"NAJ" detské knihy Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje čitateľské kolekcie
"NAJ" detské knihy 
Najkrajšie detské knihy 
2020 
Čo číta moja štrnásťročná dcéra (kategória Young Adult) Moje aktivity
Graficky absolútne čarovná kniha! No nielen to - Bea Uusma vytvorila takmer detektívnu skladačku pátrania po príbehu troch dobrodruhov, ktorí sa vydali na severný pól a ich telá sa našli až o tridsať rokov neskôr. Tak, ako sa k zápisom v denníkoch, fotografiám, pitevným správam a iným fragmentom príbehu dostávala ona, tak ich ponúka čitateľovi. Je fascinujúce mať možnosť vidieť fotokópie zvyškov denníkov polárnych dobrodruhov, prepisy ich záznamov, vedieť, čo jedli, aké zdravotné ťažkosti ich trápili, na čo mysleli, koho ľúbili, fotografie ich tiel, tak, ako sa našli na Bielom ostrove, obsah ich vreciek v čase smrti... Čo sa z tých fragmentov dá vydedukovať? A prečo je to ľúbostný príbeh? V istej chvíli som sa už od knihy nevedela odtrhnúť. A posúvam ju mužovi a deťom.
Útla knižka, originálne poviedky, zmes melanchólie, tajomna - ba až hororu, ale aj vtipu. Aké to je, byť vo vzťahu s parným strojom či s vzducholoďou? Ako sa mohol rozplynúť Arvin Pekon? Čo sa skrýva v tajomných kokónoch, čo vyrastajú pod strechami prázdninových chatiek? Z každej z poviedok dýcha iná atmosféra, hranice reálneho a magického sveta sa prelínajú. Napriek remeselne dokonale zvládnutému písaniu som mala po prečítaní neurčitý pocit sklamania - pre seba som si to definovala ako absenciu tepla a vášne, tie mi chýbali. A napriek tomu pocitu si nechávam knihu poruke a čítam niektoré poviedky náhodným výberom znova...
Napriek tomu, že nečítam "ženskú" ani motivačnú literatúru, na Borušovičovú mám už roky slabosť - ak narazím na jej stĺpček v tlači alebo na nete, teším sa. Má dar slova, vtipu, skratky, nie je patetická ani nepoúča, netlačí texty nasilu do pozitívnej roviny - ak tam čosi pozitívne a ženské je, plynie to celkom prirodzene. Na túto knihu som dostala chuť, keď som ju chytila do ruky v kníhkupectve a začítala sa (hoci názov ani obal ma nenadchli) a užívala som si ju počas celého čítania - také poriadne znásobené potešenie z dobre napísaného sĺpčeka Borušovičovej.
Táto Murakamiho kniha prišla u mňa na rad až teraz - ja som jej atmosfére uverila a nechala sa ňou uniesť.
Stanice. Rytmus príchodov a odchodov. Neukotvenosť. Anononymita. Drásajúca túžba, ale aj pokoj. Vášne a temné prúdy, ale aj racionalita a sebaovládanie. Tajomné príbehy. Ľudia z Cukurovho života kamsi miznú. Bojí sa ich zastaviť - veď je len prázdna bezfarebná nádoba. Nie je dosť zaujímavý. Ale keď naberie odvahu, vyberie sa pátrať po záhade. A príde sen. Alebo zlý duch. Hmla melanchólie, hra tajomstva.
Príbeh, ktorý chceš dočítať. Atmosféra, ktorá ťa vtiahne. Spolu s postavami rozmýšľaš nad svetmi, ktoré si počas rokov budujeme - svetmi, ktoré sa uberajú nepredvídateľnými smermi. A všetko je ukryté v pútavom príbehu a čitateľ chce vedieť, ako ten príbeh skončí. Samozrejme, že celkom jasné to nebude.
