Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tajomstvá štiavnických domov Mysteries of houses in Štiavnica; Andrea Nižňanská, Iveta Chovanová; vyd. Marenčin PT, o.z. KRUH; 2013
Pre pohladenie duše všetkých milovníkov krásy, staromilcov, obdivovateľov Štiavnice, pozorných hľadačov pokladov, trpezlivých poslucháčov príbehov, ktorí nachádzajú krásu na miestach a v časoch, kde iní vidia iba ruiny a počujú len zbytočné kvetnaté reči.
"Päť domov, päťsto rokov, tisíc životov. Sonda do paralelného sveta minulosti, ktorý poodhalí svoje mystériá."
Osviežujúci bizarno nostalgický pohľad späť na "šťastné" detstvo strávené v metropole Novohradu "Lošonci" v 90-tych rokoch minulého storočia. Zaujímavé spojenie reálnych miest s hyperbolizovanými príbehmi. Dej knihy rozpráva britkým dospeláckym jazykom 8-ročný chlapec. Jeho láska k rodnému kraju, jednotlivým miestam i miestočkám v ňom, rodičom, starým rodičom, známym i menej známym čudnokrásnym postavičkám ilustrujúcim dobovú atmosféru je viac ako zjavná. Kniha je chtiac či nechtiac autorovou poctou rodnému kraju, ktorý ako hovorí "ma vypudil zo svojich základov".
Pokračovanie rodovej ságy hlavného hrdinu Ariho odohrávajúcej sa v dvoch islandských časopriestoroch. V Keflavíku súčasnosti a v Nordfjordure minulosti. Druhý diel dvojdielnej severskej ságy nie je o nič menej melancholický zemitý či drsný, ani neobsahuje menej životných múdrostí ako prvý diel Ryby nemajú nohy. Autor robí naďalej z čitateľa svojich príbehov laického psychoanalytika:) Vyústenie príbehu je všeobjímajúce, ak chceme, nájdeme v ňom odpovede na mnohé nastolené otázky. "Nebodaj nakoniec vôbec neexistujú obmedzenia, čo človek môže zmeniť, a najväčšou prekážkou je zbabelosť?"
Autentické spomienky autorky Hany Ponickej na spisovateľku Boženu Slančíkovú Timravu, novohradskú dedinku Ábelová, v ktorej Timrava po smrti svojho otca žila a rázovitých Ábelovčanov spútaných ich nepísanými zákonmi a pravidlami života.
Dej útlej knižočky sa odohráva v dvoch časových rovinách. Prvou je rok 1938, keď vtedy sedemnásťročná deva Hana, fascinovaná literárnym dielom Timravy prichádza so svojím otcom na návštevu do Ábelovej. V rukách zviera pamätník, ktorý sa jej má stať zámienkou k tomu, ako preniknúť do sveta spisovateľky, ktorú tak obdivuje.
Druhá dejová línia sa odohráva o pätnásť rokov neskôr, v roku 1953. Hana Ponická ako zrelá žena prichádza do dedinského sveta, v ktorom už spisovateľka alebo "kišasonka" ako ju volali miestni chýba. Stretáva tých istých Ábelovčanov, starších o pätnásť rokov, ale vo svojej podstate stále rovnakých.
Hana Ponická v diele Ábelovský dom majstrovsky poskladala čriepky miznúceho sveta povojnovej novohradskej dedinky, kdesi vysoko na planine pohoria Ostrôžky. Vzácny čas strávený s Timravou nebol časom intelektuálnych rozhovorov o všetkom a ničom, ale časom stráveným pri práci v záhradke, varení, tanci, zábave, rozhovormi s miestnymi, prípadne časom krátkych výletov do okolia dediny. A prostredníctvom tohto navonok prozaicky, takmer daromne stráveného času, nám Hana Ponická ponúka vzácnu sondu do prežívania i literárnej inšpirácie Boženy Slančíkovej Timravy.
Autorku mi odporučila suseda, bývalá slovenčinárka. V dobe obmedzení, keď sú naše cestovateľské zážitky redukované na minimum, som zatúžila preniesť sa na okamih do Paríža a zažívať jeho atmosféru zmyslami Slovenky, ktorá je tu etablovaná už roky. Kniha nesklamala, naopak vtiahla ma do života viacdetnej multikultúrnej rodiny, žijúcej v meste na Seine. Autorka, mama, manželka, Slovenka, lingvistka opisuje život v Paríži, ilustruje typických Parížanov a Parížanky, prostredie medzinárodnej korporácie v ktorej pracuje, pútavo, veselo, uvoľnene:)
