Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Som čitateľka, autorka aj vydavateľka, knihy ma sprevádzajú od detstva a verím, že ešte dlho budú.
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Práve som dočítala a nemám slov, dávno ma tak nechytila nejaká kniha ako práve táto. Skutočný čitateľský zážitok, neľutujem jedinej prečítanej strany, hoci ich bolo 650. Skvelá myšlienka, skvelý štýl, skvelé myšlienky a odkaz pre ľudstvo, skvelo zvládnuté charaktery postáv. Nádhera, odporúčam prečítať všetkým, ktorí obľubujú tento druh literatúry. :-)
a zároveň nenásilne poučné bolo pre mňa Piate prikázanie - Nezabiješ. Zaujal ma nielen príbeh mladého kňaza, ktorý musel so svojou láskou hľadať útočisko pred smrťou v cudzej zemi - tak povediac nepriateľskej, ale zaujali ma najmä udalosti vykreslené autorkou na pozadí celého príbehu. Informácie, o ktorých som nemala vedomie a ktoré ma prekvapili. Všetkým, ktorí majú radi históriu či tajomstvá v príbehoch, odporúčam túto útlu knihu do pozornosti, myslím, že neoľutujú ako som neoľutovala ani ja. Snáď len, že toho všetkého mohlo byť ešte o pár desiatok viac, s chuťou by som ich zvládla. :-)
za príjemný čitateľský zážitok. Oceňujem výber názvu, informácie, ktoré nenudili, dej, ktorý plynul miestami pokojne, miestami dravo ako voda v rieke. Nechýbala láska, boje, či prekvapenie. Už sa teším na ďalšie pokračovanie. Myslím si si, že autorka dôstojne vypĺňa žánrovú dieru na slovenskom knižnom trhu a jej želám veľa ďalších tvorivých síl. :-)
aj stráviteľný štýl písania. Oceňujem, že som sa dočítala vedecké zaujímavosti o problematike, ktorá bola nosnou témou knihy a že som nenatrafila na prehnanú love story, ale že ma niektoré momenty veru poriadne prekvapili. Miestami som mala pocit, že som sa vrátila v čase a čítam knihu kedysi môjho obľúbeného autora Robina Cooka. Myslím, že autor by sa pokojne mohol vybrať touto cestou, určite by to bolo oživenie slov. čitateľského trhu. Ďakujem za príbeh a prajem veľa úspechov aj zaujímavých námetov. :-)
Začítať sa do príbehov Evy Avy Šrankovej je pre mňa vždy sviatok. Robím tak, keď som si istá, že mám na čítanie dostatok času, že ma nik nebude vyrušovať a môžem si príbeh vychutnať (niekedy si uvarím k nemu aj kávu). A potom s akousi trémou aj očakávaním otvorím knihu, ako keby som držala v rukách vzácnu relikviu. Doteraz som vždy našla niečo, čo oblažilo moju dušu a v tomto uponáhľanom svete plnom iných starostí ju aj pohladilo. Rada "cestujem" v čase a príbehy tejto autorky sú k tomu ako stvorené. tak tomu bolo aj tentoraz. Tentoraz popri zaujímavom, dobre vystavanom, spletitom príbehu oceňujem naštudovanú a do príbehu premietnutú históriu, reálie, zaujímavé dialógy (najmä mužských postáv), hru autorky s detailami - príbeh bol (ako je už u nej zvykom) plný farieb, vôní, chutí, drobných detailov a postrehov, vytvárajúcich zmysluplnú mozaiku. Opäť som si po prečítaní potvrdila majstrovstvo Evy Avy Šrankovej, zanietenej pre písanie takýchto príbehov s vysokou výpovednou hodnotou, ktoré na čitateľa dýcha z každej vety. Bol by hriech, keby sa jej lásky k písaniu nedostala na verejnosť, pre mňa je v tomto na slov. trhu jedinečná. Niektoré skutočnosti či postavy, opisované v príbehu som si hľadala na nete - a to ma baví. Na niečo nové od tejto autorky som čakala netrpezlivo a teší ma, že som sa dočkala. Opäť sa ma nepriamo dotkla krása a ja jej za to zo srdca ďakujem. :-)
hlasujem za túto knihu ako za knihu roka 2014. Je to vynikajúco štylisticky zvládnutý počin autora, navyše so zaujímavým námetom a akčnosťou od začiatku až do konca. Teším sa na ďalšie príbehy z dielne tohto autora. :-)
Román autorky hodnotím ako slušné oddychové čítanie pre mládež, ale zaujal aj mňa, už dávno nie -násťročnú. Hlavné postavy Natálie a Alexa sa vydarili, aj ich konanie v príbehu bolo pochopiteľné a uveriteľné, i keď Natália by si niekedy zaslúžila "prefackať". Každopádne pre mňa čítanie tohto románu nebola strata času, ba pristihla som sa pri tom, že mladému páru, ktorému stále spolu čosi nevychádza, držím palce. Najmä hlavná hrdinka aby konečne "dospela." Prajem autorke veľa ďalších tvorivých úspechov. :-)
prácu autorky, ktorá si dala záležať na mnohých detailoch z histórie a reálií dokresľujúcich príbeh, vďaka ktorého čítaniu som sa naučila zopár skutočností, o ktorých som nemala ani poňatia. Pekný, čítavý príbeh, plynúci hladko ako voda v Isteri si myslím zaujme všetkých po romantike a dobrodružstve bažiacich čitateľov, ktorí sa chcú nielen pobaviť a vyplniť voľné chvíle, ale aj - ako som už spomínala - niečo zaujímavé z našej dávnej histórie sa naučiť. Želám veľa rovnako spokojných čitateľov! :-)
by som tento román nenazvala, pretože pod takýmto názvom si predstavujem niečo úplne iné, než sa mi dostalo v tejto knihe. A už vôbec by som ho nenazvala Vongozero, skôr Cesta k jazeru. Ako spomínam, čakala som viac - akcie, postapokalyptických výjavov, nejaké akcie okolo epidémie, čokoľvek, len nie iba pocity hrdinky, ktorá sleduje dianie okolo seba z auta na ceste k jazeru, kde na ňu a hŕstky jej podobných čaká jediná záchrana. Koniec ma úplne sklamal, lebo, pravdupovediac, čítala som do konca najmä preto, aby som sa dozvedela, či sa niečo vysvetlí, vykryštalizuje, alebo aspoň či pri Vongozere sa nachádza nejaká tá nádej na záchranu. ale nič, proste nič. Kniha je síce napísaná zaujímavo, ale iba jazyk nestačí.
pretože som o nej počula aj čítala veľa pozitívneho, ale po prečítaní som bola rozčarovaná. Áno, mám rada vône, farby, a všeličo iné, čo podnecuje zmysly čitateľa pri čítaní, ale ak je toho príliš, ruší ma to a to sa mi, žiaľ, stalo aj pri tejto knihe. Niektoré pasáže, ba ja celé strany opisov som preskakovala a to v túžbe dozvedieť sa konečne, čo za tajomstvá sa ukrývajú v tom provensálskom dome a prečo sa román nazýva Lampa. V polovici som svoju snahu takmer vzdala, ale našťastie, sa dej potom konečne rozbehol. Keby bolo na mne, vyškrtám polovicu knihy.
