Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Som čitateľka, autorka aj vydavateľka, knihy ma sprevádzajú od detstva a verím, že ešte dlho budú.
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Kniha Drozd bol môj prvý čitateľský počin, teda zoznámenie sa s tvorou autorky, a musím skonštatovať, že ma čítanie nesmierne bavilo. Mám rada historické romány, zvlášť také, ktoré približujú skutočné historické udalosti či životy skutočných dejiných postáv. A takou knihou Drozd je. Priznám sa, že som bola zvedavá, prečo má kniha práve takýto názov a dozvedela som sa to. Kniha je napísaná zručne, pútavo aj tajomne a už počas čítania som gúglila na nete o Barbore Edelpöckovej a zistila som, že to bola zaujímavá osôbka, ktorá v živote Mateja Korvína zohrala celkom významnú úlohu. Ale počas čítania som zároveň pátrala som aj po lokalite, v ktorej sa dej knihy odohráva, čítala si o mestečku Stará Turá, o jeho histórii, samozrejme som sa chcela niečo dozvedieť aj o tej strážnej veži, ktorá sa v príbehu spomína. Čítanie ma vskutku bavilo a môžem ho len odporúčať ostatným, teraz už sa len dočkať pokračovania. Ďakujem autorke za poctivú prácu pri štúdiu faktov a reálií potrebných pre napísanie pútavého historického románu, akým Drozd bezpochyby je. :-)
Kniha mi priniesla potešenie, pretože mám rada čítanie, ktoré ma obohatí a prinúti aj čo-to pátrať na internete. A to sa pri tejto knihe stalo. Je zaujímavá, pútavo napísaná, o mnohých postavách, zmienených v knihe, som počula prvý raz, o to viac ma zaujali ich životné osudy. A veľmi ma bavilo, že niektoré postavy boli priblížené z ich pohľady, čím ako keby oživli a prihovorili sa čitateľovi. Ďakujem pekne za zážitok.
Výborné spracovanie, vypracovaný jazyk, skvelé dialógy, ale najmä mrazenie z deja kao takého, pretože toto nie je len fikcia autora, to je, žiaľ, v mnohých smeroch aj skutočnosť. Do akej miery, vie len autor, ale aj my, menej znalí prostredia, zato však sledujúci dianie v spoločnosti, nájdeme v postavách známe persóny našej politiky. Blahoželám autorovi, nielen k tomu, že očividne vie, o čom píše, ale sčasti aj k odvahe. Len tak ďalej. A ďakujem.
Bola som zvedavá na túto nevšednú novinku a nevšednosť som aj dostala. Hoci mnohé príbehy, spracované v knihe, sú mi známe, predsa len, čítať o tom v spracovaní toho-ktorého autora bol vskutku zážitok. Ich veľmi sugestívne podanie bolo pridanou hodnotou k už i tak mnohým mrazivým či až neuveriteľným zážitkom ľudí, ktorých zachránila len sila ducha, viera, či odhodlanie prežiť. Pridanou hodnotou spracovania príbehov sú aj pútavé ilustrácie. Čítanie bolo pre mňa vskutku vzrušujúcim zážitkom a ďakujem nielen za myšlienku, pustiť sa do niečoho takéhoto, ale aj samotným autorom za spracovanie, ktorému predchádzalo akiste veľa štúdia. Pravdupovediac, teším sa na pokračovanie - verím, že sa dočkám. ;-)
Príbeh Krvavé slzy posvätnej hory začína ako nevinná romanca dvoch mladých ľudí, ktorí si (ako naznačuje aj anotácia) žijú pokojný život mladomanželov. Avšak, pozor - len do istej chvíle. A tou sú odhalenia hrdinky Anahit, potomkyne Arménov, žijúcich v USA, o minulosti jej práve zosnulého otca. Tu sa zdanlivá romanca začína meniť na dobrodružnú linku s prvkami špionáže, ale najmä sa odhaľuje krutá minulosť národa Arménov, na začiatku 20. storočia žijúceho v područí Osmanskej ríše. A že vám pri čítaní bude úzko, ba pri odhaľovaní mnohých zverstiev a genocídy arménskeho národa až špatne, to vám garantujem. Mne ku koncu (a aj vďaka doslovu) vyhŕkli slzy a v mysli uviazla jediná otázka: Prečo? Prečo, kvôli čomu a z akej príčiny dokáže jeden národ druhému, ba človek človeku vôbec činiť takéto zverstvá? I keď čiastočnú odpoveď dáva Marek Jandák, z ktorej autorka čerpala pri písaní tejto knihy - "Turci vedeli, čo majú urobiť, a urobili to... Bola to tá najrozhodnejšia metóda, ako eliminovať arménsku otázku v Turecku." - moje PREČO? i tak zostáva nezodpovedané. Autorke Tatiane Mackovej týmto ďakujem za spracovanie tejto ťažkej témy, o ktorej sme síce kedysi počuli, ale až tak veľa nevedeli.
Napísať historický román, je fuška. Napísať dobrý historický román, je fuška poriadna. Napísať dobre historickú detektívku zasadenú do reálneho prostredia s reálnymi historickými postavami – to už chce majstra. A Tina Van der Holland takým je. Nadchla ma už jej predchádzajúca tvorba a nadšene som tlieskala ako pri Tajomstve zlatého pokladu tak pri Kežmarskej čiernej panej. Bielu pani levočskú som očakávala s nedočkavosťou, pretože som sa tešila na ďalší čitateľský zážitok. Avšak román prevýšil moje očakávania do takej miery, že ako spokojný čitateľ musím priam krochkať blahom. Nesmierne sa mi páčili opisy prostredia, odevov, jedál, šperkov, či celkovej atmosféry, aká panovala v obliehanej Levoči na začiatku 18. storočia. Postavy a ich charaktery – a v nemenšej miere zmysluplné dialógy - boli tak nádherne plasticky vykreslené, že som o ich zmýšľaní a konaní nepochybovala ani na okamih. Napriek tomu, že je román rozsiahly, nebolo v ňom jediného hluchého miesta, jediného zbytočného slova, ktoré by sa mi žiadalo preskočiť. Skôr naopak: na poslednej strane som sa pristihla pri želaní, že chcem čítať ešte viac. A to, myslím si, je známka toho správneho naladenia autora na čitateľa – schytiť ho na začiatku a držať v pazúroch až do konca. Autorke sa podaril vskutku majstrovský kúsok, a muselo dať veľa námahy naštudovať všetko, čo treba a potom to umne zložiť do nádherného zmysluplného puzzle. Úprimne ďakujem za vskutku nevšedný zážitok.
Je vidno, že knihu napísal chlap, pretože sa s ničím nepáral. Nijaká sladká romantika, či skôr žiadna romantika, drsné scény, akcia, vojaci, vzbúrenci, zbrane, technika, boje... tempo od začiatku do konca. Musím vyzdvihnúť autorov štýl, ktorý sa oproti prvému dielu značne polepšil - pekné metaforické vety, vydarené opisy situácií a konania postáv. Záver ako pri Dedičstve prekvapivý, mierne šokujúci. Myslím si, že kniha Stanica si zaslúži pozornosť čitateľa a plne ju odporúčam do pozornosti.
Kniha má veľmi silný odkaz pre ľudstvo, uvedomila som si, aká je nadčasová a že by z nej bol pekný film, aspoň čo sa vizuálnej stránky týka. Čo sa týka dynamiky deja, žiadalo by sa dej viac urýchliť, niektoré pasáže dej spomaľovali. Avšak veľmi sa mi páčilo, ako boli vykreslené postavy, ich vnútorný svet, ale najmä štýl písania autorky, tlieskam tej zručnosti. Nádherné slovné spojenia, bohatý jazyk na metafory, žiadne iba videl, počul, prišiel, spravil... ale skutočne pôsobivé vyjadrenia, ktoré pohladili oko aj dušu a týmto knihu nielen plne odporúčam, ale autorke zároveň vyjadrujem zároveň svoj obdiv. Kniha svojím nápadom a spracovaním má potenciál osloviť širšie spektrum čitateľov.
Tento príbeh sa ma dotkol najmä preto, že sa opiera o skutočný príbeh autorkiných starých rodičov. Neviem, do akej miery je prikrášlený či nie, do akej sa odkláňa od skutočnosti či naopak. Každopádne je výpoveďou o neslávnej histórii našich predkov v 50-tych rokoch 20. st., na ktorú, žiaľ, nemáme byť prečo hrdí. Autorka veľmi zaujímavo a sugestívne poňala spracovanie a je uveriteľné. Osobne jej ďakujem za čitateľský zážitok.
