Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Som čitateľka, autorka aj vydavateľka, knihy ma sprevádzajú od detstva a verím, že ešte dlho budú.
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
ďakujem autorovi (vraj nováčikovi na liter. nebi) za čitateľský zážitok. S radosťou ponorila do pútavého príbehu, ktorý ma ani chvíľu nenudil, plynul strhujúco vpred, pričom postupne odhaľoval konanie, myslenie, zmenu charakterov, zoskupenie ( ba aj všeličo iné) ľudí, žijúcich v podzemnom meste dve desaťročia po svetovej katastrofe. Vskutku premyslený svet preživších, ktorým nádej na zmenu priniesol mutant a vnukol im víziu nového sveta. Zaujímavo poňaté vykreslenie toho, čo všetko sa môže stať, ak ľudia slepo uveria. Myslím, že odkaz diela je aktuálny aj v súčasnej dobe. Tlieskam autorovi a želám mu ďalšie nové nápady pre písanie takýchto príbehov. :-)
Pokým som si neprečítala román Nesmieš ma milovať: Farby lásky, ani som netušila, že som romantička. Ale zrejme každý z nás do istej miery je. :-) Príbeh ma však zaujal nie sladkou romantikou, ale príbehom samotným. Najmä ten z minulosti ma nútil čo-to pátrať aj na internete a to mám rada. Žiaľ, skutočnosti, ktoré vykresľuje nie sú ani trochu romantické, skôr kruté a najmä smutné, že je človek schopný takých krutostí, o akých je možné sa dozvedieť z príbehu otrokyne Ashanti. Ale aj novodobý príbeh gemologičky Sandy a jej princa núti čitateľa obracať stránku za stránkou. Nuž, rozhodne nejde o nudné čítanie a ja sa teším na pokračovanie príbehu. Našťastie ho už mám. Ďakujem autorke za jej pohľad na neslávnu belgicko-konžskú problematiku (mimochodom bravúrne podaný z pohľadu otrokyne Ashanti, za čo autorke tlieskam), ktorú sa nebála spomenúť ako memento pre nás preživších.
Príbeh Tajomstvo zlatého pokladu som čítala s veľkou radosťou a chuťou a hnevalo ma, že som ho kvôli prac. povinnostiam nemohla čítať na jeden či dva dúšky, ako je u mňa zvykom vysporiadať sa s pre mňa naozaj dobrou knihou. A takú autorka skutočne napísala: dômyselne vystavaný príbeh, skvelo zvládnuté vykreslenie postáv, či ich konanie a myslenie, zápletka, a vôbec celkové vcítenie sa a stotožnenie s duchom danej doby. Tlieskam, tlieskam! A oceňujem ešte navyše pridanú hodnotu príbehu v podobe humoru, ktorým autorka dokázala, že sa nebojí pustiť sa do spracovania takejto podľa mňa náročnej témy a že je v nej doma. Úprimne ďakujem za zrozumiteľný a svižný autorský počin. Nenudila ma jediná veta! Prajem autorke ešte veľa takýchto vydarených knižných detí! :-)
Azda v to isté, ako ženy súčasnosti: v rodinné šťastie, v lásku milovaného muža, celkovú spokojnosť. Myslím si, že v tomto sme sa od svojich predchodkýň veľmi nezmenili. Či však bol život žien v stredoveku iný, ťažší? Určite áno, najmä v tom, že sa od nich všeobecne neočakávalo, že budú myslieť, správať sa a konať, či dokonca bojovať ako muži. Príbeh Anny, Šarišskej amazonky bol pre mňa skutočne zaujímavý, o to viac, že o jej existencii v slovenských dejinách som nemala ani tušenia. Autorke sa podarilo (ako som u nej naučená) veľmi pekne, hodnoverne, pútavo vykresliť nielen dobu, ale najmä charaktery a zmýšľanie aj konanie jednotlivých postáv. A hoci som si tento príbeh chcela pôvodne odložiť na sviatočné vianočné chvíle, neodolala som. Pravdaže neľutujem, len ma mrzí, že som už dočítala, toho pekného sa človeku z pochopiteľných dôvodov žiada prečítať, či prežiť viac. A ja som - priznám sa - s Annou až takmer dýchala a prežívala chvíle radosti aj jej nešťastia. Neviem písať recenzie, jediné, na čo sa pri románoch Evy Avy Šrankovej dokáže zmôcť je konštatovanie, že sa ma opäť dotkla krása a jej majstrovstvo ukryté v riadkoch. Zo srdca ďakujem :-)
každý si nesie svoj kríž - v minulosti rovnako ako teraz. Vrelo odporúčam na čítanie nielen tento diel, ale celú sériu Nitiek osudu a ďakujem autorke za námahu, ktorú venovala štúdiu histórie a vyhľadávaniu podkladov pre napísanie príbehov, ktoré ma, čo by čitateľku naklonenú histórii, veľmi zaujalo. Miestami však aj zarmútilo. O dávnej histórii Slovanov som vedela málo a aj to len z učebníc, preto som uvítala túto autorkinu beletristicky predloženú históriu známeho kniežaťa Pribinu a ľudí okolo neho. A hoci sa príbeh nemusel stať presne tak, ako som sa dočítala, to mrazivé aj smutné na ňom bolo, že sa predsa len takto stať mohol. Opis vpádu moravských vojsk do nitrianskeho kniežatstva a násilná kresťanizácia ma prinútila zamyslieť sa nad paralelami novodobých dejín a to ako v Európe, tak aj v Amerike, a vlastne celosvetovo. Nuž, hádam by sme sa mohli konečne ako ľudstvo už aj poučiť. Ďakujem autorke za zážitok, za milé postavy, ktoré som si v príbehoch obľúbila, a želám jej veľa tvorivých síl do ďalších príbehov. :-)
Mám rada krimi, aj z amerického prostredia, a tak som sa s chuťou pustila do čítania tohto príbehu začínajúceho autora, na slovenskom trhu zatiaľ málo známeho. A som rada, že dostal šancu. Prečo? Očakávala som krimi so zvláštnou zápletkou a súdiac podľa názvu aj prekvapivé rozuzlenie. Na moje prekvapenie som dostala oveľa viac. A na konci aj naozaj šokujúce prebudenie, či skôr prekvapenie. Nešlo o obyčajný krimi príbeh s klasickým rozuzlením, na aké sme zvyknutí. Dej sa zamotával, postavy pribúdali, situácie a napätie gradovali, téma sa zauzľovala. K málo veciam v deji, či v konaní postáv mám síce malinkaté výhrady, preto dávam len 4*, ale napokon je to len môj názor, nijako nie smerodajný. Výhrady mávam - žiaľ - aj voči iným (domácim aj zahraničným) autorom zvučnejších mien. Prajem tomuto novému autorovi veľa síl do ďalšej tvorby a nedbala by som, keby som sa dočkala hoci aj pokračovania Šokujúceho prebudenia. Priestor pre dovysvetlenie alebo rozobratie zaujímavej a neopozeranej (či skôr "neočítanej") témy by tu jednoznačne bol. :-)
Budem úprimná, kniha ma skutočne začala zaujímať až asi od 90-tej strany. Dovtedy som nechávala plynúť príbeh hlavných hrdinov Elizy a Daniela len akosi pomimo mňa a premýšľala nad tým, čo je na nej také zvláštne, je na ňu toľko pozitívnych ohlasov. Priznám sa, neholdujem príliš romantickým príbehom, akým sa mi tento spočiatku zdal. Ale napokon to predsa prišlo, od spomínanej strany. Príbeh mal odrazu pre mňa to kúzlo, to čaro a tú výpovednú hodnotu, o ktorú autorke dozaista išlo, ba na konci ma aj dojal. Preto autorke ďakujem za zážitok a rada si prečítam aj jej ďalší príbeh, myslím, že s podobnou tématikou: Nemecké dievča neplače. Už sa naň celkom teším. :-)
Viac ani nemusím dodávať, všetku chválu na literárne dielo - podľa mňa naozaj DIELO - už napísali iní čitatelia predo mnou. Opäť neľutujem ani jednu jedinú prečítanú stranu, ďakujem autorovi za jeho rozprávačské umenie a štýl a teším sa na tretie pokračovanie. :-)
Hoci som si spočiatku myslela, že hlavnej hrdinke nebudem až tak rozumieť (kvôli jej veku a prostrediu, v akom sa pohybuje), napokon som prišla knihe na chuť, pretože mi dala aj niečo viac. Dej sa zaujímavo vyvinul, nerušil, plynul tak, že som bola zvedavá, čo bude ďalej a ako sa bude vyvíjať osud hlavných hrdinov. Koniec prekvapil. Myslím si, že autorka sa vydarene popasovala s témou a priniesla zaujímavý počin aj v podobe vykreslenia charakterov. :-)
Jednoducho, zrozumiteľne, no zároveň majstrovsky napísaný príbeh, ktorý ma dojal. Prekrásne myšlienky, viera v Boha aj v schopnosť človeka zmeniť sa, priateľstvo, láska medzi manželmi aj k ľuďom všeobecne - to všetko robí z tohto diela inšpirujúci a dojemný príbeh hodný zamyslenia. Odporúčam všetkým.
