, taktiež, i stránky sa pretáčajú veľmi ľahko. Asi je to viazanou väzbou a kvalitou papiera, no toto by som rada vyzdvihla.
Drsné pre slabšie povahy
Do čítania som sa pustila s očakávaniami, že to znovu bude romantika, láska, erotika a podobne, ako som zvyknutá, ale už prvé stránky mi ukázali, že sa mýlim. Minimum romance, až na jednu scénu a niekoľko malých, veľa drámy, zvratov, intríg a zákerností je to, čo vás sprevádza príbehom.
Prvá kapitola je opisovo veľmi silná a krutá, čo ma prekvapilo, no za to skvelo vymyslená. V podstate aj zvyšok sa nesie v podobnom duchu. Eleanor ako ženská postava je nesmierne silná, bojujúca, i zraniteľná a citlivá. Už od detstva prežíva jedno peklo za druhým a nemá to ľahké ani teraz. Niektoré scény podľa môjho názoru môžu byť až príliš surové pre slabšie povahy, ktoré nemajú rady násilie. Dielo je však v tom iné, že pracuje s touto problematikou a nenájdete tu iba bohapustú "love story" či sex. Norin je totiž zlodejka a žobráčka.
Mužské postavy
Collin, Jamie a Ryan sú muži, ktorí zohrávajú obrovskú rolu. Ich postavanie a vzťahy približovať nejdem, lebo by som vás možno ukrátila o moment prekvapenia. Jamie má v jednotke viac priestoru ukázať sa ako Collin, no jeho spoznávame v druhom diely, na ktorý bude čoskoro recenzia a rozpíšem vám viac.
Špecifický štýl autorky
Od začiatku je hneď jasne daný štýl autorky a jej písomný prejav. To je veľkou preferenciou spisovateľa, pretože sa hneď odlíši od svojich kolegov a čitateľ ho okamžite spozná. Ak siahnem po ďalších knihách, budem vedieť, že ich vytvorila práve ona.
Emilyno písanie sa mne páči, lebo je iné, netradičné. Niekto by povedal, že také zastaralé, kvôli výberu slov a skladbe viet, ale sčítanemu človeku to absolútne nebude prekážať, lebo je oboznámený s rozdielnymi spôsobmi vyjadrovania.
"Ktorý žobrák je ten pravý a kto len lotor berúci pre niekoho prachy?"
Zlé korekcie
Robím to nerada, ale musím skritizovať to, čo mi prekážalo najviac. Korekcie. Čím viac som posúvala ďalej, tým to bolo horšie. Štylizácia a skladba viet bola katastrofická. Najviac bila do očí redundancia slov (opakovanie). Tri odseky po sebe a päťkrát, šesťkrát, atď. použité to isté slovo. Nijaký autor učený z neba nepadol a od toho sú jazykoví korektori, aby to dali do poriadku, no tu, ako by bola práca odfláknutá. Práve toto je pre mňa veľký nedostatok diela, ktorý kazí i dojem.
Záverečné hodnotenie
Kým nás pravda nerozdelí jednoznačne odporúčam. Ak však hľadáte romantiku, tak moc nepochodíte. Knižka je odlišná, zaujímavá, napínavá a nemôžete očakávať, čo sa stane. Stránky ponúkajú širokú škálu charakterov, od tých, ktoré vás potešia, až po tie zákerné a nebezpečné. Určite majte k dispozícií i pokračovanie, inak sa radšej do toho nepúšťajte, lebo koniec je napätý a otvorený. Žiaľ, ak ste "grammar nazi", tak budete prekrúcať očami a opravovať každú chybu. Inak, silný dej, ktorý ukazuje, že síce krv nie je voda, no za to, udrie silnejšie ako najväčšie tsunami. Nejaké hviezdičky si šetrím na oba pokračovania a strhávam len za jazykovú úpravu. 3.5/5
Miška Zamari sa teší čoraz väčším ohlasom od čitateľov. Ja ju hodnotím ako autorku, ktorá sa určite posúva ďalej a neustále sa zdokonaľuje. Mám za sebou Rozhodnutie, Osud nevyjednáva, Zákulisie samovydávania a novinku Krízový plán. Predošlé recenzie sú odpublikované a môžete si prečítať môj názor. Príbeh Mikyho a Dey je mojím najobľúbenejším a neľutujem, že som dielo prečítala.
Jednak som sa na knihu tešila, na druhej strane ma vcelku odrádzala tá šialená hrúbka. Nemám priveľmi rada "klacky", pretože častokrát pre mňa zahŕňajú siahodlhé opisy, ktoré moc neobľubujem. A v tomto prípade je to jediná vec, ktorá mi z časti prekážala.
Úžasný hlavný hrdina
Miky si ma získal od prvých stránok. V Osud nevyjednáva som ho moc nemusela, prišiel mi ako piate koleso na voze a jeho charakter ma nezaujal. Ďakujem Miške, že mu dala obrovský priestor, aby sa ukázal a dokázal, že je úžasný. Od čítania až doteraz uvažujem, či som sa stretla s takým inteligentným, ale najmä všímavým a vnímavým mužským hrdinom. A odpoveď je, že asi nie. Ja mu nemám čo vytknúť, možno len tú trošku "drama queen" scénu na konci knihy. Viac vám prezrádzať nebudem, ale garantujem, že ak ste romantické duše, tak si ho zamilujete.
Za to Dea mi niekedy liezla na nervy tým jej šetrením peňazí a extrémami, ktoré bola ochotná podstúpiť. Kvôli ceste do Ameriky to hnala za hranice normálnosti.
,,...každý deň, mesiac či rok niekto zomrie a niekto sa narodí. Kolobeh života je nádherná vec." - Miky
Slow burn romance
Toto je dôvod, prečo je výtlačok taký hrubý. Vzťah medzi postavami sa rozbieha pomaly, prirodzene, nenútene, ale napriek tomu cítite tú chémiu. Obaja si od samého začiatku rozumejú, a tak ich komunikácia neviazne. Vzájomne sa doťahujú, chytajú za slovíčka, ale sú schopní rozoberať aj vážne témy. Jeden od druhého sa učia a odovzdávajú si životné rady. Hodnotím to tak, že sa dopĺňajú a spolu tvoria krásny celok, i počas ich kamarátstva a spolunažívania. Načakáte sa viac ako polovicu knihy, kým sa to medzi nimi niekam posunie. Niekedy boli momenty, kedy som si povedala, že a, teraz to príde, ale nie, nie. Miška to varila pomaly a precízne ako odvar všehodžúsu.
Grafické spracovanie
Obálka v sebe nesie úžasný až Instagramový nádych. Je nesmierne fotogenetická a dôsledne spracovaná. Nehovoriac o vnútorných stranách, kde sú priložené dizajnérske návrhy miesta činu - bytu. Častokrát som sa počas čítania vracala k zadným stranám a opakovane si pripomínala, ako ich spoločné bývanie vyzerá. Je to pohladenie pre oči a autorka s grafikom spravili kus práce.
Menšie nedokonalosti
Ako som vyššie napísala, tak mi niekedy vadili siahodlhé opisy, ktoré boli zbytočné. Nie je to prípad len tohto, všeobecne nie som na množstvo opisov. Ale ak vám podobné veci nevadia, tak sa vám príbeh bude páčiť.
Ďalšou takou "chybičkou" bola Deina lesbickosť. Mnohokrát sa sekla a hovorila o tom jej vzťahu, ako o heterosexuálnom, pričom to hrala na homosexualitu. Veľakrát povedala Mikymu miesto slova priateľka, priateľ. Neprišlo mu to divné? Áno, obhajovala sa tým, že len nedávno objavila svoju sexualitu a je to pre ňu nové. Avšak, veľakrát si Mikyho obzerala ako chlapa a to nevnímal ako podozrenie? Bol dostatočne všímavý a rozumný, a to nejak nevidel?. Neviem, to je môj uhol pohľadu.
Záverečné hodnotenie
Komplexne hodnotím Krízový plán super a je vidieť autorkine pokroky v písaní a tvorení. Určite toto čítanie odporúčam aj na jesenné a zimné večery, kedy sa môžete vrátiť k letným dňom. Koniec jednoznačné zaujme, pretože vedľajšie postavy Tami (sestra Mikyho) a Erik (brat Dey) vedú medzi sebou vojnu a ja silno dúfam, že Miška nám prinesie ich príbeh. Musí. Dvaja rivali, ktorí bojujú o dieťa? Mňa to hneď upútalo. Počas čítania natrafíte na krásne hlboké myšlienky. Autorke sa chcem zároveň poďakovať, že som mala knihu v zľave vďaka bookstagramu, takže cena s poštou bola úplne geniálna. 5/5
,,Ak by bola cesta k akémukoľvek snu príliš jednoduchá, trafil by tam každý blbec." - Miky
