Malý zúrivý Robinson

Narodil sa 29. novembra 1964 v Košiciach. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, odbor ekonomika zahraničného obchodu. Bol redaktorom časopisu Literárny týždenník (1988-1989), šéfredaktorom literárneho mesačníka Dotyky, neskôr šéfredaktorom týždenníka Mladé rozlety a riaditeľom galérie Bibiana. Zomrel tragicky 28. apríla 1999.

Autor portrétu Jozefa Urbana s názvom Po búrke je Palo Susa.


Tvorba: Poézia: Malý zúrivý Robinson (1985), Hluchonemá hudba (1989), Kniha polomŕtvych (1992), Snežienky & biblie (1996), Voda, čo ma drží nad vodou (1999, posthum), Dnes nie je Mikuláša (2000), Blízko, ale čoraz ďalej (z pozostalosti, 2001)
Esejistická tvorba:
Utrpenie mladého poeta (1999), Blízko, ale čoraz ďalej (2001)
Popové texty:
Výstrel z motyky (1990) – vydal spoločne s M.Bančejom a J.Litvákom
Tvorba pre deti a mládež:
Dobrodružstvá vranky Danky (1995)
Rozhlasová hra:
Poznáme svojich ľudí (1990)


“Jozef Urban vstúpil do slovenskej poézie razantne: za básnický debut z r. 1985 dostal Kraskovu cenu. Razantne a zároveň paradoxne znel aj titul prvotiny: Malý zúrivý Robinson. Paradox zostal jeho pracovným nástrojom aj naďalej. V debute sa dvadsaťročný mladík lúči s farebným svetom detstva a vstupuje do sivej dospelosti... Urban poslednej básnickej knihy Snežienky a biblie (“symboly jari a viery”, večne sa opakujúcej prírody a metafyziky kultúry) je už dospelým a všestranne vyspelým tridsiatnikom... Intelekt a racionalita vstúpili do Urbanovej poetiky. Nemá rád pološero, významovú rozplývavosť, tajomné zákutia, ktoré kamuflujú hĺbku. Je jasný a ostrý ako britva. Môže si to dovoliť, lebo prenikol dovnútra vecí, ktoré sa týkajú človeka. Je v tom skúsenosť i poznanie, oboje servírované presným a hutným jazykom, v ktorom sa darí irónii a sebairónii, sarkazmu i trochu hranej skepse, ale keď na to príde, i “opravdovosti” a napokon aj veľkému slovu.”

Vladimír Petrík

Slovenský spisovateľ je jedno z najstarších slovenských vydavateľstiev. Za viac ako 70 rokov svojej existencie vydalo vyše 5 600 kníh v celkovom náklade 47 miliónov výtlačkov. Orientuje sa na vydávanie beletrie, a to pôvodnej slovenskej i preloženej. Jeho najznámejšou edíciou je Zelená knižnica. Jeho najpredávanejšími domácimi autormi sú Jana Pronská, Lucia Sasková, Katarína Gillerová a Kristína Brestenská, zo zahraničných autorov sú to Agatha Christie, Daniel Silva, Mary Baloghová, Sarah E. Ladd a ďalší.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
Založili ho slovenskí intelektuáli v roku 1951 v Bratislave a hneď od začiatku vydávalo nielen knižné diela, ale aj časopisy. Okrem literárnych skvostov tu vyšiel aj Karol May či prvá „bondovka“ Iana Fleminga a vychádzal tu aj populárny časopis Expres a Revue svetovej literatúry, v ponovembrovom období zase „bájna Angelika“ či Vtáky v tŕní, Literárny týždenník a Kultúrny život. K 1. 1. 1993 sa vydavateľstvo transformovalo na akciovú spoločnosť a tento dátum pokladá legislatíva za dátum vzniku vydavateľstva. Takže narodeniny môžeme oslavovať dvakrát, raz dokonca spolu so samostatným Slovenskom.

Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Snažíme sa vybrať z ponuky rukopisov to najlepšie a najmä to, čo má šancu zaujať súčasného čitateľa. Nekúpené a nečítané knihy patria k tým najsmutnejším veciam na svete. Veľa autorov sa rokmi zžilo s naším vydavateľstvom a tým sme vydali a vydávame všetko, čo napíšu, pokiaľ to zodpovedá ich a našej úrovni. Jazyk a štylistika sa u nás stále nosia a naše texty patria stále k tým najlepšie apretovaným.

Na ktorú knihu ste najviac hrdí?
Na tú, ktorá práve vychádza.